VÝBER KANDIDÁTOV

 

Dôležitosť výberu a príprava prostredia: 

Ťažko stanoviť pravidlá napríklad na úroveň viery a silu motivácie, ktoré by mal kandidát mať, aby bol prijatý na katechetickú prípravu. Dôvodov je viac: rozdielna úroveň náboženskej zrelosti v rôznych cirkevných spoločenstvách, nedostatok vhodných a možných kandidátov, sociopolitické podmienky, nízka vzdelanostná úroveň a finančné ťažkosti. Nikto sa však kvôli ťažkostiam nemôže vzdávať a znižovať štandardy.

Kongregácia pre evanjelizáciu národov sa drží zásady, že výber vhodných kandidátov je nevyhnutný. Úplne od začiatku je nutná vysoká kvalita kandidátov. Duchovní by si to mali dať za cieľ a neuspokojiť sa s nižším štandardom. Majú tiež pripravovať svoje spoločenstvá, zvlášť mladých ľudí, vysvetľovaním úlohy katechétu, aby v nich vzbudili záujem o túto službu v cirkvi. Rovnako nemožno zabudnúť, že vážnosť, hodnota spoločenstva je priamo úmerná spôsobu, akým duchovní vedú katechétov, dávajúc im vhodné úlohy a rešpektujúc ich zodpovednosť. Naplnený, zodpovedný a dynamický katechéta, ktorý pracuje s entuziazmom a s radosťou si plní svoje úlohy, za ktoré je vhodne oceňovaný a odmeňovaný, je najlepším propagátorom pre povolanie druhých.

 

Kritériá výberu

Pri výbere kandidáta na úlohu katechétu je nevyhnutné vedieť kritériá, ktoré sú potrebné a ktoré nie. Je užitočné mať zoznam kritérií pre celú cirkev, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri výbere kandidátov. Kritériá majú byť dostatočné, presné, reálne a kontrolovateľné a miestne autority ich môžu prispôsobiť miestnym podmienkam, ktoré najlepšie vedia posúdiť potreby a možnosti spoločenstva.

Nasledujúce všeobecné odporúčania rešpektujúce nevyhnutné rozdiely treba zohľadniť, aby sa stali spoločným základom na všetkých misijných územiach:

– Niektoré kritériá sa týkajú osoby katechétu. Základné pravidlo je, že nikto nemôže byť prijatý ako kandidát, pokiaľ on alebo ona hľadá túto prácu jednoducho preto, lebo nenašli inú prácu. Pozitívne vlastnosti kandidáta by mali byť: viera, ktorá je viditeľná v každodennom živote; láska k cirkvi a jednota s duchovnými; apoštolský duch a misijná horlivosť; láska k blížnym, ochota veľkodušne slúžiť druhým; dostatočné vzdelanie; rešpekt komunity; ľudské, morálne a praktické predpoklady, ktoré sú potrebné pre prácu katechétu, ako napríklad dynamizmus či dobré vzťahy s inými.

– Iné kritériá sa zaoberajú otázkou samotného výberu. Keďže je to otázka služby cirkvi, rozhodnutie pripadá duchovnému, ktorým je zvyčajne kňaz v danej farnosti, ale celé spoločenstvo sa má podieľať na návrhoch kandidátov a ich hodnotení. Neskôr by to mal byť kňaz, ktorý predstaví vybraných kandidátov biskupovi alebo jeho predstaveným, potvrdí ich výber alebo im oficiálne zverí ich mandát.

– Musia byť stanovené špeciálne kritériá pre prijatie kandidátov do katechetických centier či škôl. Okrem všeobecných kritérií má každé centrum podľa svojho charakteru vlastné požiadavky na úroveň vzdelania, potrebné pre vstup, podmienky účasti, formačný program atď. Tieto všeobecné smernice by sa mali špecificky upraviť podľa miestnych podmienok a realizovať podľa okolností daného územia.

 

PROCES FORMÁCIE

 

Potreba primeranej formácie

Aby bol dostatočný počet vhodných katechétov pre spoločenstvo, je dôležité okrem starostlivého výberu zamerať sa aj na prípravu, od ktorej závisí kvalita uchádzačov. Často to zdôrazňuje Magistérium, pretože každá apoštolská činnosť, „ktorá nie je podporovaná správne formovaným, pripraveným kandidátom, je predurčená na neúspech“.

Príslušné dokumenty Magistéria vyžadujú všeobecnú aj špecifickú formáciu katechétov. Všeobecnú v tom zmysle, že ich charakter a celá osobnosť sa majú rozvíjať, a špecifickú s ohľadom na činnosti a požiadavky, ktoré budú mať na starosti a pri ktorých budú vypomáhať: ohlasovanie evanjelia kresťanom aj nekresťanom, animácia a vedenie modlitbových spoločenstiev, ak je to potrebné liturgické modlitby a akákoľvek duchovná alebo materiálna pomoc. Ako pápež Ján Pavol II. povedal: „Určenie vysokej úrovne znamená poskytnúť správnu základnú prípravu a neustále ju udržiavať aktuálnou. To je základná povinnosť, aby sme si zaistili kvalifikovaných ľudí pre poslanie v cirkvi, s dobrými formačnými programami a adekvátnou štruktúrou poskytovanou vo všetkých aspektoch formácie: ľudskej, duchovnej, doktrinálnej, apoštolskej a profesionálnej.“

Ide o náročný formačný program rovnako pre kandidátov, ako aj pre tých, ktorí ho vedú.

 

Jednota a harmónia osobnosti katechétu

Žijúc svoje povolanie, katechéti, podobne ako všetci veriaci „musia byť formovaní v jednote, ktorá existuje, odkedy sa stali členmi cirkvi a občanmi ľudskej spoločnosti“. Nemôže ísť o oddelené paralelné životy: duchovný život s jeho hodnotami a požiadavkami, sekulárny s rozličnou formou jeho vyjadrenia a apoštolský život s jeho vlastnými požiadavkami.

Aby osobnosť katechétu bola jednotná a harmonická, musí najskôr prekonať určité prekážky vyplývajúce napr. z temperamentu, intelektu, emócií, mať ustálený životný štýl. Ale čo je rozhodujúce, je jeho schopnosť ísť do hĺbky a dotknúť sa princípu a prameňa svojej identity, ktorým je „osoba“ samotného Krista.

Prvou a základnou osobou katechézy je, samozrejme, osoba Ježiša z Nazaretu, „jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1,14), „cesta, pravda a život“. (Jn 14,6) Je to „tajomstvo Krista“ (Ef 3,4) v jednote, „tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté“ (Kol 1,26), ktoré musí byť odhalené. Z toho vyplýva, že starosťou katechétu je odovzdávať učenie a život Krista prostredníctvom svojho vyučovania a správania. Spôsob jeho života aj práce má plne závisieť jedine od Krista. Jednota a harmónia v jeho osobnosti má byť Kristocentrická, postavená na „hlbokej intimite s Kristom a s Jeho Otcom“ v Duchu. V týchto rozhodujúcich časoch pre poslanie cirkvi neexistuje nič dôležitejšie, čo sa týka úlohy a významu katechétu.

 

Ľudská zrelosť

Od začiatku má byť jasné, že kandidát musí mať základné vlastnosti, ktoré možno ďalej rozvíjať. To, na čo sa máme zamerať, je osoba, ktorá už dozrela a je vhodná viesť zodpovedne spoločenstvo.

Do úvahy by sa mali brať nasledujúce vlastnosti:

• V čisto ľudskej sfére: psychická vyrovnanosť; dobré zdravie, zmysel pre zodpovednosť, úprimnosť, dynamizmus; dobrá profesionálna a rodinná etika; duch obetavosti, sily, vytrvalosti atď.;

• Z hľadiska účinkovania katechétu: dobré medziľudské vzťahy, schopnosť viesť dialóg s ľuďmi iných náboženstiev, snaha o pochopenie ich kultúry, schopnosť komunikovať, ochota pracovať s druhými, vodcovské vlastnosti, vyrovnaný úsudok, otvorenosť mysle, zmysel pre realitu, schopnosť vyjadriť útechu, nádej atď.;

• Z hľadiska konkrétnych situácií a úloh: nadanie pre prácu v oblasti utvárania pokoja, rozvoja sociokultúrnej úrovne, citlivosť na problémy spravodlivosti, atď.

Cieľom formácie katechétu je stavať na jeho ľudských vlastnostiach, ktoré sú už dané, rozvíjať ich a pridať tie, ktoré sú potrebné pre prácu prinášajúcu ovocie.

 

Hlboký duchovný život

Poslanie viesť druhých vo viere vyžaduje od katechétu hlboký duchovný život. Je to najdôležitejší aspekt jeho osobnosti, a preto by sa mu malo vo formácii venovať najviac pozornosti. Skutočný, pravý katechéta je svätec.

Jeho duchovný život má byť založený na hlbokom spoločenstve viery a lásky s osobou Ježiša, ktorý ho povoláva a posiela. Podobne ako Ježiš, jediný Majster (por. Mt 23,8), slúži katechét bratom a sestrám vyučovaním a prácou (por. Sk 1,1), ktoré sú vždy prejavom lásky. Konať vôľu Otca je pre katechétu aktom spásonosnej lásky pre druhých, je jeho pokrmom, ako to bolo i pre Ježiša (por. Jn 4,34). Svätosť života realizovaná v perspektíve identity laika a apoštola je ideálom, z ktorého pramení a rozvíja sa služba katechétu.

Duchovná formácia má byť procesom vernosti: „Tomu, ktorý je princípom, inšpirujúcim celú katechetickú činnosť a všetkých, ktorí v tejto oblasti pracujú – Duchu Otca a Syna a Duchu Svätému.“

Najlepší spôsob ako docieliť vnútornú zrelosť, je intenzívny sviatostný život a život modlitby.

Na základe súčasných skúseností Kongregácia pre evanjelizáciu národov navrhla nasledujúcu prax ako kľúčový prvok v modlitebnom živote pre katechétov, ktorí vedú spoločenstvá, pre katechétov na plný úväzok a tých, ktorí úzko spolupracujú s kňazom:

1. Pravidelná, podľa možnosti denná účasť na Eucharistii, aby sa posilnili „chlebom života“ (Jn 6,34), formovali „jedno telo“ v spoločenstve (por. 1Kor 10,17) a ponúkali sa ako obeta Otcovi spolu s telom a krvou Pána.

2. Liturgia žitá v jej rozličných dimenziách pre osobný rast a pomoc spoločenstvu.

3. Recitovanie niektorých častí liturgie hodín, zvlášť ranných chvál a vešpier, v spojení s piesňou chvál, ktorú cirkev prednáša Otcovi „od východu slnka až po jeho západ“ (Ž 113,3).

4. Denná meditácia, zvlášť o Božom Slove, v postoji kontemplácie a osobnej odpovede. Skúsenosti ukazujú, že aj laikom pravidelná meditácia ako lectio divina prináša poriadok do života a zaručuje duchovný rast.

5. Osobná modlitba, ktorá živí zjednotenie s Bohom počas každodenných starostí, s osobitným zreteľom na mariánsku úctu.

6. Časté pristupovanie k sviatosti zmierenia, pre vnútorné očisťovanie a duchovnú horlivosť.

7. Účasť na duchovných obnovách pre osobnú obnovu aj obnovu spoločenstva.

Cez takýto život modlitby sa obohacuje vnútorný život katechétu a dosahuje sa duchovná zrelosť, ktorá sa vyžaduje pre jeho účinkovanie. Modlitba je potrebná tiež preto, aby jeho pôsobenie prinášalo ovocie, vyjadrenie kresťanskej viery závisí menej od schopností katechétu, ale dôležitejšia je Božia milosť, ktorá pôsobí v srdciach tých, ktorí počúvajú toto posolstvo.

Ak nie je dostatočné množstvo vhodných kandidátov, môže sa stať, že sa rozhodne aj pre menej vhodných katechétov, ktorí sú na nízkej duchovnej úrovni. Kongregácia pre evanjelizáciu národov nepodporuje takéto pragmatické riešenie, pretože dnes sa vyžaduje pre misiu vo svete katechéta, ktorému prináleží čestné miesto v cirkvi.

Pre duchovný život katechétu je potrebné ponúknuť vhodné prostriedky, v prvom rade je to duchovné vedenie. Diecézy povzbudzujeme, aby vymenovali konkrétnych kňazov, ktorí sa majú zaujímať o katechétov a ich službu, a poskytnú im duchovné vedenie. Je dôležité zdôrazniť, že každý katechéta si môže vybrať svojho osobného duchovného vodcu z kňazov, ktorí sú ľahko dostupní. Zvlášť farár by mal mať blízky vzťah k jeho katechétom a pomáhať im v ich duchovnom raste, ako aj v ich práci.

Taktiež treba podporovať farské a diecézne iniciatívy pre katechétov, ako napríklad modlitbové školy, duchovné spoločenstvá alebo duchovné obnovy, ktoré napomáhajú bratskému zdieľaniu sa s inými na ich duchovnej úrovni.

Každý katechéta by si mal uvedomiť, že kresťanská komunita sama o sebe je miestom, kde možno rozvíjať vlastný vnútorný život. Zatiaľ čo vedie a povzbudzuje iných v modlitbe, dostáva od nich podnety, ktoré ho posilňujú vo vlastnom zápale a v apoštolskom duchu.

 

Príprava týkajúca sa právd viery

Je jasná potreba v príprave týkajúcej sa učenia viery, pretože katechéti musia najprv jasným a zrozumiteľným spôsobom, bez akýchkoľvek chýb porozumieť základom, podstate kresťanských právd ešte predtým, ako ich budú interpretovať iným.

Všetci kandidáti musia dosiahnuť istý stupeň vzdelania, ktorý je porovnateľný s bežnou úrovňou v danej krajine. Ako bolo vyššie spomenuté, môžu nastať problémy, keď bežný štandard nie je vysoký, ale treba odolať ľahkým riešeniam. Naopak, štandardy na prijatie majú byť nad priemerom, aby kandidáti boli schopní zvládnuť prípravu, kurz „vyššieho náboženského vzdelania“. Bez toho by sa mohli cítiť menejcenní pred tými, ktorí majú vyššie vzdelanie, a necítili by sa dobre v takom prostredí, bez schopnosti uskutočniť niektoré požiadavky. Preto obsah kurzu by mal byť založený na programe pre „dogmatickú, antropologickú a metodologickú formáciu“, ako bol prezentovaný vo Všeobecnom katechetickom direktóriu vydanom Kongregáciou v roku 1971 pre klérus. Pre misijné územia sa musia určité úseky upraviť a doplniť, ako tiež naznačila Kongregácia pre evanjelizáciu národov na plenárnom stretnutí, ktoré sa teraz sumarizujú a rozvíjajú na základe encykliky Redemptoris Missio:

 – Pri pohľade na špecifické ciele misijnej činnosti bude vieroučná formácia katechétu založená hlavne na teológii Trojice, Kristológie a ekleziológie, ktorá je prezentovaná v systematickej a progresívnej syntéze Kristovho posolstva. Ich úlohou je poznať a milovať Krista, preto budú horliť za to, aby ho spoznali z pohľadu právd viery i na osobnej úrovni, aby spoznali a milovali cirkev, budú študovať jej tradíciu, históriu a svedkov, ktorí sú jej veľkými postavami – cirkevných otcov a svätých.

Sväté písmo bude hlavným obsahom štúdia a dušou celého teologického štúdia. Okolo neho by mali byť zoskupené ostatné oblasti teológie. Katechéti musia byť kvalifikovaní v oblasti biblickej pastorálnej teológie, aj pri porovnávaní sa s nekatolíckymi vierovyznaniami a sektami, ktoré často využívajú Bibliu nesprávnym spôsobom.

– Liturgia musí zastávať čestné miesto, pretože katechéti sa často stávajú vedúcimi pri modlitbách spoločenstva.

– Zvláštnu pozornosť treba venovať aj problémom, ktoré súvisia s miestnymi podmienkami: inkulturácia kresťanstva v krajine alebo regióne, šírenie spravodlivosti a pozdvihnutie človeka v miestnej socioekonomickej situácii, história krajiny, náboženské praktiky, jazyk, problémy a potreby oblasti, v ktorej katechéti pracujú.

– Keď sa upriamime na metodologickú prípravu, nemožno zabudnúť, že katechéti budú pracovať v rôznych pastoračných oblastiach a zväčša sa dostanú do kontaktu s ľuďmi iných náboženstiev, treba ich naučiť nielen ako učiť katechizmus, ale aj ako zvládať rôzne situácie pri hlásaní Kristovho odkazu a života spoločenstva cirkvi.

– Rovnako dôležité bude poskytnúť katechétom materiály spojené s ich novou životnou situáciou. Študijné materiály, ktoré sa zaoberajú aktuálnou situáciou, predpokladmi a víziami budúcnosti. Takýto materiál im pomôže čeliť fenoménom, akými sú urbanizácia, sekularizácia, industrializácia, emigrácia, sociopolitické zmeny, svet mladých atď.

– Napriek rozmanitostiam tém, cieľom nemá byť rozdrobenosť teologickej formácie, ale jednota, má ísť o celkovú víziu viery, ktorá prináša jednotu a harmóniu v nadobudnutých poznatkoch, osobnosti katechétu a jeho apoštolskej činnosti.

– Na tomto mieste je potrebné poukázať na Katechizmus katolíckej cirkvi, ktorý sa odporúča katechétom na štúdium aj v oblasti učenia viery. V ňom možno nájsť usporiadanú syntézu Zjavenia a trvácnej katolíckej viery, ako ju cirkev predkladá sebe a ľuďom dnešných čias. Ako Svätý Otec Ján Pavol II. tvrdí v apoštolskej konštitúcii Fidei depositum, v katechizme sú „nové veci a staré veci“ (por. Mt 13,52), ale viera je vždy tá istá a rovnako je aj zdrojom svetla, ktoré je stále nové“. Podľa katechizmu ide o službu, ktorá prináleží každému katechétovi. Tá istá apoštolská konštitúcia dodáva, že viera pomáha duchovným aj veriacim naplniť vo vnútri aj mimo cirkevnej komunity ich úlohu, ich „misiu ohlasovať vieru a povolávať ľudí k evanjeliovému životu“. Navyše „sa ponúka každému, ktorý sa nás pýta na dôvod našej nádeje“ (por. 1 Pt 3,15) a kto túži poznať, v čo cirkev verí“. Nemožno pochybovať, že katechéti nájdu v novom katechizme zdroj inšpirácie a poznatkov pre ich špeciálne poslanie.

Katechéta má usilovne študovať, aby sa mohol stať svetlom na ceste pre svojich bratov a sestry (por. Mt 5,14-16). Má byť plný radosti vo viere a nádeji (por. Fil 3,1; Rim 12,12), s múdrosťou, ktorá z neho vyžaruje pri autentickom učení cirkvi, vo vernosti Magistériu bez toho, aby mýlil svedomie hlavne mladých, „aby sa nezaoberali bájkami a nekonečnými rodokmeňmi, ktoré viac podporujú škriepky ako Boží plán, ktorý je vo viere“ (1 Tim 1,4).

Katechéta má v sebe zjednotiť roviny intelektuálnu a duchovnú. Má dovoliť, aby v jeho mysli a srdci pôsobil Kristus, ktorý je jediný Učiteľ, a mal na mysli, že „niekto iný ho učí jeho perami, on je len Kristovými hovorcom“.

 

Pastoračný duch

Pastoračná dimenzia zahŕňa iniciáciu do prorockého, duchovného a kráľovského charakteru pokrstených laikov. Katechéta sa učí ako hlásať a učiť Kristov odkaz, ako viesť iných v spoločenstve, pri liturgických modlitbách, ako zvládať iné pastoračné úlohy.

Vlastnosti, ktoré treba k tomu rozvíjať, sú: duch pastoračnej zodpovednosti a vedenia, štedrosť, dynamizmus, tvorivosť, jednota s cirkvou a poslušnosť pastierom.

Špeciálnu pozornosť treba venovať sviatostiam, aby katechéti vedeli ostatným pomôcť porozumieť ich náboženskému významu a pristupovali k nim s vierou. Nezabúdajúc ani na sviatosť pomazania chorých, pomáhajúc chorým a zomierajúcim prijať ich utrpenie v duchu viery.

Čo sa týka špeciálnej prípravy na službu katechétu, dobre poslúži Všeobecné katechetické direktórium, zvlášť kapitola Metodologické prvky.

 

Misijná horlivosť

Misijná dimenzia je neodmysliteľnou súčasťou identity katechétu a jeho práce, a preto si zasluhuje čestné miesto vo formačnom programe. Katechétov treba naučiť, ako sa môžu ako laici oddať misijnému apoštolátu, ktorý zahŕňa nasledujúce prvky:

1. Aktívna prítomnosť v spoločnosti ponúka pravdivé svedectvo života, vstupuje do dialógu s druhými a s láskou rieši bežné problémy.

2. Otvorené ohlasovanie (por. Sk 4,13; 28,31) pravdy o Bohu a jeho Synovi Ježišovi Kristovi, ktorého poslal na svet, aby spasil všetkých (por. 2 Tim 1,9-10), aby aj tí, ktorí sú iného vierovyznania, mohli otvoriť svoje srdcia Duchu Svätému (por. Sk 16,14), uverili a slobodne sa obrátili.

3. Kontakt s nasledovníkmi iných náboženstiev bez predsudkov v duchu otvorenosti a dialógu.

4. Príprava katechumenov na ceste postupného uvádzania do tajomstva spásy, do praktizovania evanjeliových zásad, náboženského, liturgického a komunitného života Božieho ľudu.

5. Vytváranie spoločenstva a sprevádzanie kandidátov pri príprave na prijatie krstu a iných sviatostí, keď sa stávajú členmi Kristovej cirkvi, ktorá je prorocká, kňazská a kráľovská.

6. V závislosti od duchovných a v spolupráci s veriacimi napĺňanie tých úloh, ktoré podľa pastoračného programu sú dôležité pre dozrievanie cirkevných spoločenstiev. Tieto úlohy súvisia s rozličnými potrebami každého cirkevného spoločenstva na danom území.

Výsledkom formačnej činnosti má byť pre katechétu zlepšenie jeho vlastného misijného povedomia.

 

Postoj k cirkvi

Skutočnosť, že cirkev je prirodzene misijná, poslaná evanjelizovať do celého sveta znamená, že apoštolská činnosť nie je niečo individuálne alebo izolované, ale vždy ide o spoluprácu s miestnym cirkevným spoločenstvom, ktoré je začlenené do partikulárnej cirkvi na čele s biskupom.

Túto poznámku povedal pápež Pavol VI. a týka sa evanjelizátorov, no takisto ju možno aplikovať aj na katechétov, pretože ich úloha je cirkevná, a teda viazaná na spoločenstvo. Sú poslaní ich duchovnými a dostávajú poverenie od cirkvi. Ich činnosť nie je činnosť vládcu, ale pokorného služobníka, má inštitucionálne putá a v poriadku milosti je spojená s celou cirkvou.

Pri vzdelávaní katechétov treba vyzdvihnúť nasledujúce body:

1. Postoj apoštolskej poslušnosti voči pastierom v duchu viery, rovnako ako Ježiš „zrieknuť sa seba samého, vziať si prirodzenosť sluhu...a stať sa poslušným až na smrť“ (Flp 2,7-8; por. Heb 5,8; Rim 5,19). Poslušnosť má byť sprevádzaná zmyslom pre zodpovednosť, pretože do služby ich milosťou povolal Duch Svätý.

2. Kanonická misia alebo mandát, ktorý je udeľovaný v cirkvi, je niečím, čo treba podporovať, pretože sa tu zviditeľňuje spojenie medzi poslaním katechétu a cirkvou. Tento mandát sa má udeľovať katechétom počas liturgickej slávnosti, pri ktorej biskup alebo jeho delegát odovzdáva katechétovi mandát spolu s vhodným symbolom, napríklad s krížom alebo bibliou.

3. Schopnosť spolupracovať s inými je na všetkých úrovniach nevyhnutná. Katechéti majú pracovať v harmónii s miestnymi kňazmi a duchovenstvom, hlavne s tými laikmi, ktorí sa zúčastňujú apoštolátu. Mali by si nájsť vhodné miesto v rámci pastoračného plánu a z času na čas sa stretávať s ostatnými, aby mohli diskutovať o bežných veciach a práci. Biskupi by mali podporovať tento typ práce.

Katechéta má byť pripravený obetovať sa kvôli cirkvi, prijať ťažkosti v práci, nedostatky členov cirkvi, napodobňujúc tak Krista, ktorý „miloval cirkev a vydal seba samého za ňu“ (Ef 5,25).

Výchova zmyslu pre spoločenstvo má byť súčasťou vzdelávacích kurzov katechétov od začiatku, má byť realizovaná a preverovaná v skupine kandidátov.

(spracované podľa Príručky pre katechétov)