Katechumenát v procese katechézy

 

OBSAH:

KRSTNÝ KATECHUMENÁT AKO INŠPIRAČNÝ ZDROJ KAŽDEJ KATECHÉZY

KATECHUMENÁT AKO CESTA OBNOVY PRE CELÚ FARNOSŤ

 

 

Krstný katechumenát, je inšpiračným vzorom pre katechézu v Cirkvi. (VDK 91)

 Prvky katechumenátu majú inšpirovať dnešnú katechézu. Rozdiel medzi katechumenmi  a katechizovanými je ako rozdiel medzi katechézou pred krstom a katechézou po krste. U prvých sa vychádza zo skutočnosti, že uverili v Ježiša Krista a potrebujú vovádzať do tajomstva života s Ním. Druhí vychádzajú zo sviatostí uvádzania do kresťanského života, ktoré už prijali a „tak už boli uvedení do Cirkvi a krstom sa stali Božími deťmi. Ich obrátenie má teda základ v krste, ktorí už prijali a majú rozvíjať jeho silu.“

 

Všeobecné direktórium pre katechézu uvádza niektoré prvky krstného katechumenátu, ktoté majú byť zdrojom inšpirácie pre katechézu po krste:

  • krstný katechumenát má funkciu uvedenia do kresťanského života s jej základnými činiteľmi, ktoré ju tvoria: katechéza a sviatosti krstu, birmovania a Eucharistie.
  • Krstný katechumenát je zodpovednosťou celého kresťanského spoločenstva. Ustanovizeň katechumenátu takto podporuje v Cirkvi vedomie duchovného materstva v každej forme výchovy k viere.
  • Krstný katechumenát je celý preniknutý Kristovým veľkonočným tajomstvom.
  • Krstný katechumenát je počiatočným miestom inkulturácie.
  • Koncepcia krstného katechumenátu ako formačného procesu a pravej školy viery poskytuje katechéze po krste dynamiku a niektoré určujúce znaky ako je: intenzita a integrita formácie; jej odstupňovaný charakter s vymedzenými etapami; jej zviazanosť s obradmi, symbolmi a znakmi, najmä biblickými a liturgickými; jej trvalá spätosť s kresťanským spoločenstvom ... (VDK 90-91)

 

Svätý otec František v exhortácii Evangelii gaudium poukazuje na dva dôležité katechumenátne prvky, hovorí: Základnou úlohou katechézy je „prvé ohlásenie“, čiže „kerygma“, ktorá musí stáť v centre evanjelizačného úsilia a každej snahy o cirkevnú obnovu. Prvé ohlasovanie – Ježiš Kristus ťa miluje, obetoval svoj život, aby ťa zachránil, a teraz žije po tvojom boku každý deň, aby ťa osvietil, posilnil a oslobodil. Toto prvé ohlásenie je prvým v kvalitatívnom zmysle, pretože je hlavným ohlasovaním, teda tým, ktoré treba vždy znovu rozličnými spôsobmi počúvať a stále nanovo ohlasovať počas katechézy, rozličnými formami, vo všetkých etapách a vo všetkých situáciách. Nesmieme si myslieť, že v katechéze je možné opustiť kerygmu a uprednostniť formáciu, ktorá by mala byť „solídnejšia“. Celá kresťanská formácia je predovšetkým prehĺbením kerygmy. Centrálnosť kerygmy si vyžaduje určité vlastnosti ohlasovania, ktoré sú dnes všade potrebné: musí vyjadrovať zachraňujúcu Božiu lásku, ktorá predchádza morálne i náboženské povinnosti; nesmie vnucovať pravdu;  apelovať na slobodu; jeho súčasťou má byť opravdivá radosť, povzbudenie, životaschopnosť a harmonická celistvosť, ktorá ohlasovanie neredukuje na niekoľko doktrín – niekedy viac filozofických než evanjeliových. Ďalšou charakteristikou katechézy je mystagogická iniciácia, ktorá, ako hovorí sv. otec František „znamená dve veci: nevyhnutnú postupnosť formačnej skúsenosti, na ktorej sa podieľa celé spoločenstvo a nové zhodnotenie liturgických znakov kresťanskej iniciácie. Katechetické stretnutie je hlásaním Slova a na Slovo je vždy zamerané; zároveň si však vyžaduje vhodný spôsob uvedenia  do konkrétneho prostredia a príťažlivú motiváciu, predpokladá použitie výrečných symbolov a včlenenie do širšieho procesu rastu, ako aj integráciu všetkých dimenzií osoby v snahe o spoločné počúvanie a hľadanie odpovedí. (EG 163-166)

Princípy krstného katechumenátu sú inšpiračným zdrojom pre ostatné druhy katechézy. 

 

 

KATECHUMENÁT AKO CESTA OBNOVY PRE CELÚ FARNOSŤ

Ak venujeme príprave veriacich dostatočný čas, máme väčšiu šancu, že sa katechumenát stane cestou obnovy pre celú farnosť. Mimoriadnu úlohu v tomto zohráva udržiavanie spoločenstva. Totiž, každý veriaci má úlohu byť evanjelizátorom, byť svetlom, soľou. Prvou úlohou vo formácii spoločenstva je teda, vzbudiť u veriacich vedomie zodpovednosti za katechumenov, za ohlasovanie radostnej zvesti a Božieho kráľovstva. Výchova k láske k Ježišovi, k Cirkvi, k blížnym je nevyhnutná. KKC hovorí, že samotné meno „ Cirkev“ znamená povolanie k spoločenstvu. Ak sme členmi Cirkvi, potom patríme k ľudu, ktorý má poslanie tvoriť „jedinú rodinu“ Boha, Telo Kristovo. Prítomnosť spoločenstva je podmienkou obrátenia. VDK 69-70 Kresťanské spoločenstvo je ohniskom – je počiatkom, miestom i cieľom katechézy, kde sa realizuje katechumenát a permanentná formácia. (VDK 253)  Ako Boh túži po človekovi, tak túži spoločenstvo Cirkvi po ľuďoch. J.F. 140 AK budú mať katechumeni skúsenosť so spoločenstvom, potom je väčšia šanca, že v rámci mystagogickej katechézy si znovu nájdu spoločenstvo, v ktorom budú chcieť rásť a dozrievať ku Kristovi.

 

Prečo je dôležité spoločenstvo prijímajúce katechumena?

  • Sprítomňuje spoločenstvo lásky Krista a Cirkvi
  • Katechumeni hľadajú nielen teoretické vedomosti ale aj zmysel života, pokoj v duši, vzťahy, priateľstvo, miesto prijatia.
  • Katechumeni prinášajú mnoho otázok, túžob, problémov, ktoré chcú riešiť, vyjasniť. Členovia spoločenstva, ktoré je formované sú pripravení na rozhovory, zdieľanie myšlienok, podanie svedectva o svojej viere.
  • V členoch spoločenstva, ktoré prijíma katechumena sú takí, ktorí už nastúpili cestu rastu vo viere. Pre katechumenov sa táto cesta stáva príťažlivá a sami by ju chceli nájsť.

Z tohto je zrejmé, že ak má spoločenstvo prinášať takéto ovocie, musí byť „šľachtené“, formované, usmerňované a duchovne vedené, aby bolo schopné účinne a s vnútorným pocitom istoty sprevádzať hľadajúcich Boha. Je to práca namáhavá. Ide však o vážnu službu, ktorá si zaslúži námahu.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                

Výsledkom je spoločenstvo prijímajúce katechumena, ktoré:

  • je schopné účinnejšie a mnohostrannejšie pôsobiť
  • znásobuje energiu duchovného pastiera v dlhšej perspektíve
  • je schopné hlbšie duchovne usmerňovať veriacich, v ich talentoch a daroch

Charakteristika malého spoločenstva, ktoré prijíma katechumena:

  • jednotné – ako Kristova Cirkev, ktorá je spoločenstvom lásky
  • schopné prijímať nových členov, zdieľať sa s nimi
  • modliace a prijímajúce sviatosti
  • majúce záväzky a zodpovednosť voči nim – pravidelná účasť na stretnutiach, povedomie všeobecného povolania byť“ soľou, kvasom a svetlom“, účasť na aktívnom farskom živote kompetentné - zbehlé vo svete Biblie a znalosti právd viery, v prístupe ľuďom v zdravej sebadôvere. J. Fogassy, Príručka katechumenát...., str. 139

Videá