Ježiš - osloboditeľ od hriechu

 

2. 9.

Ježiš - osloboditeľ od hriechu

 

Cieľ:  vysvetliť zmysel Kristovho utrpenia pre oslobodenie od hriechov

 

Božie slovo

„Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť.“ (Rim 5,20)
 
 „Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci:  toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“ (Mt 26,27-28)
 
„Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ (Jn 1,29)
 
„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ (Jn 8,7)
 
„Ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“ (Jn 8,24)
 
„Veru, veru, hovorím vám, každý, kto hreší, je otrokom hriechu... Až keď vás Syn oslobodí, budete naozaj slobodní.“ (Jn 8,34; 36)
 
„Lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,5)
 
„V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti.“ (Ef 1,7)
 
„Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení.“ (Ef 2,4-5)
 
„Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavil ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty? Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8,1-11)
 
„Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ (Lk 7,47)
 
„Ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.“ (Rim 5,19)
 
„Ježiš povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Mt 9,2)
 
„Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mt 20,28)
„Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ (2 Kor 5,17)
„Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista  stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo  si  v ňom  predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.“ (Ef 1,4-10)
„Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,43)
„Ale keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva..“ (Tít 3,4-5)
„Boží Syn sa zjavil nato, aby maril diablove skutky.“ (1 Jn 3,8)
 
„Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu.“ (Ž 32,1)

 

Iné pramene

Boží plán spásy skrze usmrtenie spravodlivého Služobníka bol vopred zvestovaný v Písme ako tajomstvo všeobecného vykúpenia, čiže vykúpenia, ktoré vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu. Ježiš sám ukázal zmysel svojho života a svojej smrti vo svetle trpiaceho Služobníka. (KKC 601)
 
Tým, že Boh vydal svojho Syna za naše hriechy, ukázal, že Jeho plán je  plánom dobrotivej lásky, ktorá predchádza akúkoľvek zásluhu z našej strany: „Láska je  tom, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (KKC 604)
 
Ježišova obeta „za hriechy celého sveta“ (1 Jn 2,2) je výrazom jeho spoločenstva lásky s Otcom. (KKC 606)
 
Ježiš svojou láskyplnou poslušnosťou k Otcovi „až na smrť na kríži“ (Flp 2,8) splnil svoje uzmierujúce poslanie trpiaceho služobníka, ktorý ospravodlivý mnohých tým, že vezme na seba ich neprávosti. (KKC 623)
 
Ježiš je víťazstvom nad smrťou pre hriech a novou účasťou na milosti. (KKC 654)
 
Keď Ježiš oslobodil niektorých ľudí od pozemského zla, akým je hlad, nespravodlivosť, choroba, smrť, vykonal mesiášske znamenia. Neprišiel však preto, aby odstránil všetko zlo na svete, ale aby vyslobodil ľudí z najťažšieho otroctva, z otroctva hriechu, ktoré im prekáža v ich povolaní Božích detí a spôsobuje všetky ich ľudské zotročenia. (KKC 549)
 
„Preto sa Božie Slovo stalo človekom a Boží Syn sa stal Synom človeka, aby sa človek spojil s Božím Slovom a dostal adoptívne synovstvo, a tak sa stal Božím synom.“ (Sv. Irenej)

 

Podnety na prehĺbenie témy

  • hriechom človek stratil priateľstvo s Bohom – milosť posväcujúcu, schopnosť žiť v spoločenstve s Bohom
  • Boh nás napriek tomu neopustil, ale hľadá ako túto situáciu napraviť
  • keďže človek nebol schopný sám vyriešiť túto situáciu, Boh sa stáva jedným z nás, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud (porov. Tít 2,14)
  • v každom náboženstve sa objavuje túžba po odpustení hriechov, ale ani v jednom z nich, okrem kresťanstva nezomrel Boh za človeka; v každom náboženstve je človek hriešny – ako východisko z tejto situácie sa ponúka reinkarnácia - snaha odstrániť svoj hriech v ďalšom živote; to ale nie je vykúpenie, to je trest, človek prevtelením nikdy neodstráni svoje hriechy, neoslobodí sa od nich; len Kristus nás svojou krvou oslobodil od hriechov
  • Ježiš nás neoslobodil len od hriechov; oslobodil nás od samotnej moci hriechu
  • Ježiš obetoval svoj život za nás, aby sme dostali odpustenie a žili s ním naveky
  • chcel Boh smrť svojho Syna?
  • aké sú účinky Kristovej obety na kríži?
  • Ježiš zachraňuje od večnej smrti
  • v Ježišovi pribili na kríž Lásku samu; On zomrel a trpel za všetky hriechy proti Láske
  • dennodenne sa sprítomňuje/uskutočňuje Ježišova spásonosná obeta na kríži – sv. omša
  • spásonosný zmysel utrpenia
  • pomôcť uvedomiť si rozmer zástupníctva, na ktorom spočíva celé Kristovo tajomstvo (Incarnationis mysterium 10)
  • sloboda a hriech/zlo je zneužitím slobody, ktoré vedie do otroctva z hriechu. Sviatosti nám dávajú vnútornú slobodu a vyslobodzujú z otroctva hriechu ...
  • Ak niekto hľadá seba samého, svoju moc, pôžitok, slávu, budúcnosť, svoje vlastníctvo, stane sa neslobodným. Už nemôže byť pre druhých a pre Boha. Navyše tým, že sa odcudzil Bohu a ľuďom, odcudzil sa aj sebe samému.
  • milosť

 

Podnety k spoločnému zdieľaniu v skupine

  • príbeh Márie Magdalény rozviť na základe moci odpustenia hriechov. Prečo má Ježiš moc odpúšťať hriechy? Ako sa asi mohla cítiť? Skús sa vžiť do jej príbehu. Čo myslíš, prečo sa pýtali práve Ježiša? Nakoniec ho aj rešpektujú. Ježiš už aj vtedy bol autoritou.
  • pamätáš si, ako si sa cítil po úprimnej spovedi? predstav si najpôsobivejšiu svätú omšu, na ktorú si vieš spomenúť, alebo si pripomeň čas, keď si sa cítil blízko Pánovi. Nemusel si zažívať výčitky svedomia, bol tam len pokoj a spokojnosť, keď si cítil Božiu lásku a prijatie. Keď zakúsiš Ježišovo milosrdenstvo a odpustenie vo sv. spovedi, môžeš nadobudnúť novú silu pre kresťanský život. Zažil si to niekedy?
  • vzal niekto na seba dôsledky tvojej nezodpovednosti? Pomohol ti už niekto prekonať ťažkú situáciu?
  • trpel si už niekedy nespravodlivo vplyvom druhého? Trpel už niekto kvôli tebe? Ako to vnímaš?
  • keď sa pozrieš na kríž, predstav si, že ti Ježiš hovorí: „Urobil som to pre teba. Zanechal som nebo pre teba. Podriadil som sa ľudskému telu pre teba. Trpel som pre teba. Dal som každú kvapku krvi pre teba. Urobil som to všetko, aby som zvíťazil nad hriechom – pre teba!“ pouvažuj nad týmito slovami
  • Ježiš zomrel za naše hriechy; Aký je to čin lásky! Aký bol Ježiš veľkodušný! A do akej hlbokej tmy musel vstúpiť, keď sa „stal hriechom“ za nás (2 Kor 5,21)! Ako sa k tejto skutočnosti postavíš?
  • hriech má veľkú moc – je dosť silný na to, aby ti ochromil srdce, a je tiež dosť silný na to, aby vyžadoval Božiu uzdravujúcu silu; sám sa nedokážeš uzdraviť; nemôžeš si sám odpustiť; len Ježiš to dokáže – a robí to veľmi rád! Zažil si už moc hriechu? Ako si sa s tým vysporiadal?
  • vedel by si sa ty obetovať a urobiť niečo za druhého?
  • aj ty častokrát spôsobuješ Ježišovi rany; priatelia si navzájom nespôsobujú zranenia; naopak, chránia jeden druhého od zbytočných a bolestivých rán. Ako to vnímaš ty vo vzťahu s Ježišom? Považuješ Ježiša za svojho priateľa?
  • ak žiješ len pre svoje „ego“, takýto život zväzuje a navyše zabúdaš na druhých, na Boha... je to tak? Čo si o tom myslíš?

 

Modlitba

  • ruženec Božieho milosrdenstva
  • Fatimská prosba: „Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa a priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo."

 

Aplikácia do života

  • každý deň v tomto týždni si pripomeniem tieto pravdy evanjelia: „Som nové stvorenie v Kristovi; „Ježiš ma miluje; sám sa obetoval za mňa“; „Som oslobodený od zákona hriechu a smrti“; „Ježiš ma neodsudzuje; môžem ísť v pokoji“.
  • prečítam si príbeh o uzdravení ochrnutého Mk 2,1-12
  • účasť na sv. omši mimo nedele. Chvíľu premenenia skúsim prežiť ako moment, kedy Ježiš zomrel za mňa, za všetky moje hriechy
  • modlitba jedného desiatku bolestného ruženca
  • svätá spoveď
  • prinesiem nejakú obetu za druhého

  

Materiály k téme

Kompendium KKC 363-366

 

 

Čo s hriechom?

Pokušenie je zákerné v tom, že vychádza z našich najhlbších túžob. Diabol nám predstaví rýchle a jednoduché riešenie na uspokojenie svojej potreby a nájdenie svojho šťastia. My začíname nad toto možnosťou uvažovať. Časom sa nám ukazuje, ako keby Boh žiarlil na naše šťastie a neustále nám predkladá iba kríž, pričom tu je ponuka na uspokojenie svojej túžby a môžem byť šťastný.

Nakoniec, keď človek pokušeniu podľahne, príde síce pár chvíľ šťastia, ale vzápätí nastáva sklamanie, cíti sa podvedený. Nič z toho, čo sa sľubovalo, nebolo naplnené a ostal iba pocit prázdna a sklamania. Vtedy sa začíname obviňovať, hnevať na seba. Sme znechutení, cítime sa špinaví a máme tendenciu sa schovať. Robíme presne to isté, čo prví rodičia v raji – schováme sa. Toto schovanie sa naznačuje stratu milosti posväcujúcej. Nie Boh nás odháňa, my máme strach postaviť sa pred neho. Nie Boh stojí ako vyhadzovač pred nebeskou bránou a nedovolí nám vstúpiť, ale my máme strach prísť pred neho. Máme chuť chodiť po kanáloch. Sami sa vylučujeme.

Čo s tým? Ponúka sa nám niekoľko možností: za prvé: nechať sa týmito výčitkami pohltiť. Je to cesta, ktorá vedie k zblázneniu sa. Mnohé psychické poruchy, depresie, pochádzajú práve z neschopnosti odpustiť si sebe samému. Toto nechceme. Preto volíme druhé riešenie: Popretie hriechu. Hriech akoby vlastne ani neexistoval, je to len moja predstava, ktorú vo mne živí viera. Niekto povedal, že toto je hriech a potom ja si to vyčítam. Preto nechceme počuť nič o hriechu. Chceme aby aj iní žili podobne, lebo veď keď nás je veľa, tak máme výhovorku – nedalo sa inak. Je to ako v škole. Keď všetci dostanú zlú známku, tak máme výhovorku: učiteľka je na vine, nevysvetlila, dala ťažké úlohy. No keď jeden dostane dobrú známku, tak nás už vyrušuje. Dokazuje, že my sme zlyhali a nie okolnosti sú na vine. Preto sa budeme na toho dobrého žiaka hnevať. To vysvetľuje, prečo sa hneváme na tých, čo veci zvládajú. Táto cesta ale nikam nevedie. Lebo aj keď budú všetci namočení v hriechu, výčitky nepominú. Tie sú nástrojom diabla, ktorý nás chce zničiť.

Je tu preto tretia možnosť. Uveriť, že existuje odpustenie. Uveriť, že môžeme začať od začiatku, uveriť, že niekto nás miluje aj napriek našej hriešnosti. Kristus je ten, čo nás volá. Chce nám dať nové oblečenie, chce uzdraviť rany a urobiť nás schopnými postaviť sa pred jeho tvár.

 

Jozef Vadkerty

Príloha: 
  • prečítané 61x

Videá