Sviatosti - znamenia nádeje

3. 1.

Sviatosti - znamenia nádeje

Cieľ: prestaviť sviatosti ako znamenia nádeje

Božie slovo

„Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.“ (Ez 36,26-27)

„Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.“ (Gn 2,23-24)

Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr.“ (Ex 14,26-29)

„Ľud teda vyšiel zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, a kňazi niesli archu zmluvy pred ľudom. Len čo nosiči archy došli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli archu, dotkli sa okraja vôd, hoci Jordán po všetky dni žatvy napĺňa svoje koryto, vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili a stáli nahromadené ďaleko pri meste Adam, ktoré leží pri Sartane. Tie však, čo tečú k Pustému alebo Soľnému moru (ktoré sa teraz nazýva Mŕtve more), odtiekli, až úplne zmizli. Tak ľud prechádzal oproti Jerichu. Kňazi však, ktorí niesli archu Pánovej zmluvy, pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordánu - zatiaľ všetok Izrael prechádzal po suchu -, kým neprešiel všetok ľud na druhú stranu Jordánu.“ (Joz 3,14-17)

„Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: „Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona alebo nie. V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň.“ (Gn 16,4-5)

„Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.“ (Jn 6,5-13)

„Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6,48-51)

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého 20 a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.” (Mt 28,19-20)

„Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého.“ (Sk 8,17)

„Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: “Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: “Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“ (Mt 26,26-28)

„Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20,23)

„Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh.“ (Hebr 13,4)

„Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších.“ (1Tim 4, 14)

„Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.“ (Mk 6,13)

„Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ (Jn 10,10)

„Choďte do celého sveta a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28,19)

„Lebo spasení ste milosťou skrze vieru. Táto spása nie je z vás, je to Boží dar. Nie je zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi, aby sme sa venovali dobrým skutkom, ktoré Boh vopred pripravil, aby sme ich konali.“ (Ef 2,8-10)

„... nás spasil nie pre naše spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom.“ (Tit 3,5)

„Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, žili pospolu a mali všetko spoločné.“ (Sk 2,42-44)

Iné pramene

Výraz sacramentum (sviatosť) vyjadruje skôr viditeľný znak skrytej skutočnosti spásy, ktorá sa označuje výrazom mysterium (tajomstvo). (KKC 774)

To, čo bolo na Kristovi počas života viditeľné, prešlo do sviatostí (KKC 1115)

Podnety na prehĺbenie témy

predobrazy sviatostí v Starom zákone
ukázať paralelu medzi starostlivosťou Boha o vyvolený národ a starostlivosťou Boha o svoj vykúpený ľud prostredníctvom sviatostí
ako sviatosti pomáhajú skvalitniť život, bojovať proti hriechu, objavovať zmysel života, ...
sviatosti ustanovil Pán Ježiš Kristus
sviatosti - viditeľný znak našej spásy, ktorá sprostredkuje neviditeľnú milosť
matéria a forma
sviatosti udeľuje sám Pán Ježiš
iniciačné sviatosti
rozdelenie: sviatosti uzdravenia a služby spoločenstvu; sviatosti živých a sviatosti mŕtvych
sviatosť ako dar
sviatosti a milosť
„Tajomstvá Kristovho života sú základom toho, čo Kristus, teraz už prostredníctvom vysvätených služobníkov svojej Cirkvi udeľuje vo sviatostiach.“ (KKC 115)
prijímateľ a vysluhovateľ sviatostí. Aký je rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou sviatostí?
nevyhnutnosť sviatostí
disponovanosť k prijatiu sviatosti
príprava k sviatostiam
vyslúženie sviatosti nie je vrchol ale nový „level“ vzťahu s Bohom
sviatosti a sväteniny
posvätený predmet nám dáva nám silu prijať milosť prijímaných sviatostí. Sväteniny sú posvätné znaky, ktorými sa určitým napodobnením sviatostí naznačujú a na orodovanie Cirkvi dosahujú najmä duchovné účinky. Pripravujú ľudí na prijatie hlavného účinku sviatostí a posväcujú rozličné okolnosti života (konštitúcia Sacrosanctum Concilium).

Podnety k spoločnému zdieľaniu v skupine

ktoré zo sviatostí si už vo svojom živote prijal?
sviatosť je Boží dar, ktorý si vyžaduje odpoveď viery. Božia ponuka spásy nie je len čistou informáciou, ale výzvou, ktorá si vyžaduje aj tvoju odpoveď
aká je tvoja odpoveď na prijaté sviatosti?
aká je úloha viery pri prijímaní sviatosti?
prečo sa po prijatí sviatostí v tvojom živote nič nemení? Lebo si ich neprijal s vierou?
sviatosti nie sú automat, do ktorého stačí vhodiť mincu, aby fungoval; vyžadujú slobodnú vnútornú otvorenosť voči Bohu. Boh pôsobí v tvojom živote natoľko, nakoľko mu to dovolíš.
prostredníctvom sviatostí tvoja viera rastie. Ktoré z prijatých sviatostí môžeš prijímať čo najčastejšie? Za akých okolností?
uvedomuješ si, že každé prijatie sviatosti je tvojím osobným stretnutím sa s Kristom? Ako sa naň pripravuješ?
vieš ďakovať za prijatú sviatosť?
ako vysvetlíš, že sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej Božej milosti?
koľkokrát za deň môžeš prijať sväté prijímanie?
je potrebná príprava k sviatostiam?
kto ti pomáha pri príprave k sviatostiam?
aký je tvoj postoj k sväteninám?
nosíš pri sebe posvätenú vec?
ktoré sviatosti môžeš prijať raz za život a ktoré môžeš prijímať viackrát?
ktoré sviatosti by si ešte chcel prijať?