Kto som - identita a sebaprijatie

 

1. 3.

Kto som - identita a sebaprijatie

 

Cieľ: uvedomiť si svoju vlastnú hodnotu pred Bohom a pomôcť mladým odhaliť masky, ktoré môže nosiť človek

 

Božie slovo

„A stvoril Boh človeka na svoj obraz...“ (Gn 1,27)
 
„A tvoje meno už nebude viac Abram ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu.“ (Gn 17,5-6)
 
Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň.“ (Jer 31,3)
 
„Ježiš mu povedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov. Lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16,17-18)
 
„Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!“ (Jn 15,9)
 
„Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. Všetko si mu položil pod nohy.“ (Ž 8,5-8)
 
„...aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“  (Jn 17,21; 23)
 
 „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22,37-39 )
 
„Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.“ (Ž 139)
 
„Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov.“ (Ef 1,4-7)
 
„Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení - a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi,.“ (Ef 2,4-6)
 
„Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.“ (Rim 6,11)
 
Iné pramene
„...aby mali v sebe moju radosť - a úplnú“ (Jn 17, 13) „Kontempluj Ježiša, ktorý je šťastný a prekypuje radosťou. Teš sa so svojím Priateľom, ktorý zvíťazil.“ (ChV 126)
 
„Človek hľadá Boha. Stvorením Boh povoláva každé bytie z ničoty k jestvovaniu. Človek, ovenčený „slávou a cťou“ (Ž 8,6), je – po anjeloch – schopný uznať, že Pánovo meno je „vznešené..na celej zemi“ (Ž 8,2). Aj po tom, čo človek hriechom stratil podobnosť s Bohom, zostáva na „obraz“ svojho Stvoriteľa. Zachováva si túžbu po tom, ktorý ho volá k jestvovaniu. Všetky náboženstvá svedčia o tomto bytostnom hľadaní človeka.“ (KKC 2566)
 
Človek ako osoba nemôže nájsť sám seba, iba ak v nezištnom sebadarovaní.  (porov. GS 24)
 
„Nespokojné je srdce moje, kým nespočinie v Tebe, Pane.“ (sv. Augustín)
 
Boh stvoril človeka na svoj obraz a urobil ho svojím priateľom. Človek ako duchovný tvor môže žiť v tomto priateľstve iba tak, že sa slobodne podriadi Bohu. Túto skutočnosť vyjadruje zákaz daný človekovi, že nesmie jesť zo stromu poznania dobra a zla: „lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2,17). Strom „poznania dobra a zla“ symbolicky pripomína neprekročiteľnú hranicu, ktorú človek ako tvor má slobodne uznať a s dôverou rešpektovať. Človek závidí od Stvoriteľa; podlieha zákonom stvorenia a morálnym normám, ktoré riadia používanie slobody. (KKC 396)
 
„Pánom milovaní mladí, akí musíte byť vzácni, keď vás vykúpila prevzácna Kristova krv! Drahí mladí, vašu cenu nemožno vyjadriť v peniazoch!“ (ChV 122)
 
„Pozývam každého kresťana, nech sa už nachádza na ktoromkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii, na nové, osobné stretnutie sa s Ježišom Kristom.“ (EG 3)

 

Podnety na prehĺbenie témy

  • hodnota človeka je v Bohu
  • čím viac človek poznáva Boha, tým viac poznáva seba
  • Boh ma miluje takého aký som, lebo sa tak rozhodol
  • Boh sa nepomýlil, keď ma stvoril. Sme pozvaní prijať seba samých takých, akí sme
  • identita mladého človeka v prostredí okolia
  • počas prípravy na birmovku hľadáme svoju identitu v Bohu. Konfirmácia (birmovka po lat.) znamená jej potvrdenie
  • mladí sú väčšinou ubíjaní kritikou, chýbajú im povzbudenia. Pochvala a povzbudenie buduje identitu

 

Podnety k spoločnému zdieľaniu v skupine

  • prečo nosíme masky?
  • aké masky nosíme?
  • čo od teba očakávajú rodičia, škola, partia?
  • kedy si sám sebou?
  • kedy je možné zhodiť zo seba masku?
  • aký je rozdiel medzi tým, keď nie si so sebou spokojný a preto si dáš masku a tým, keď nie si so sebou spokojný a preto chcem dozrievať?
  • čo znamená byť sebaprijatý?
  • identifikácia v skupine: „povedz mi, s kým sa kamarátiš a ja ti poviem, kto si“ ... mladí ľudia sa potrebujú identifikovať s rovesníkmi, ktorí sú im podobní... spôsobom správania, hodnotami... akých máš priateľov ty?
  • tvoje prednosti, v čom si dobrý?

 

Modlitba

  • - Pane prijmi ma takým akým som a urob ma takým akým ma ty chceš mať. Nenechaj sa znechutiť nikým, ničím, ani sebou samým.
  • - Pane, osloboď ma odo mňa:

Pane, počuješ ma? Nevýslovne trpím. Som zajatcom seba samého, nepočujem nič iné, len svoj vlastný hlas, nevidím nič iné, len sám seba a po mne zostáva iba utrpenie.

Pane, počuješ ma? Osloboď ma od môjho tela; neprestajne za niečím pachtí, a všetko, čoho sa dotkne svojimi nesčíselnými veľkými očami, tisíckami svojich vystretých rúk, je len na to, aby sa toho zmocnilo a pokúsilo sa uspokojiť svoj nenásytný hlad.

Pane, počuješ ma? Osloboď ma od môjho srdca; je preplnené láskou, ale pokým ako blázon si myslím, že milujem, tuším už plný hnevu, že je to ustavične moje vlastné ja, ktoré mám rád prostredníctvom iných.

Pane, počuješ ma? Osloboď ma od môjho ducha; je úplne zaujatý sám sebou, svojimi myšlienkami, svojimi vedomosťami; nie je schopný viesť dialóg, lebo počúva výlučne svoje vlastné slová. Som sám a nudím sa, sám sebe som sa znechutil. Hrozím sa sám pred sebou, sám som si protivný. Odvtedy, ako sa sťahujem do svojej špinavej ulity ako do horúčkou rozpálenej postele, z ktorej by som chcel utiecť.

Všetko sa mi javí vulgárne, ohavné, a svetla zbavené, a to práve preto, že vždy všetko som schopný vidieť len cez seba samého. Som už tak ďaleko, že nenávidím ľudí a celý svet, ... iba zo vzdoru, pretože ich neviem mať rád. Chcel by som odísť, chcel by som ísť do iného kraja, chcel by som zutekať. Viem, že radosť jestvuje, videl som tváre, z ktorých žiarila. Viem, že svetlo svieti, videl som pohľady, ktoré rozjasnilo.

Ale, Pane, nemôžem odísť, milujem a nenávidím zároveň svoje väzenie; pretože väzením som si ja sám a mám rád iba sám seba; Mám rád sám seba, Pane, a hnusím sa sám sebe. Pane, ja už viac nenájdem cestu späť. Vlečiem sa a tápam v temnote ako slepec, Narážam na svoje vlastné steny, na svoje vlastné hranice, Doráňam sa, Je mi zle, Je mi tak zle a nikto o tom nevie, preto sa nikto pri mne nezastaví. Som celkom sám.

Pane, počuješ ma? Pane, pomôž mi nájsť cestu k sebe, vezmi ma za ruku! Otvor, ukáž mi cestu, cestu radosti a svetla.

... Ale ... Ale, Pane, počuješ ma teda?

Dieťa, počul som ťa. Je mi ťa ľúto. Už dávno vidím tvoje zatvorené okenice: veď ich otvor, moje svetlo ťa osvieti. Už dávno stojím pred tvojimi zatvorenými dverami: veď ich len otvor, nájdeš ma na ich prahu. Čakám ťa, i ostatní ťa čakajú, ale musíš otvoriť, musíš sa oslobodiť sám pred sebou. Prečo chceš zostať zajatcom sám seba? Si voľný. Ja som nezavrel tvoje dvere, a nie som to ja, ktorý ich môže otvoriť, ... Pretože ty sám ich držíš zvnútra pevne uzavreté. (Pavol Hudák)

 

Aplikácia do života

  • pohľad do zrkadla mi môže pripomenúť, že moju hodnotu mi dáva Boh a že som Bohom veľmi milovaný
  • ocením dobré vlastnosti svojich kamarátov tak, že im o nich poviem

 

Materiály k téme   

Jozef Šelinga, Spoločne objavujme dar, téma č. 3    
Christus vivit                
J. Powel, Prečo mám strach povedať ti, kto som?