Katechumenátna katechéza

 

 

OBSAH:

CHARAKTERISTIKA KATECHUMENÁTNEJ KATECHÉZY

PRÍPRAVA KATECHÉZY

TÉMY A MATERIÁLY na stretnutia

HLAVNÉ ČASTI KATECHUMENÁTNEJ KATECHÉZY

PRVÉ STRETNUTIE - užitočné rady

KATECHÉZA A PROSTREDIE - zájomné vzťahy, potreba spoločenstva

KATECHUMENÁTNA SKUPINA

SPREVÁDZANIE KATECHUMENOV

LITURGICKÁ BOHOSLUŽBA A KATECHUMENÁT

VEDENIE KATECHUEMNÁTOM

 



 

V katechéze pre katechumenov nám ide o to, aby sme v ich srdciach nechali ROZOZVUČAŤ SLOVO EVANJELIA.

Stať sa kresťanom znamená žiť s Ježišom, čerpať z Jeho duchovného odkazu. Stať sa Ježišovým učeníkom, načúvať Jeho slovám a nechať sa nimi osloviť. Pozorné načúvanie nám postupne umožní, aby sme si uvedomili podstatný rozdiel, kto sme my a aký je pravý život v Kristovi.

 

 

KATECHÉZA KATECHUMENOV VYŽADUJE

  • Trpezlivosť načúvať, viesť dialóg a snahu porozumieť
  • Vychádzať pri tom zo života Krista, z biblických osobností a z tradície cirkvi
  • V tomto duchu dať nový smer a cieľ svojmu životu a týmto zároveň aj nášmu okoliu

Nechať zaznieť a rozozvučať Božie slovo v srdci katechumena znamená, zoznámiť ho s Bibliou. Ale katechéza nečerpá iba z Biblie. Je treba vychádzať aj z toho, čo má už katechumen prežité.

„Božie slovo je živé a účinné“  Hebr. 4,12, obracia sa k srdcu človeka, k jeho vedomiu a slobode. Skrýva sa za ním posolstvo, za poučením tajomstvo...

Stretnutím sa s biblickými postavami človek môže rásť. Môže byť veľmi užitočné, aby katechumeni svojimi slovami prerozprávali biblický príbeh, ktorý im bol práve prečítaný a vysvetlený. Len v priestore vzájomného dialógu s Bibliou sa môže uskutočniť volanie do viery, kedy sa otvorí duchovná cesta, možnosť intenzívneho života, miesto vnútornej slobody, kde je možné nájsť samého seba. Katechéza neznamená len nechať prehovoriť Božie slovo, ale s týmto slovom aj zharmonizovať celý vnútorný život katechumena, jeho otázky a túžby.

 


 

CHARAKTERISTIKA KATECHÉZY PRE KATECHUMENOV

  1. Nebáť sa hovoriť o „viere“ skôr, než budete hovoriť o Bohu a o Kristovi. Mnoho ľudí nevie, čo je to viera. Nie je vhodné preto hneď všetko vzťahovať na Boha alebo Ježiša. Ľudia nie sú motivovaní k tomu, aby ich tieto mená oslovili.
  2. V tejto katechéze je treba hovoriť najprv o Bohu a až potom o Ježišovi. Pre mnoho ľudí je dôležitý predovšetkým Boh, než Ježiš. Ak budeme hovoriť o Ježišovi skôr a príliš rýchlo, ako by sme rešpektovali potrebný čas pre rozjímanie o Bohu, vzniká riziko, že Ježiš Kristus a jeho učenie bude prijaté v zredukovanej podobe.
  3. K základným pravdám je potrebné neustále sa vracať a prehlbovať ich. Ale neopakujme stále to isté dookola. V prvej etape sme súbor otázok o krste, o smrti, o večnom živote, odložili na vhodnejšiu dobu. Teraz je ten správny čas, kedy sa k týmto témam môžete vrátiť a premyslieť ich do hĺbky.
  4. Niektorí kresťania, zvlášť znovuzačínajúci majú svoje zlé skúsenosti a v priebehu života si vytvorili „múry“. Nie je vhodné sa týmto „múrom“ vyhýbať a ignorovať ich. Je veľmi dôležité, aby boli vypovedané a mali možnosť sa prejaviť.
  5. Je potrebné nájsť pravú vieru. V katechéze hovoríme o tajomstve viery, ale k tomuto tajomstvu viery nebude človek otvorený a disponovaný ho prijať, pokiaľ nebude mať vyriešené predchádzajúce problémy.
  6. V katechumenáte hovoríme súčasne o katechéze osobnej aj o katechéze spoločenstva. Táto katechéza sa vyznačuje osobným prínosom každého katechumena a priestorom k osloveniu Božím slovom.
  7. Katechumenátna katechéza  používa prirodzené prostriedky ako je ľudská reč, pamäť, dôvera, životná skúsenosť, priateľské stretnutia a bohoslužbu.

 

Reč a ľudské slovo – sú v katechéze veľmi podstatné a dôležité.

Pamäť – prijíma a uchováva podstatné časti evanjelií, žalmov, ostatných kníh Svätého písma alebo aj náboženských piesní.

Dôvera – na kvalite vzťahu medzi katechumenom a sprevádzajúcim  závisí aj kvalita vzťahu k Bohu.

Skúsenosti – vzťah, zdieľanie, odpustenie a modlitba.

Stretnutie – dvoch alebo troch alebo viacerých s úmyslom zdieľať svoju vieru s druhými.

Bohoslužba – prehlbuje pôsobenie katechézy, dáva nový význam slovu Boh a sviatosti, ukazuje celú tradíciu viery.

Múdrosť – znamená, že posolstvo evanjelia vedie k poznaniu a súčasne otvára cestu k umeniu žiť. Hlbšie poznávame, čo je šťastie, pravda, sloboda a mier, pokoj, večná blaženosť ...

 

Katechumenát je neustále začlenený  do cirkvi, aj keď sa to vyslovene nezdôrazňuje. Inak povedané, je lepšie v cirkvi žiť, než o nej príliš hovoriť. Katechumeni majú iné problémy než kresťania, ktorí sú pokrstení už v detstve. Cirkev je pre nich menej dôležitá ako Evanjelium. O cirkvi je lepšie hovoriť do hĺbky až v tretej, či štvrtej etape. 

 


 

PRÍPRAVA KATECHÉZY:

Môžeme hovoriť o katechéze v globálnom zmysle, kedy niekoľko katechéz tvorí jeden myšlienkový celok. Alebo môžeme hovoriť o katechéze v užšom zmysle slova, kedy jedno stretnutie je len časťou a zapadá do celkového metodického programu.

Dialóg v katechéze je treba pripraviť dopredu.

  • Katechetický zápisník , do ktorého zaznamenávame charakteristiku katechumena, jeho otázky, problémy, túžby. Tieto poznámky nám môžu byť užitočné v procese hľadania viery, ukážu nám súvislosť medzi jednotlivými otázkami, pokrok na spoločnej ceste za svetlom. Zápisník sa tak stáva prehľadom otázok a je cenným zdrojom nápadov pre ďalšiu katechézu.
  • Osobné zamyslenie a príprava animátora katechumenov – ktorý by mal prejsť prípravou k tejto úlohe. Aj v čase prebiehajúceho procesu katechumenátnej prípravy by sa mal stretávať v spoločenstve s ľuďmi , ktorí robia katechumenátnu prípravu alebo s kňazom, ktorý je za ňu zodpovedný. Je totiž vhodné naučiť sa koordinovať, vhodným spôsobom usmerňovať svoj spôsob prístupu a komunikácie s katechumenmi. Animátori si navzájom vymieňajú skúsenosti, povzbudzujú sa. 
  • Modlitba – celý katechumenát a jednotlivé katechézy musí prenikať duch opravdivej modlitby, ktorá nás stavia do správneho svetla, obracia nás k Bohu, počíta s jeho pôsobením na životnej ceste a počíta aj s Božím pôsobením vo svete.

Je dôležité stanoviť si vopred ďalšiu tému. Príprava nezáleží len na katechétovi, ale prispieť môže tiež katechumen.

K príprave použijeme dostupné prostriedky a pomôcky. Tému je vhodné pripraviť maximálne z dvoch až troch otázok na podklade textov evanjelia, alebo na podklade kresťanskej tradície alebo iných východiskových materiálov (KKC, a pod...) Príklady a skúsenosti z vlastného života môžu byť v katechéze veľkým obohatením. Improvizácia katechézy nie je vhodná.

Neexistujú metódy, ktoré by zaistili okamžitý úspech. Katechéta musí mať stále na zreteli, že každá metóda je závislá na osobe katechétu v ktorejkoľvek etape katechézy. Kňaz, katechéta, laik – oni sami sú skutočnou metódou a ich živá viera „ilustrovaným výkladom“. Oni sami sú najdokonalejšími tlmočníkmi a svojím životom ukazujú didaktiku toho, čo znamená byť kresťanom. Pri hľadaní vhodnej metodiky je dôležité mať na zreteli, že katechéti, aby mohli formovať, sami musia byť formovaní. Dôležité je uvedomiť si, že kresťanské spoločenstvo je cieľom, miestom, východiskom ale aj metodikou katechézy. Žiada sa preto, aby aj kresťanské spoločenstvo samo bolo formované. Judit Fogassy tvrdí, že na našu metodiku a jej obsah však majú vplyv tri „obrazy“: obraz Boha, človeka a Cirkvi. Preto odporúča, aby sme si sami spravili reflexiu a odhalili, aké neprávne „obrazy“ o Bohu, človekovi a Cirkvi v sebe nosíme, aby sme spoznali dôležité zmeny spojené so sebaraflexiou, aby tieto tri obrazy boli v nás dokonalejšie. Aby pohľad na Boha, človeka aj Cirkev bol v tých, ktorých máme sprevádzať katechumenátom čo najvernejší.  (J. Fogassy, Príručka katechum...., str 103)

 


 

TÉMY A MATERIÁLY na stretnutia

Sú rozličné. Patrí sem aj život aj skúsenosti. Evanjelium a jeho svedectvo. Náboženská literatúra, spev, slávenie liturgie. Dbajme sa to, aby sme zo skupiny katechumenov nespravili biblickú skupinku alebo skupinu, ktorá diskutuje o aktualitách. Je treba uplatňovať správny spôsob vyjadrovania, hľadať rôzne výrazové prostriedky, aby symbolika reči mohla katechumena osloviť. Majme na pamäti, že nie každý má chuť alebo možnosť zahĺbiť sa do čítania Božieho slova. Mnohým môže byť toto cudzie. Buďme preto vynaliezaví. Možno použiť rôzne formy poznávania Svätého písma – cez obraz, zvuk ...

Zo svätého písma sa odporúčajú úryvky, ktoré môžu katechumena osloviť podľa toho ako sa prejavil a čo o ňom vieme, napr. povolanie Abraháma, stretnutie s Ježišom, Ježiš ako uholný kameň, výber Ježišových učeníkov, verše z knihy Žalmov

Vybratý text má byť zrozumiteľný. Nie je vhodné začať evanjeliom podľa Jána. U katechumena je treba rátať s otázkami, ktoré v ňom vyvolá Božie slovo alebo jeho výklad. Výklad má byť jednoduchý bez exegetických diskusií, meditatívnych pohľadov. Pri biblický postavách sa odporúča uviesť do života katechumena tým, že premýšľame o ich situácii, v ktorej sa nachádzali, reči a spôsobe konania, o ich obrátení.

 

Počas prípravy je potrebné vytvoriť prehľad hlavných etáp dejín spásy:

  • Vyvolenie starozákonného aj novozákonného ľudu
  • Biblická doba, dnešná doba
  • Život Ježiša, svedectvo prvých kresťanských komunít
  • Použitie Biblie v kresťanskom živote

 

Najdôležitejšie témy v období predkatechumenátu:

Témy sú určené na stretnutia  v spoločenstve a sú zamerané na  vysvetlenie kerygmy prvého ohlasovania.

 

  1. Boh je dobrý
  2. Boží plán je dobrý
  3. Boh koná z lásky
  4. Boh určil človeka pre šťastie
  5. Človek len vtedy dosiahne blaženosť, ak žije podľa Božieho plánu
  6. Božím plánom je, aby človek bol s ním a bol šťastný.
  7. Preto Boh dal človeku všetko, čo potrebuje pre dosiahnutie svojho  cieľa
  8. Čo znamená v niekoho veriť?
  9. Obrátenie je potrebné pre prežívanie plnosti života.
  10. Obrátenie je dobrovoľné.
  11. Vernosť rozhodnutiam.
  12. Hriech je skutočnosť, ktorá nás odtrhne od Boha.
  13. Modlitba, jej dôležitosť a úloha v živote kresťana.
  14. Boh určil človeka pre šťastie

 

Najdôležitejšie témy v období katechumenátu:

Témy katechéz zasväcujú do tajomstva spásy a praktík evanjeliových mravov... Sú postavené na nedeľných perikopách evanjelia. Cieľom je osobné stretnutie sa s Božím slovom., tzn. zakúsenie jeho účinku, že teraz sa nám prihovára Boh a pozýva nás žiť evanjelium.

 

  1. Božie slovo—Sväté písmo
  2. Vierovyznanie  - súvis medzi vierovyznaním  a životom kresťana.
  3. Kresťanský život a modlitby
  4. Misie - láska k blížnemu skutkom a slovom

 

Najdôležitejšie témy v období očisťovania a posväcovania:

Pretože katechumen preskúma svoj život vo svetle Kristovho učenia, rozíde sa s hriechom. Svoje obrátenie je ochotný vyjadriť aj na rovine skutkov. Obrady pomáhajú posilniť a dovŕšiť jeho obrátenie.

 

  1. Podstata hriechu, jeho deštruktívny a smrtonosný účinok
  2. Kristovo milosrdenstvo a vykupiteľská sila
  3. Sviatosti
  4. Príprava

 

Najdôležitejšie témy v období mystagógie:

V tejto etape sa viera prehlbuje. Katechumen teda rastie vo viere prostredníctvom spoločenstva.

  1. Osobné svedectvo prežitia veľkonočného tajomstva
  2. Vzťah medzi formou slávnostného vysluhovania sviatostí a veľkonočnou liturgiou
  3. Sviatosti ako posila pre každodenný život kresťana
  4. Rast v modlitbovom živote cez spoločenstvo
  5. Časti svätej omše
  6. Liturgický rok, sviatky Panny Márie a jej úloha v Cirkvi, životy svätých,
  7. Misia v Cirkvi—služba vo farnosti cez dobrovoľnícku službu, liturgickú službu

 

Odporúčame Vám počas katechumenátnej prípravy túto literatúru.

 


 

HLAVNÉ ČASTI KATECHUMENÁTNEJ KATECHÉZY

Program katechézy, aj keď je pripravený, nedá sa vpred dokonale pripraviť. Je závislí na mnohých okolnostiach, na katechumenovi aj animátorovi. Existuje však niekoľko nemenných etáp:

PRVÁ ETAPA

  • uskutočňuje sa voľná výmena názorov
  • náboženské otázky katechumenov – obavy, názory, reakcie
  • dôležité skúsenosti – rodina, práca, zábava, narodenie a smrť, stretnutie s kresťanmi, duchovné zážitky. Skôr povzbudzujme ako vysvetľujme.

DRUHÁ ETAPA

  • nastupuje po výmene názorov videných z rôznych smerov. Napomáha k sústredeniu sa na kroky, ktoré sú pre vieru podstatné.
  • pozýva k nastaveniu sa na poznanie Ježiša Krista a Jeho radostnej zvesti – evanjelia. Od evanjelia ľahko prejdeme k životu kresťanov, k Starému zákonu. Snažíme sa odkryť zmysel Ježišovho života  jeho život, reč, konanie, učenie, nepochopenie, konflikty, jeho smrť a zmŕtvychvstanie, jeho svedectvo o Bohu.
  • patrí sem aj zamyslenie, prečo cirkev nasleduje Ježiša Krista. Na príkladoch môžeme ukázať vieru a presvedčenie kresťanov.
  • ak katechumen v druhej etape postupuje, dá sa predpokladať, že v jeho živote prišlo ku konverzii. Je preto vhodné pozvať ho k prvému verejnému liturgickému kroku. Ide o vstup do cirkvi alebo u toho, kto už bol kedysi dávno pokrstený a teraz znovu začína  je vhodné pozvať ho k prvému vyznaniu viery.

TRETIA ETAPA

  • viera katechumena je už natoľko pevná, že sa dá uvažovať o sviatostiach. Je dôležité upriamiť pohľad na Cirkev, objasniť sviatosť krstu a Eucharistie.
  • táto etapa má umožniť prehĺbenie tajomstva Božieho života, objavenie vyznania viery v prvotnej Cirkvi i v dnešnej dobe. Ujasniť si súčasnú realitu  cirkvi a kresťanského života, prehĺbiť zmysel nedeľnej svätej omše a eucharistii.
  • v rámci tejto etapy sa má prehĺbiť viera katechumena, upevniť a osvedčiť natoľko, aby ju bol schopný vyjadriť aj v kresťanskom spoločenstve.

ŠTVRTÁ ETAPA

  • začína u katechumenov po prijatí krstu a Eucharistie, alebo u tých, ktorí už boli pokrstení a vo viere znovu začínajú po prijatí Eucharistie.
  • trvá niekoľko mesiacov alebo podľa potreby rôzne dlho, v podstate až do obdobia, kedy je nový kresťan schopný prijať Ducha Svätého, sviatosť birmovania v prípade, že sa tak nestalo hneď po krste.
  • je to čas zrenia, ktorý sa vyznačuje ktoré sa vyznačuje pokojným sústredením sa na to, ako vstrebať prijaté dary – sviatosti.
  • potom katechéza dostáva novú formu. Jej obsahom bude prehĺbenie tajomstva viery, prvotná Cirkev, cirkevné dejiny s hľadiska viery. Pohľad na praktický kresťanský život z hľadiska osobného a z hľadiska Cirkvi.

 


 

PRVÉ STRETNUTIE

Témy na prvé stretnutia

Na úod odpoúčame krátke predstavenie sa. 

Čo znamená byť kresťanom?

Prečo veľa ľudí neverí v Boha?

Ako vznikol svet?

Čo je po smrti?

Nie je Boh a náboženstvo vynález človeka?

Ako je možné, že cirkev je bohatá a mocná?

Prečo sú rozdiely medzi kresťanmi?

Ako sa dá vysvetliť zlo?

Objasnenie zmyslu Božej prítomnosti.

Prečo začať takto? – ak by sme začali s pripraveným programom príliš skoro, námety nebudú vychádzať od katechumenov ale skôr od animátora. Je treba pozorne načúvať a tiež vedieť správne reagovať. Neodmietajme informácie alebo náboženský rozhovor.

 

UŽITOČNÉ RADY:

Otázky, ktoré tu predkladáme môžu poslúžiť ako podnet pre dialóg. Je jasné, že sa nejedná o dotazník ani výsluch, preto sa odporúča jemnocit, múdrosť a vhodné načúvanie:

Zoznámenie:

Kto ste a odkiaľ ste? Dôležité udalosti v živote žiadateľa ...

Čo práve prežívate? – obrátenie, krízu???

Aká je jej situácia vo vašej rodine, v práci?...

Ak sa žiadosť týka viery a krstu – od kedy ste sa začali zaoberať touto otázkou? Čo bolo podnetom?   Je správne so záujmom načúvať a vypočuť si, čo žiadateľ hovorí, a nerobiť prílišné závery.

Potom povedzte niečo o sebe. Môžete pokračovať a dávať otázky, ktoré hovoria konkrétne o náboženstve:

S kým ste hovorili o svojom zámere?

Čo sa Vám zdá sa náboženstve dôležité?

Má to nejaký súvis s Vašim životom?

Poznáte nejakých kresťanov? Čo sa vám na nich páči?

Stretávate sa s nejakým kresťanským spoločenstvom?

Čo Vás priťahuje a naopak, čoho sa bojíte?

 

Je dobré zdôrazniť, že v živote sa nenaskytne mnoho príležitostí k rozhovoru o týchto veciach, a často ani nenachádzame vhodné slová, ako ich vyjadriť.

V rámci rozhovoru nezabiehajme rôznymi smermi a do všetkých podrobností, ktoré sa naskytnú, to je najlepší spôsob, ako spôsobiť zmätok.

Ujasnite si niekoľko podstatných pojmov a zbytočne ich nerozvíjajte do detailov. Z času na čas prerušte rozhovor poznámkou: „Ale k tomu sa ešte vrátime!“

Dbajte na to umenie počúvať tak, aby ste zachytili úvahy a kladené otázky, až potom si robte úsudok.

Kladne zhodnoťte to, čo bolo práve povedané a tiež vzťah, ktorý sa vytvoril.

Na konci stretnutia zhrňte, čo ste urobili („trochu sme sa spoznali“) a naplánujte, že postupne sa začnete viac zaoberať otázkami viery.

Upresníme si ďalší postup:

Pozývame žiadateľa, aby vyslovil otázky a námety na najbližšie stretnutie. Ak svoje otázky nevie formulovať, máme pripravený svoj program.

Je osožné hovoriť aj o tom, čo znamená „veriť“, o tom, čo vieme o Bohu, čo je to náboženstvo.

Uistenie: „Všetko sa za jedno stretnutie nedá povedať, ale postupne budeme mať v týchto veciach, verím, že jasno.“

Vyzveme katechumena, aby o tom, o čom sme hovorili do najbližšieho stretnutia premýšľal, prípadne s niekým iným o tom hovoril.

Zhodnotenie stretnutia:

Čo sme prežívali počas stretnutia? Radosť? Vzájomnú sympatiu? Snažte sa zachovať si jasnú hlavu a určitý odstup. Nie je dobré prílišné vzplanutie a prílišná náklonnosť, ak chceme byť pre hľadajúceho užitoční.

Po stretnutí môžete mať isté obavy:

„Čo vlastne tento človek chce? Nerozumiem mu. Spôsob, akým žiada o uvedenie do viery sa mi nepáči...“

Rozhovor v nás môže zanechať rozpaky. Sú ľudia, ktorí rozprávajú veľmi radi a veľa aj tí, ktorí nehovoria takmer vôbec. Sú tí, ktorí dávajú množstvo otázok, ale aj tí, ktorí otázky nemajú. Môže sa vám zdať, že rozhovor bol bohatý na nepodstatné témy a podstatné sa nepovedalo. Nebolo možné sa zjednotiť .... takéto rozpačité rozhovory nie sú na začiatok výnimkou. Tieto rozhovory sú dôležitou skúsenosťou.

Z tohto stretnutia si spravte poznámky:

Nové informácie, rozpory, nejasnosti ... ktoré ste zachytili

Otázky, na ktoré ste nenašli odpovede

Svätci, knihy, filmy, ktoré katechumena oslovili. Tieto poznámky (otázky, emócie, záujem katechumena) z viacerých stretnutí môžu pomôcť spoznať cestu, na ktorej katechumen hľadá Boha. A cestu k viere. Tieto poznámky môžu byť veľmi užitočné, pretože sa môžu stať zdrojom námetov, nápadov pre naše katechézy. Môžu byť vhodným podnetom k modlitbe za konkrétneho katechumena, k premýšľaniu pre ďalšiu prácu katechétu.

Otázky, ktoré si katechumen kladie na začiatku svojho obrátenia:

  • Ako mi môže byť viera užitočná pre môj život?
  • Odkiaľ prichádza zlo?
  • Je Boh osobný?
  • Sú všetky náboženstvá rovnaké?
  • Akého Boha vyznávali ľudia pred Ježišom?
  • Kto vymyslel Boha?
  • Nastane smrť. Čo bude potom?
  • Nie sú staré biblické texty iba legendy?

 


 

KATECHÉZA A PROSTREDIE:

Katechumenálna katechéza má prebiehať aj individuálne aj skupinovo. Individuálne, ak má katechumen otázky týkajúce sa jeho osobného prežívania, rodinného života ... Nenahraditeľnou formou je spoločenstvo. 

VZÁJOMNÉ VZŤAHY a POTREBA SPOLOČENSTVA

Jedným z najdôležitejších úloh katechumenátu je umožniť vytvárať vzťahy. Táto úloha môže niekedy vyvolať obavy v závislosti od toho, či k tejto téme zaujímajú postoj katechumeni samotní alebo kresťania. Totiž, ľudia, ktorí našli vieru sa domnievajú, že ich životný príbeh je nezdielateľný. Boja sa nového spoločenstva. Svoje dovtedajšie vzťahy považujú za dostatočné.  Vytvorenie nových vzťahov a nové spoločenstvo sú pre katechumena, ktorý našiel vieru veľmi potrebné. Nachádza tu priestor pre dialóg, výmenu názorov. Je to bezpečné prostredie, kde môže rozvíjať svoj duchovný život. Skúsenosť zdieľania sa nadobúda najmä v spoločenstve. Vďaka zdieľaniu katechumen môže poznávať rozmer Boha v druhom človekovi. Sv.Ján Pavol II. Hovorí, v Christifideles laici, že malé kresťanské spoločenstvá sú centrami evanjelizácie a každý kresťan je pozvaný, aby tu zdieľal svoju vlastnú vieru počúval Božie slovo, a spoločne sa navzájom podporovali.  (CHL26) Ježišovi učeníci boli ľudia z rôznych rodín, miest aj sociálnych vrstiev. 

 


 

KATECHUMENÁLNA SKUPINA

Tvoria ju žiadatelia o vovedenie do viery. Manželia týchto žiadateľov, alebo ich rodinní príslušníci. Ich účasť je dôležitá aspoň príležitostne. Aby sa uľahčila diskusia žiadateľa a jeho rozhodný krok. Priateľ, alebo známy žiadateľa. Súčasťou skupinky môžu byť aj kresťania, ktorí majú záujem o tento typ dialógu. Súčasťou skupinky majú byť aj laici, ktorí sprevádzajú žiadateľov, sú svedkami viery a cirkvi (nie je dobré, aby túto službu vykonával kňaz). Ich úlohou je pomôcť katechumenálnej skupinke nájsť správny smer, aby stručne zhrnula závery, aby uchovala v pamäti už získané vedomosti, aby navrhla témy na diskusiu. Kňaz nemá byť účastný na všetkých stretnutiach skupinky.

Charakteristika skupinky:

  • dbá na kultúrne a sociálne prostredie – je otvorená, je súčasťou cirkvi, otvorená kresťanskému ekumenizmu, dialógom o viere
  • sleduje určený cieľ – vovedenie do viery. Aby tí, čo skupinku vedú nestiahli dialóg na svoju osobu, svoju úroveň viery.
  • katechumen musí mať možnosť vyjadriť sa, zapojiť sa do dialógu,  nie mlčať
  • v skupinke sú si všetci na rovnakej úrovni. Vzťahy nie sú v rovine učiteľ-žiak.
  • skupinka vznikla a je založená na kresťanskej konverzii a na ňu je orientovaná.
  • je iba prestupnou stanicou, preto sa do hĺbky nezaoberá pravdami viery, k hlbšiemu a podstatnejšiemu poznávaniu viery ešte len smeruje.
  • je skupina, ktorá má svoj začiatok, dobu trvania a svoj koniec.
  • skupinka je dôležitá, ale nikdy nenahradí osobné sprevádzanie katechumena.

Noví kresťania si potrebujú najprv vytvoriť osobný vzťah k tým, ktorí ich sprevádzajú. Niektorí, zvlášť nepokrstení vyhľadávajú tento vzťah hneď od začiatku. Niektorí si ho vyžadujú až neskôr. Určité skutočnosti osobnej konverzie totiž nie je vhodné hodnotiť v skupinke.

 


 

SPREVÁDZANIE KATECHUMENA

Kňaz, zasvätená osoba, laik – všetci môžu byť tými, ktorí sprevádzajú katechumena na jeho ceste k viere. Je to dar, výsada, úloha všetkých pokrstených. Niektorí však majú na tento druh sprevádzania k viere výnimočný dar – psychické aj duchovné predpoklady.  Sú schopní komunikovať svoju vieru a vydávať svedectvo života s Ježišom Kristom. To je dôvod k tomu, že takýto sprevádzajúci sú skôr vekovo „starší“ ako samotní katechumeni. Úlohou sprevádzateľa je nielen viesť dialóg, ale sa za katechumena modliť, vydávať mu svedectvo vlastného života s Kristom. Niektorí sprevádzatelia sú vhodní viesť stretnutia katechumenov, čiže viesť aj zdieľanie spoločenstva, kde sa katechumeni stretajú nielen so sebou navzájom ale aj so živým kresťanstvom. Tiež je potrebné katechumenom byť nablízku pri spracovaní nových informácií. Sprevádzať k viere a vo viere znamená byť nástrojom Boha. Inak sa môže stať, že katechumena povedieme, ale pripútame si ho na seba. Sprevádzanie si od sprevádzateľa vyžaduje časovú dotáciu cca 2 roky. Sám sprevádzateľ musí byť niekým sprevádzaný...

 

PRAKTICKÉ OTÁZKY POMÁHAJÚCE ODKRYŤ HLBINY SRDCA KATECHUMENA

  • Nie je zvláštne a nádherné to, čo práve prežívaš?
  • Ako budeš reagovať v tejto situácii?
  • Čo myslíš, kam to všetko smeruje?
  • Čo Ťa priviedlo k rozhodnutiu, že vezmeš na seba túto zodpovednosť?
  • Čo sa u Teba zmenilo od toho okamihu?
  • Ako pociťuješ oporu toho človeka vo svojej situácii, ktorú peržívaš?
  • Zveruješ sa niekomu a hovoriš o tom s niekým?
  • Čo Ťa k tomu vedie v Tvojom vnútri, že hovoríš tieto slová?

 

OTÁZKA, KTOROU SLEDUJEME ROZMER VIERY:

  • Ako je to možné?
  • Prečo je to tak?
  • Ako chápeš to, čo práve hovoríš a prežívaš?
  • Aké miesto má viera v Tvojom živote?
  • Čo pre Teba znamená veriť?

 


 

LITURGICKÁ BOHOSLUŽBA A KATECHUMENÁT

Čo znamená konať liturgickú bohoslužbu?

Jej základom aj predpokladom je modlitba, ktorú ale bohoslužba svojim zameraním prevyšuje.

Účasť konvertitov na bohoslužbe spravidla konvertitu nenaplní. Pretože jej nerozumie, je pre neho príliš náročná, pretože predpokladá skutočnú vieru. Je preto veľmi potrebné tieto skutočnosti predpokladať a podľa toho postupovať. Pre hľadajúcich a konvertitov je treba vytvoriť taký priestor, kde môžu byť akceptovaní. Eucharistická bohoslužba nie je vhodné miesto „počiatočnej evanjelizácie“. 

 

BOHOSLUŽBA VHODNÁ PRE KATECHUMENOV

Bohoslužba v malej skupinke

Katechetické stretnutie na tému „Zmŕtvychvstanie“ ukončíme bohoslužbou slova, pri ktorom vysvetlíme symbol svetla, kríža, rozpätých rúk.

Bohoslužba vo veľkej skupine

Ak je katechumenálnych skupín viac, alebo k nim možno pridať ľudí, ktorí sú hľadajúci, približujúci sa k viere, bohoslužba môže prebiehať v rámci rôznych príležitostných sviatkov liturgického roka: Nový, rok, Vianoce, dušičky, napr. aj Deň matiek. Pri týchto bohoslužbách je treba dať dôraz na potreby a problémy zúčastnených. Odpoveďou na ne často býva buď ich duchovné prebudenie alebo naopak vedomie toho, že sú ľudia, ktorí sa napr. nikdy nestanú veriacimi a praktizujúcimi kresťanmi.

Charakteristika bohoslužby pre katechumenov:

  • Umožniť účastníkom dostatočný priestor, aby mohli nadviazať vzájomný kontakt. Vhodné je každého uvítať osobne. Takto sa najlepšie každý z nich pripraví na bohoslužbu.
  • Vytvoriť prostredie symbolickou ale jednoduchou dekoráciou – audiovizuálnymi prvkami, fotografiami, rozsadením stoličiek pridelením úloh.
  • Umožníme, aby sa prítomní mali možnosť slobodne vyjadriť nahlas v prípade, ak sami prejavujú záujem.
  • Neočakávajme vedomosti v oblasti viery. Nič nepredpokladajme. Kresťania vyznávajú svoju vieru a súčasne si uvedomujú, že viera nie je samozrejmosťou.
  • Je treba preto nezostávať len na povrchu ale usilovať sa o prehlbovanie viery
  • Povrchnosti zabránime, ak vyradíme duchovné piesne s obsahom príliš jednoduchým, nič nehovoriacim, alebo naopak, príliš zložitým.
  • Dostatočný priestor venujme tichu, uvoľneniu a kráse
  • Treba dbať na pestrosť tém a námetov
  • Pokiaľ je to možné, je vhodné sa pripraviť aj na nepredvídateľné situácie, komplikácie, nečakané reakcie
  • Je veľmi príťažlivé, ak sa bohoslužieb sami radi zúčastníme, pretože táto radosť vyžaruje z nás. Je to vzácny okamih priblíženia sa k Bohu.
  •  

Bohoslužby pre jednotlivé etapy katechumenátu

Jednotlivé bohoslužby majú vyjadrovať určitý stupeň vývoja v katechumenáte a predpokladajú tiež určitý krok v konverzii.

Sú charakterizované symbolmi – znamením kríža, odovzdávaním knihy Evanjelia, modlitby Otče náš, Viery v Boha, symbolom vkladania rúk, symbolom vody, svetla, oleja.

Pre tých, ktorí túžia po viere a pokračujú na ceste k nej, sa tieto symboly stávajú prostriedkom k nezabudnuteľnému zážitku. Jednotlivé kroky katechumenátu je treba presne analyzovať a bohoslužbu pripraviť.

 


 

VEDENIE KATECHUMENÁTOM

Pri zavedení katechumenátu sú veľmi dôležité dobré vedenie aj dobre plánované akcie. Na ľudskom faktore veľmi záleží.

Dobrý vedúci má byť nielen efektívny, ale svoje úlohy má robiť dobre. Dobré a účinné vedenie je vnímavé voči schopnostiam a silným stránkam druhých a dáva im priestor. Posmeľuje a usmerňuje, ale nediriguje a nedáva druhým pocítiť, že vedúci je mesiáš a jediný, ktorý vie vyriešiť situáciu. Dobré vedenie ukazuje jasné ciele tak, aby sa aj druhí mohli vyjadriť; môžu robiť návrhy a pocítia, že výsledok je ovocím spoločnej práce. Dobrý vedúci slúži ľuďom, nielen uskutočňuje plány. Je nositeľom vízie a stelesňuje plán spoločenstva. K tomuto sú potrebné tieto schopnosti:

Inteligencia, lebo plán treba chápať ako celok, ale ja jeho jednotlivé časti, ciele častí a potrebné kroky; pozornosť, pretože si musí všímať druhých, ktorí v pláne zohrávajú nejakú rolu a zostať s nimi v súlade; otvorenosť, pretože každý nový aspekt treba preskúmať vo svetle celkového plánu; pokora, pretože vedúci má slúžiť spoločnému dobru, nie budovaniu si svojej popularity; kreativita, pretože vedúci má byť schopný obohatiť zverenú oblasť svojimi darmi; veľkodušnosť – totiž cieľom vedúceho spoločenstva je, aby práca jeho spolupracovníkov priniesla plody, preto má vo všetkom pomáhať ako vie; úprimnosť – ak je niečo nad jeho schopnosti, musí si to priznať a požiadať o pomoc (a prijať ju).

Dobrý vedúci komunikuje jasne a jednoznačne. Čisto a jednoducho formuluje svoje myšlienky, aby jeho slovám nebolo možné nesprávne rozumieť. Je dôsledný a všíma si ostatných, pozitívny a posmeľujúci; často dáva spätnú väzbu o tom, čo považuje za dobré.

Typy a spôsoby vedenia:

V každom zo spôsobov vedenia je niečo pozitívne. Ani jeden nie je dokonalý a ani jeden nemožno úplne odsúdiť. Oplatí sa prejsť si typológiu a zistiť, kam patrím, tiež aj moji spolupracovníci a ostatní vedúci, ktorých poznáme. Môžeme tak posilniť to, čo je silné a vylepšiť to, čo môže pôsobiť rušivo.

 

VEDÚCI TYPU „JA SÁM“

  • vidí a vie dodržať dlhodobý plán
  • premýšľa logicky, ostro formuluje
  • má radosť z výziev a rád formuluje a rád rieši problémy
  • dôveruje v seba – nežiada o radu a nevie odovzdať úlohy
  • je rodený diskutér – rád vyčerpáva protivníka únavnými diskusiami
  • má vysoké očakávania a nemilosrdne povie svoj názor, ak mu druhí nevyhovujú
  • zaujíma ho výsledok a kvôli nemu je schopný ľudí využiť

 

VEDÚCI, KTORÝ RÁD RISKUJE

  • uvažuje rýchlo a je netrpezlivý voči tým, ktorí ho sledujú pomalšie
  • je pozitívny – „všetko možno vyriešiť!“, Nepozná hranice.
  • má veľkú sebadôveru, zdá sa byť arogantný
  • rád vybavuje veci podľa svojho vlastného uváženia a spôsobu myslenia
  • dobre sa cíti, ak sa veľa vecí vybavuje súčasne
  • je cieľavedomý, neodbočí z cesty

 

VEDÚCI, KTORÝ STOJÍ NA BÁZE MOCI A OVLADÁNIA – KONTROLÓR

  • snaží sa o dokonalosť a preto stále zápasí s výsledkami
  • uvažuje rýchlo, ale vyčkáva; takto získa čas, aby mohol preskúmať všetky možnosti
  • je zdržanlivý, preto sa zdá rezervovaný a uzavretý
  • potrebuje čas, aby niekoho oslovil, nie je pružný
  • ľahko ho môžu ovplyvniť tí, ktorí sa vyjadrujú stručne a vecne
  • ak mu zvonka kladú prekážky, radšej pracuje sám, aby sa im vyhol
  • býva úspešný, lebo je vytrvalý, (ale nie je všestranný)

 

CHARIZMATICKÝ VEDÚCI

  • je mužom slov – pokúša sa pôsobiť na druhých
  • dôveruje v ľudí, preto oje ľahké ho využiť; verí, že môže druhých ovplyvniť
  • tvrdo pacuje aj vtedy, keď si to situácie nevyžaduje
  • je netrpezlivý, začína priateľsky a čoskoro sa začne hádať
  • koná inštinktívne, niekedy robí nepremyslené rozhodnutia
  • Očakáva, že jeho výkon bude verejne uznaný

 

VEDÚCI TYPU „DOBRÝ CHLAPEC“

  • je otvorený, možno s ním ľahko hovoriť, ľudia sa pri ňom dobre cítia
  • oceňuje osobné kontakty a má vplyv na druhých tým, že sa o nich stará
  • vníma závažnosť osobných problémov a vie ich riešiť
  • šikovne rieši situácie, z ktorých by mohol vzniknúť konflikt
  • má sklon k tomu, aby dôveroval druhým, preto je pre neho ťažké objektívne hodnotiť situáciu
  • túži po popularite a po dôvere druhých

 

VEDÚCI „PEVNÝ AKO SKALA“

  • váži si tradície a chráni sa pred novými smermi; radšej počká, aby niekto iný vyskúšal nové veci a len vtedy ich prevezme, ak sa osvedčia
  • skôr, než urobí rozhodnutie, všetko starostlivo premyslí
  • chráni svoju úlohu a chce sa aktívne zúčastniť každej oblasti, ktorej sa týka
  • ak sa raz pre niečo rozhodol, je ťažké ho od toho odvrátiť; nemá vo zvyku rozmyslieť si niečo

 

„ENERGICKÝ, ALE KOREKTNÝ“ VEDÚCI

  • je stálym bodom uprostred zmien
  • pokojný, vyžaduje disciplinovanosť a spoľahlivosť
  • nedôveruje teóriám; buduje radšej na tom, čo je vyskúšané
  • je tolerantný a otvorený, nemá predsudky
  • je dôkladný v zhromaždení informácií; je dobrý pozorovateľ, prijíma druhých
  • rýchlo pochopí osobnú a skupinovú dynamiku. Obratne koordinuje ľudí.
  • neprovokuje konfrontáciu, cieľ dosahuje radšej trpezlivosťou a odhodlanosťou

 

VEDÚCI „ŠACHOVÝ MAJSTER“

  • je zameraný na problémy, nie je ľahké ho od nich odvrátiť
  • rýchlo odhalí a pochopí motiváciu druhých
  • je schopný urobiť ťažké rozhodnutia bez emocionálneho vzrušenia
  • je systematický a logický; vo vhodnom čase kladie dobré otázky
  • uvažuje dlhodobo. Ak sa vynoria nové aspekty, znovu preskúma ciele
  • je citlivý na kritiku, ale pritom myslí na odborné aspekty
  • nevyhľadáva konfrontáciu, ale sa jej ani nezľakne. Je schopný vecne uvažovať.

 

VEDÚCI UVAŽUJÚCI Z HĽADISKA PRESNEJ STRATÉGIE

  • je veľmi kreatívny. Veľmi dobre rozumie problémom, ktoré znamenajú výzvu a vyžadujú analytické myslenie.
  • usiluje sa o to, aby sústava pravidiel a logika určovala jeho prostredie, nie nálady  alebo nároky ľudí.
  • rozhoduje sa na základe faktov.
  • s čím väčšími výzvami je konfrontovaný, tým lepšie výsledky a výkon je schopný poskytnúť.
  • priveľa berie na seba a priveľmi sa ponára do detailov
  • vie byť diplomatický ale aj surový, radšej pracuje s malým okruhom spolupracovníkov, ako s väčšou skupinou

 


 

Použité zdroje:

Christifideles laici

SSV, Úvod k obradom uvedenia do kresťanského života

Kongregácia pre klerikov, Všeobecné direktórium pre katechizáciu

Kolektív autorú: Praktický prúvodce pro doprevázejíci v katechumenátu

J. Fogassy, Príručka katechumenátnej katechézy