1. 10.

Komunikácia - ľudia okolo teba

Cieľ: pomenovať základné spôsoby komunikácie, uviesť do problematiky komunikácie, zamerať pozornosť na povolanie k láske

• dieťa v prostredí spoločnosti zmýšľa sebastredne „JA“ – V tomto detskom veku potrebuje nasýtiť svoje „JA“ tak, aby mohlo neskôr svoje „JA“ pretransformovať na TY
• „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ – mojím povolaním je láska. Láska k sebe otvára cestu k druhým = poznanie svojej hodnoty v Bohu nás uschopňuje jednať s ľuďmi ako s Božími synmi a dcérami
• dozrievanie v láske = z „JA“ na „TY“, to robia rodičia ... výchovou ... Iba v pravej láske a v Bohu človek nachádza svoje pravé „JA“, svoju hodnotu, krásu, aby mal silu zamerať sa v komunikácii s ľuďmi na „TY“
• priateľstvo - TY a JA = MY, Komunikácia má trojaký význam: buduje mňa, buduje teba a buduje aj náš vzťah.
• komunikácia verbálna a neverbálna – človek sa vyjadruje telom aj skutkami
• teenager a komunikácia s rodičmi – ťažkosti a spôsoby, ako ich vylepšiť
• slová „prosím, odpusť, ďakujem“ veľmi zbližujú, „vyrovnávajú pokrivené chodníky“ k ľuďom
• umenie počúvať – dôležitá forma komunikácie
• je dobré, alebo zlé, kritizovať?
• pozorovať, skúmať, súdiť, to je veľká výsada, ktorá patrí iba múdremu človeku.
• zásady správnej kritiky (súčasť materiálov k téme)
• služba ako forma komunikácie
• rodina, spoločenstvo – škola lásky, kde sa učím komunikovať
• 5 jazykov lásky (pozornosť, skutky služby, slová uistenia, prijímanie darov, fyzický kontakt)

• aby som miloval druhých, potrebujem milovať seba
• čo znamená milovať seba?
• aká je správna sebaláska? Ako sa láska ku mne samému odzrkadlí na komunikácii s druhými ľuďmi? (ak ja nemám správnu sebalásku, tak druhému závidím, ohováram ho, posmievam sa mu...... lebo tužím vyniknúť na úkor druhého)
• malé dieťa má neustále potrebu zamerať pozornosť na seba. Niekedy ani dospelý človek z tohto nevyrastie. Prečo?
• každý človek túži po tom, aby ho druhí oceňovali a mali ho radi. I ty po tom túžiš. Preto je dobré vedieť, ako vzbudiť sympatiu u ľudí. Tá sa vzbudzuje zachovaním zlatého pravidla: "Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im." (Mk 7,12) Keď chceš, aby sa druhí zaujímali o teba, začni sa ty zaujímať o nich. Ak ty budeš mať rád ľudí, budú ťa mať aj oni radi.
• čo ak druhého neznášam? A neviem si s tým rady?
• sociálne siete/virtuálne priateľstvá a skutočné, reálne priateľstvá – Aký je medzi nimi rozdiel?
• vplyv sociálnych sietí. Aký majú na Teba vplyv? 
• čo o sebe komunikuješ na sociálnych sieťach? Si to Ty?
• všímajte si jeden druhého, aká je vaša neverbálna komunikácia (poloha). O čom hovorí?
• čo chceš komunikovať svojím oblečením, úpravou vlasov atď.?
• čo môže druhý vyčítať z tvojho oblečenia?
• aký je tvoj jazyk lásky? Aký otcov? Aký matkin?

• vyber si jeden z citátov z dnešnej témy, ktorý ťa oslovil. Nahlas ho vyslov a daj text do prosby.  Napríklad: „Nesúďte, aby ste neboli súdení“ (Mt7,1). Pane, prosím ťa o silu nesúdiť druhých. Amen.

• zameraj sa na „TY“ - tzn. ostatných vo svojej rodine. Boh ťa chce použiť na to, aby si bol nositeľom Boha a komunikoval láskavo a dobrotivo. Prejav to slovom, gestom alebo skutkom.
• zistím, aký jazyk lásky má moja mama alebo otec
• môžem na sociálnych sieťach dať iným vedieť, že som Ježišovým učeníkom? (Jn 13,34-35). Tak dám ...

KKC 2505

Youcat – sociálne siete

5 jazykov lásky, Gary Chapman

Príhovor Sv. Otca Františka rodinám: Odpusť, prosím, ďakujem

Zásady správnej kritiky:

Schopnosť byť kritický je dar Boží, dar Stvoriteľa. Správna kritika je výborná vec, lebo chce  dosiahnuť nápravu veci. Keď niekoho upozorníš na chybu,  alebo omyl, má možnosť sa ho vyvarovať. Predsa sa hovorí: na  chybách sa učíme. Lenže príslovie je to síce pekné, ale v  skutočnosti málokedy vieme, aby sa ľudia na vlastných  chybách poučili. A robiť stále a znovu tie isté chyby, to je  alebo známka veľkej osobnej nezrelosti, alebo zlej kritiky.  Správna kritika je totiž veľmi náročná vec. Vykričať totiž  chyby niekoho len tak, hneď, ako ich spozoruješ, to je skoro  ohováranie a rozširovanie chýb, ako rozumná kritika. A tak  si povedzme niekoľko zásad, čoho sa musíme pri kritizovaní  chrániť.

1) Chráň sa čiernych okuliarov! určite chápeš, čo tým  myslím: nezostať len pri kritizovaní. Nestačí len chybu  vidieť, je potrebné skúmať aj okolnosti, prečo k tej chybe  došlo. Prečo je kto taký? Kde je príčina, závada? Ako  pomôcť, aby bolo zasa lepšie?

2) Chráň sa presvedčenia, že ty vieš všetko lepšie.  Hlupák vie trochu a myslí si, že vie všetko. Ten, kto veľa  vie, ten si je tiež vedomí toho, koľko toho ešte nevie a  nepozná - je skromný. Urobí si najskôr svoj názor, ale ráta  s tým, že asi nebude úplne dokonalý. Ráta s tým, že i druhý  môže mať v niečom kus pravdy.

3) Chráň sa unáhlenej a neuváženej kritiky! Vysypať  zo seba všetko, čo vieš, čo ti napadne, čo ti slina na jazyk  prinesie, bez ohľadu na to kde, s kým, v akom prostredí a v  akej situácii hovoríš, to nie je rozumná kritika, to je urečnenosť malých dievčat. Ak chceš niekomu svojou kritikou  pomôcť, najskôr si dobre premysli, či je tvoj názor po  každej stránke správny. Potom vyčkaj na vhodnú chvíľku, kedy  to povieš. Až k tomu bude potrebný pokoj a pohoda. Zvoľ si k  tomu vhodný tón a správny výraz, tak, aby to, čo povieš  kritizovaného nepodráždilo, ale aby mu to uľahčilo prijať.  Ak na mamu vyletíš: "Mama, ty nemáš pravdu, ja to viem  lepšie", staviaš sa do pozície hlúpeho kurčaťa, ktoré chce  poučovať kvočku. Ak ale to isté povieš skromnejšie: "Ja si  myslím, žeby to mohlo byť aj takto", tak sa tým nikoho  nedotkneš a zvýšiš pravdepodobnosť, že sa o tvojej mienke  bude uvažovať. Kde je však už vopred jasné, že svojou  kritikou len narazíš, urazíš, vyvoláš hnev a spôsobíš len  zlo - tak bezpodmienečne platí: Mlč! Buď ticho a zapamätaj  si to, aby si podobné chyby v dospelosti nerobil.

4) Posledná rada: Nezabudni, že je možné kritizovať i  sám seba. Zvykni si dívať sa i sám na seba kriticky. Pri  kritizovaní druhých používaj zásady, o ktorých sme tu práve  hovorili. (Ladislav Simajchl)