Povolanie

 

6. 4.

Povolanie

 

Cieľ: poukázať na rozličnosť povolaní, potrebu počúvania hlasu Ducha Svätého pri rozlišovaní a potrebu nasledovať povolanie a na potrebu spraviť rozhodný krok

 

Božie slovo

„Tu prišiel Pánov anjel a sadol si od dub pri Efre, ktorý patril Abiezeroveovi Joasovi, keď práve jeho syn Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi. Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: "Pán s tebou, udatný hrdina!" Gedeon mu odpovedal: "Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: "Pán nás vyviedol z Egypta"? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov." Pán sa k nemu obrátil a povedal: "Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!" On mu odvetil: "Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!" Pán mu povedal: "Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!" (Sdc 6,11-16)
 
„Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: "Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí." Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: "Mojžiš, Mojžiš!" On odpovedal: "Tu som."  I hovoril mu: "Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!" A pokračoval: "Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba." Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: "Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, do bydlísk Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. A teraz došlo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl útlak, ktorým ich Egypťania sužujú. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!" Tu Mojžiš povedal Bohu: "Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!" On mu povedal: "Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu." Mojžiš povedal Bohu: "Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: "Boh vašich otcov ma poslal k vám." Oni sa budú pýtať: "Aké je jeho meno?" A čo im odpoviem?" Boh povedal Mojžišovi: "Ja som, ktorý som!" - a dodal: "Toto povieš Izraelitom: "Ja-som" ma poslal k vám!" (...) Mojžiš namietal: "A keď mi nebudú veriť a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: "Nezjavil sa ti Pán!?" Pán mu povedal: "Čo to máš v ruke?" On odvetil: "Palicu." A on vravel: "Hoď ju na zem!" Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada, takže Mojžiš pred ním utekal. Potom Pán povedal Mojžišovi: "Načiahni ruku a chyť ho za chvost!" A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu. (...) Nato Mojžiš povedal Pánovi: "Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk." Pán mu odvetil: "A kto dáva človeku ústa, alebo kto ho robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán? A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!" On však odpovedal: "Prosím, Pane, pošli niekoho iného!" Tu sa Pán nahneval na Mojžiša a povedal: "Či nie je tvoj brat Áron, levita?! Viem, že on veľmi dobre rozpráva. On ti ide oproti a keď ťa uvidí, bude sa zo srdca radovať. Ty mu porozprávaš a vložíš mu slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. On bude namiesto teba hovoriť ľudu; a tak on bude tvojimi ústami, kým ty budeš preň ako Boh. Túto palicu si však zober do ruky, ňou budeš robiť zázraky!" Tu Mojžiš šiel a vrátil sa k svojmu tesťovi Jetrovi a povedal mu: "Chcel by som ísť navštíviť svojich bratov v Egypte a pozrieť sa, či ešte žijú." Jetro odpovedal Mojžišovi: "Len choď v pokoji!" (Ex 3,4)
 
„Pán povedal Samuelovi: "Dokedy ty budeš žialiť za Šaulom, hoci som ho ja zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa k Betlehemčanovi Izaimu, lebo som si spomedzi jeho synov vyhliadol kráľa." Samuel odpovedal: "Akože pôjdem? Keď to počuje Šaul, zabije ma." Pán povedal: "Vezmi si jalovicu zo stáda a povedz: "Prišiel som obetovať Pánovi. Izaiho zavoláš na obetu a ja ti potom dám vedieť, čo máš robiť: pomažeš mi toho, ktorého ti označím." Samuel urobil, čo mu rozkázal Pán, a išiel do Betlehema, kde mu starší mesta s obavami išli naproti a pýtali sa: "Je tvoj príchod pokojný?" Odpovedal: "Pokojný! Prišiel som obetovať Pánovi. Posväťte sa, pôjdete so mnou na obetu!" Potom posvätil Izaiho a jeho synov a pozval ich na obetu. Keď vkročil, videl Eliába a povedal si: "Isteže stojí pred Pánom jeho pomazaný." Ale Pán povedal Samuelovi: "Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy, lebo ho nepokladám za súceho. Veď (Pán nehľadí), ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce. Nato Izai zavolal Abinadaba a priviedol ho pred Samuela. Ale povedal: "Ani tohto si nevyvolil Pán." Izai priviedol Sarnu, ale povedal: "Ani toho si nevyvolil Pán." Potom Izai priviedol pred Samuela svojich sedem synov, ale Samuel povedal: "Pán si nevyvolil z týchto." Samuel sa spýtal Izaiho: "Sú to všetci mladíci?" Odpovedal: "Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce." Samuel povedal Izaimu: "Pošli poň a daj ho doviesť sem, lebo si nezasadneme, kým nepríde sem." Poslal poň a dal ho priviesť. Bol ryšavý, mal krásne oči a peknú postavu. A Pán povedal: "Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!" Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.“ (1 Sam 16,1-13)
 
„Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: „Samuel, Samuel!“ A Samuel odvetil: „Hovor, tvoj sluha počúva!“ (1 Sam 3,10)
 
„Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: „Koho mám poslať, kto nám pôjde?“ I povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“ (Iz 6,8)
 
„Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.“ I povedal som: „Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som.“ Ale Pán mi riekol: „Nehovor: „Mladučký som,“ lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem. Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil! - hovorí Pán.“ (Jer 1,5-8)
 
„Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.“ (Mk 3,13-19)
 
„V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.“ (Lk 1,26-38)
 
„Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal, opustil všetko a išiel za ním. Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“ Odpovedal im Ježiš:  „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“ (Lk 5,27-32)
 
„V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.“ (Lk 6,12-16)
 
„Potom Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: „Pokoj tomuto domu! Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: „Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!“ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.“ (Lk 10,1-12)
 
„Ako  šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ (Lk 9,57-62)
 
„Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené neho a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ (Jn 1,43-51)
 
„Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“ (Jn 15,16)
 
„Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše.“ (Jn 15,18-20)
 
„Peter sa obrátil a videl, že za nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa to zradí?“ Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s týmto?“ Ježiš mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!“ (Jn 21,20-23)
 
„Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema. Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?" On povedal: "Kto si, Pane?" A ten: "Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň, chod' do mesta a povedia ti, čo máš robiť." Muži, čo ho sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho nevideli. Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil. V Damasku bol istý učeník menom Ananiáš, a Pán ho vo videní oslovil: "Ananiáš!" On povedal: "Tu som, Pane." A Pán jemu: "Vstaň a chod' do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla prímením Tarzského; práve sa modlí a vidí muža menom Ananiáša, ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak." No Ananiáš odpovedal: "Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno." Ale Pán mu povedal: "Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno." Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: "Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Duch Svätý." Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť.  Potom prijal pokrm a zosilnel.“ (Sk 9,1-19)
 
„Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných ani veľa urodzených, ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval. Vy ste z neho v Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, aby  ako je napísané: „Kto sa chváli nech sa chváli v Pánovi.“ (1Kor1,26-31)
 
„Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním.  Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske;  On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti,  keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo  si  v ňom  predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“. (Ef 1, 3-10)
 
„My však musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvotiny na spásu v posvätení Duchom a vierou v pravdu, k čomu vás povolal skrze naše evanjelium, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.“ (2Sol 2,13-14)
 

 

Iné pramene

Celá Cirkev je apoštolská, pretože prostredníctvom nástupcov svätého Petra a apoštolov zostáva v spoločenstve viery a života so svojím počiatkom. Celá Cirkev je apoštolská, pretože je „poslaná“ do celého sveta. Na tomto poslaní majú podiel všetci členovia Cirkvi, hoci rozličným spôsobom. „Kresťanské povolanie je totiž svojou povahou aj povolaním na apoštolát.“ „Apoštolátom“ sa volá „každá činnosť tajomného tela“ zameraná na šírenie „Kristovho kráľovstva po celej zemi“. (KKC 863)

Neboj sa svätosti. Nepripraví ťa o silu, život, či radosť. Staneš sa tým, čo mal Otec na mysli, keď ťa stvoril a budeš verný svojmu bytiu. (GE 32)

Páči sa mi vidieť svätosť v ľude trpezlivého Boha: v rodičoch, ktorí s veľkou láskou vychovávajú svoje deti; v mužoch a ženách, ktorí pracujú, aby domov priniesli chlieb; v chorých, v staručkých rehoľníčkach, ktoré sa stále usmievajú. (GE 7)

 

Podnety na prehĺbenie témy

  • každý je Bohom povolaný
  • povolanie ako zmysel nášho života
  • základné povolanie - povolanie k svätosti
  • Boh najlepšie vie ako nás stvoril a preto aj najlepšie vie, na ktorom mieste môžeme byť najšťastnejší a najlepšie rozvinúť všetky svoje dary a talenty
  • Boh nechce nalinajkovať náš život, nechce zasahovať do každého nášho kroku, dáva povolanie, ale v rámci povolania sme slobodní ako ho zrealizujeme
  • problém nerozhodnosti
  • vernosť a vytrvalosť povolaniu nás učí k čnostiam – vytrvalosť, vynaliezavosť, sila, trpezlivosť, pokora, ...
  • vysvetliť rozdiel medzi povolaním a zamestnaním
  • rozlišovanie povolania, počúvanie Boha, jeho vnuknutí, pomoc pri rozlišovaní
  • potreba dôkladnej prípravy na žitie svojho povolania
  • povolanie do služby pre druhých
  • manželstvo a zasvätený život
  • sviatosť manželstva a kňazstva ako sviatosti služby – poslania pre druhých

 

 

Podnety k spoločnému zdieľaniu v skupine

  • vyberte jeden biblický príbeh o povolaní a rozjímajte nad základnými znakmi povolania  (Božia iniciatíva; Boh povoláva k tomu čo nás presahuje; Boh dáva silu a schopnosť splniť to čo presahuje ľudskú silu; Boh nepozýva schopných podľa ľudského meradla, ale on ich uschopňuje; Boh si povoláva aby boli s ním; Boh povoláva obyčajných ľudí;  Boh povoláva všetkých k svätosti; človek má možnosť vyjednávať s Bohom; Boh je trpezlivý a čaká kým povolanie v človeku dozreje; pomoc druhých pri objavovaní povolania ...)
  • čo znamená byť povolaný?
  • k čomu Boh povoláva?
  • aký je rozdiel medzi povolaním a zamestnaním?
  • ak povieš áno Bohu na tvoje povolanie a budeš Ho nasledovať, nestaneš sa neslobodným?
  • čo ak nespoznáš k čomu ma Boh povoláva?
  • čo ak si neveríš, že to zvládneš?
  • vieš si predstaviť seba samého ako svätého?
  • vieš si predstaviť seba samého ako kňaza, rehoľníka, zasvätenú osobu, manžela, manželku, otca, matku? Skús si samého seba predstaviť ako kňaza, rehoľníka, manžela/manželku, otca/matku. Ktorá sa ti zdá byť najbližšia?  Je niektorá, ktorú vedome odmietaš?
  • vieš si predstaviť seba ako osobu, ktorá žije pre druhých? Ktorá služba pre blížneho ti je blízka?
  • snívaš o zmysluplnom živote? Nemôže to byť tento sen aj tvojím povolaním?
  • počúvaš hlas Ducha svätého? Ako?
  • ako sa rozlišuje medzi vnuknutiami Ducha Svätého a svojimi predstavami, plánmi? 

 

Modlitba

  • Anjel Pána

  • modlitba za kňazské povolania

       Pane Ježišu, ty si povolával, koho si chcel; volaj mnohých z nás, aby sme pracovali pre teba a s tebou. – Ty si svojim slovom osvietil tých, ktorých si povolal; osvecuj nás darom viery v teba. – Ty si ich chránil v ťažkostiach; pomáhal mladým premáhať ťažkosti dneška. – A keď pozveš niekoho z nás, aby sa celý zasvätil tebe, nech tvoja láska zahrieva v sebe toto povolanie od jeho zrodu a dáva mu vzrast a vytrvalosť až do konca. Amen (www.modlitba.sk)

  •    modlitba za duchovné povolania                                                                                                                                          Pane Ježišu, ako si jedného dňa povolal prvých učeníkov a urobil si ich rybármi ľudí, tak opakuj aj dnes svoje láskavé pozvanie: Poď a nasleduj ma! Daruj mladým chlapcom a dievčatám milosť ochotne odpovedať na tvoj hlas. Podporuj v apoštolských námahách našich biskupov, kňazov, zasvätené osoby. Daj vytrvalosť našim seminaristom a všetkým, ktorí vytrvalo uskutočňujú ideál života úplne zasväteného tvojej službe. Prebuď v našich spoločenstvách misionársku horlivosť. Pošli, Pane, robotníkov na svoju žatvu a nedovoľ, aby ľudstvo zablúdilo pre nedostatok pastierov, misionárov a osôb zasvätených službe evanjelia.    Mária, Matka Cirkvi, príklad každého povolania, pomáhaj nám odpovedať áno Pánovi, ktorý nás volá spolupracovať na Božom pláne. Amen.

 

Aplikácia do života

  • porozprávam sa so starými rodičmi, rehoľnou sestrou, ako spoznali svoje povolanie
  • povolanie k svätosti mám aj ja. S láskou budem trpezlivý, pravdivý, mierny, spravodlivý, prejavím úctu, poslušnosť, vernosť pravidlám (domácim alebo školským). Čo konkrétne som si vybral a ako sa mi to darilo – poviem na najbližšom birmovaneckom stretnutí. 

 

 

Materiály k téme

KKC 863, 2223, 2230, 2232, 2392
Príloha: 
  • prečítané 23x

Videá