KATECHÉZA V EVANJELIZAČNOM POSLANÍ CIRKVI

1. časť

KATECHÉZA V EVANJELIZAČNOM POSLANÍ CIRKVI

 

„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16,15).

„Choďte teda, a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19-20).

„...keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami... až po samý kraj zeme“ (Sk 1,8).

 

Ježišovo misijné poslanie

 

34. Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní poslal od Otca Ducha Svätého, aby pôsobením zvnútra zavŕšil dielo spásy a podnietil učeníkov pokračovať v jeho vlastnom poslaní na celom svete tak, ako jeho poslal Otec v svojom čase. On bol prvým a najväčším evanjelizátorom. Ohlasoval Božie kráľovstvo[1] ako nový a definitívny Boží zásah do dejín a toto ohlasovanie nazval „evanjelium“, to jest radostná zvesť. Božiemu kráľovstvu venoval celú svoju pozemskú existenciu: dával spoznať, v čom spočíva radosť zo začlenenia do Kráľovstva,[2] jeho požiadavky a „magnu chartu“,[3] tajomstvá, ktoré obsahuje,[4] bratské spolunažívanie tých, čo doň vstupujú[5] a jeho budúcu plnosť.[6]

 

Význam a cieľ tejto časti

 

35. V tejto prvej časti chceme definovať vlastný charakter katechézy.

V prvej kapitole sa na teologickej rovine v krátkosti vrátime k pojmu zjavenia, ako ho vysvetľuje koncilový dokument Dei Verbum, a budeme špecifikovať spôsob chápania služby slova. Pojmy Božie slovo, evanjelium, Božie kráľovstvo a Tradícia, ktoré sa nachádzajú v tejto dogmatickej konštitúcii, sú základom pre pochopenie významu katechézy. Spolu s nimi je pre katechézu záväzným referenčným pojmom evanjelizácia. Jej dynamiku a jej prvky vysvetľuje apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi novým a hlbším spôsobom.

Druhá kapitola umiestňuje katechézu do rámca evanjelizácie a dáva ju do vzťahu s inými formami služby Božiemu slovu. Vďaka tomuto vzťahu sa ľahšie odkrýva pravý charakter katechézy.

Tretia kapitola bezprostredne analyzuje samu katechézu ako takú: jej cirkevnú povahu, jej cieľ, ktorým je spojenie s Ježišom Kristom, jej úlohy a katechumenátnu inšpiráciu, ktorou sa riadi.

Koncepcia katechézy hlboko podmieňuje výber a organizáciu jej obsahu (poznávacieho, skúsenostného a spôsobu správania) upresňuje jej adresátov a určuje pedagogický postup, potrebný na dosiahnutie daných cieľov.

Termín katechéza prešiel počas dvadsiatich storočí dejín Cirkvi sémantickým vývojom. V tomto Direktóriu sa koncepcia katechézy inšpiruje pokoncilovými dokumentmi pápežského Magistéria, najmä dokumentami Evangelii nuntiandi, Catechesi tradendae a Redemptoris missio.

 

[1] Mk 1,15 a paralelné texty; RM 12–20; KKC 541–560.

[2] Mt 5, 3–12.

[3] Mt 5, 1–7, 29.

[4] Mt 13, 11.

[5] Mt 18, 1–35.

[6] Mt 24, 1–25, 46.