KATECHÉZA PODĽA VEKU

 

II. KAPITOLA

Katechéza podľa veku

Všeobecné znaky

 

171. Katechéza podľa veku je podstatnou požiadavkou kresťanského spoločenstva. Na jednej strane sa totiž viera podieľa na rozvoji človeka, kým na druhej strane každá fáza života je vystavená nebezpečenstvu odkresťančenia a musí zvládnuť vždy nové úlohy kresťanského povolania.

Právom sa teda poskytujú katechézy podľa veku, a to rozlíšené a vzájomne sa dopĺňajúce, podmienené potrebami a schopnosťami katechizovaných.[1]

Je preto nevyhnutné venovať pozornosť všetkým prvkom, ktoré tu zohrávajú úlohu, či ide o antropologicko-vývojové alebo o teologicko-pastoračné prvky, využívajúc pritom aj najnovšie poznatky vied o človeku a pedagogických vied týkajúcich sa každého veku.

Treba múdro spojiť rôzne etapy cesty viery a dbať najmä na to, aby katechéza detí našla svoje harmonické zavŕšenie v neskorších fázach.

Aj z tohto dôvodu je pedagogicky účinné hovoriť o katechéze dospelých a v jej svetle usmerniť katechézu ostatných momentov života.

Tu naznačíme len niektoré všeobecné prvky ako príklad, ponechávajúc ďalšie špecifikácie na katechetické direktóriá partikulárnych cirkví a konferencií biskupov.

 

KATECHÉZA DOSPELÝCH[2]

 

Dospelí, ku ktorým sa katechéza obracia[3]

 

172. Rozhovor o viere s dospelými musí vážne prihliadať na ich skúsenosti, podmienenosti a výzvy, s ktorými sa v živote stretli. Ich požiadavky a potreby vzhľadom na vieru sú mnohoraké a rôznorodé.[4]

V súvislosti s tým možno rozlišovať:

– veriacich dospelých, ktorí žijú dôsledne svoje rozhodnutie pre vieru a úprimne si ju chcú prehlbovať;

– dospelých, ktorí hoci boli pokrstení, neboli vhodne katechizovaní, alebo nezavŕšili cestu uvádzania do kresťanského života, alebo sa vzdialili od viery natoľko, že ich možno nazvať „takmer katechumenmi“;[5]

– nepokrstení dospelí, ktorým zodpovedá skutočný a vlastný katechumenát.[6]

Treba sa zmieniť aj o dospelých, ktorí pochádzajú z kresťanských vyznaní bez úplného spoločenstva s Katolíckou cirkvou.

 

Prvky a kritériá vlastné katechéze dospelých[7]

 

173. Katechéza dospelých má na zreteli ľudí, ktorí majú právo i povinnosť priviesť k zrelosti zárodok viery, prijatý od Boha;[8] obracia sa k jednotlivcom, ktorí majú spoločenskú zodpovednosť rôzneho druhu, a zameraná je na ľudí, ktorí sú vystavení zmenám a niekedy dosť hlbokým krízam. Z tohto dôvodu vieru dospelého treba neustále osvecovať, rozvíjať a chrániť, aby nadobudla kresťanskú múdrosť, ktorá dáva zmysel, jednotu, nádej mnohorakým skúsenostiam osobného, spoločenského a duchovného života. Katechéza dospelých vyžaduje presné identifikovanie typických čŕt kresťana dospelého vo viere, preniesť ich do cieľov a obsahu, určiť isté konštanty vo vysvetľovaní, stanoviť najúčinnejšiu metodiku, vybrať formy a modely. Osobitnú pozornosť si zasluhuje postava a totožnosť katechétu dospelých spolu s jeho formáciou a osoba zodpovedná za katechézu dospelých v spoločenstve.[9]

 

174. Medzi kritériami, ktoré zabezpečujú autentickú a účinnú katechézu dospelých, treba spomenúť:[10]

– pozornosť katechizovaným v ich situácii dospelých ako mužov a žien, mať pritom na zreteli ich problémy a skúsenosti, ich duchovné a kultúrne bohatstvá s plným rešpektovaním rozdielností;

– pozornosť laickému stavu dospelých, ktorých krst poveruje „hľadať kráľovstvo Božie tým, že sa zapodievajú časnými záležitosťami a usporadujú ich podľa Boha“[11] a zároveň ich povoláva k svätosti;[12]

– pozornosť zaangažovaniu spoločenstva, aby bolo miestom prijatia a podpory dospelého;

– pozornosť organickému plánu pastorácie dospelých, v ktorom sa katechéza spája s liturgickou formáciou a so službou lásky.

 

Všeobecné a osobitné úlohy katechézy dospelých[13]

 

175. Aby katechéza dospelých odpovedala na najhlbšie naliehavé potreby dnešných čias, musí predložiť kresťanskú vieru v jej úplnosti, autentickosti a systematickosti podľa chápania Cirkvi tak, že na prvé miesto bude klásť ohlasovanie spásy, vnášať svetlo do mnohých ťažkostí, nejasností, neporozumení, predsudkov a námietok, aké dnes kolujú, poukazovať na duchovný a morálny vplyv posolstva a uvádzať do čítania Svätého písma s vierou a do praktizovania modlitby. Základnou pomôckou v katechéze dospelých je Katechizmus Katolíckej cirkvi a vzhľadom naň katechizmy pre dospelých jednotlivých cirkví.

Úlohy katechézy dospelých sú najmä tieto:

– Podporovať formáciu a dozrievanie života v Duchu vzkrieseného Krista primeranými prostriedkami, ako je sviatostná pedagogika, obnovy, duchovné vedenie...

– Vychovávať k správnemu hodnoteniu spoločensko-kultúrnych zmien v dnešnej spoločnosti vo svetle viery. Takto sa kresťanskému ľudu pomáha rozlišovať pravé hodnoty, ako aj nebezpečenstvá dnešnej civilizácie a zaujať k nim správny postoj.

– Objasňovať súčasné náboženské a morálne otázky, to jest problémy ľudí dnešných čias, napríklad vzhľadom na verejnú a individuálnu morálku, sociálne otázky, výchovu nových generácií.

– Objasňovať vzťahy medzi časnou a cirkevnou činnosťou poukazovaním na vzájomné rozlíšenia, dôsledky a na mieru potrebnej interakcie. S týmto cieľom súčasťou formácie dospelých je aj sociálna náuka Cirkvi.– Rozvíjať rozumové základy viery. Správne pochopenie viery a právd, ktoré treba veriť, sú v súlade s požiadavkami ľudského rozumu a evanjelium je stále aktuálne a vhodné. Je preto potrebné účinne podporovať pastoráciu kresťanského myslenia a kultúry. Pomôže to prekonať isté formy integrizmu a fundamentalizmu, ako aj svojvoľné alebo subjektívne vysvetľovanie.

– Formovať k preberaniu zodpovednosti v poslaní Cirkvi a k vydávaniu kresťanského svedectva v spoločnosti.

Dospelému sa má pomáhať objavovať, zhodnocovať a uskutočňovať to, čo dostal z prirodzenosti aj milosti, či v cirkevnom spoločenstve alebo podieľaním sa na živote vnútri ľudského spoločenstva. Takto bude môcť prekonať aj nebezpečenstvá masovosti a anonymity, ktoré sa často vyskytujú v niektorých súčasných spoločnostiach a spôsobujú stratu totožnosti a diskreditovanie vlastností a bohatstiev jednotlivca.

 

Osobitné formy katechézy dospelých[14]

 

176. Jestvujú situácie a okolnosti, v ktorých sú aktuálne špeciálne formy katechézy:

– katechéza uvádzania do kresťanského života alebo katechumenát dospelých, poriadok ktorých vyjadruje Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života;

– katechéza pre Boží ľud v tradičných formách s nevyhnutným prispôsobením, ktorá sa koná počas liturgického roka, alebo ide o jej mimoriadnu misijnú formu;

– zdokonaľujúca katechéza pre tých, čo majú v spoločenstve úlohu formácie: pre katechétov alebo tých, čo sa angažujú v laickom apoštoláte;

– katechéza z príležitosti osobitne dôležitých životných udalostí, ako je sobáš, krst detí a iné sviatosti uvádzania do kresťanského života, v kritických obdobiach mladého veku, v chorobe atď. Sú okolnosti, v ktorých sú ľudia mimoriadne disponovaní hľadať pravý zmysel života;

– katechéza z príležitosti nových okolností, ako vstup do zamestnania, vojenská služba, emigrácia... Sú zmeny, ktoré prinášajú vnútorné obohatenie, ale aj straty, oslabenie, a preto upozorňujú na potrebu svetla a posily z Božieho slova;

– katechéza, ktorá je kresťanským využitím voľného času, najmä z príležitosti prázdnin a turistických ciest;

– katechéza z príležitosti mimoriadnych udalostí v Cirkvi alebo v spoločnosti.

Tieto a mnohé iné zvláštne formy katechézy jestvujú popri systematickej, organickej katechéze, ktorú každé cirkevné spoločenstvo má zaručiť všetkým dospelým bez toho, že by ich nahrádzala.

 

 

KATECHÉZA DETÍ PREDŠKOLSKÉHO A MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU[15]

 

Situácia a závažnosť predškolského a mladšieho školského veku[16]

 

177. Keď sa na toto vekové obdobie, v ktorom sa tradične rozlišuje útle detstvo alebo predškolský vek a mladší školský vek, pozeráme očami viery i rozumu, zisťujeme, že vlastní milosť počiatku života. Tento vek poskytuje „cenné možnosti pre budovanie Cirkvi a pre humanizovanie spoločnosti“,[17] ktorej má čeliť. Dieťa, ktoré sa darom krstu stáva Božím dieťaťom, Kristus vyhlasuje za privilegovaného člena Božieho kráľovstva.[18]

Dnes možno viac než v minulosti dieťa z rôznych dôvodov vyžaduje plnú úctu a pomoc v jeho požiadavkách ľudského a duchovného rastu, a to aj prostredníctvom katechézy, ktorá nikdy nesmie chýbať kresťanským deťom. Kto mu totiž dal život a obohatil ho krstom, má povinnosť neustále ho udržovať.

 

Charakteristické znaky katechézy detí predškolského a mladšieho školského veku[19]

 

178. Katechéza malých je nevyhnutne spätá s ich životnou situáciou a podmienkami a je dielom rôznych výchovných činiteľov, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Možno tu označiť niektoré faktory mimoriadnej dôležitosti, ktoré majú univerzálny rozmer:

– Predškolský a mladší školský vek, oba chápané podľa ich osobitostí, predstavujú čas prvej socializácie a ľudskej a kresťanskej výchovy v rodine, v škole a v kostole: sú rozhodujúcim momentom pre najbližšiu budúcnosť viery.

– Podľa ustálenej tradície toto je zvyčajne obdobie, v ktorom sa završuje uvádzanie do kresťanského života započaté krstom. V súvise s prijatím sviatostí sa sleduje prvá organická formácia viery dieťaťa a jeho uvedenie do života Cirkvi.[20]

– Počas predškolského veku katechizácia bude preto predovšetkým výchovná, vnímavá na rozvoj ľudských daností, ktoré sú antropologickým základom pre život viery, ako je zmysel pre dôveru, nezištnosť, sebadarovanie, vzývanie, radostná účasť... Výchova k modlitbe a uvedenie do Svätého písma sú ústredné aspekty kresťanskej formácie mladých.[21]

– Napokon treba venovať pozornosť dôležitosti dvoch životných výchovných miest: rodine a škole. Rodinná katechéza je istým spôsobom nenahraditeľná, predovšetkým pre pozitívne a vľúdne prostredie, pre silný vplyv príkladu dospelých, pre prvotnú zjavnú citlivosť pre vieru a jej praktizovanie.

 

179. Vstup do školy znamená pre dieťa zaradenie sa do širšej spoločnosti než rodina s možnosťou oveľa viac rozvíjať jeho rozumové, citové a vôľové schopnosti. V škole sa obyčajne poskytuje špecifické vyučovanie náboženstva.

Toto všetko od katechézy a katechétov vyžaduje stálu spoluprácu s rodičmi a podľa možností prostredia aj s učiteľmi v škole.[22] Pastieri nech si uvedomujú, že keď pomáhajú rodičom a vychovávateľom dobre spĺňať ich poslanie, budujú tým Cirkev. Okrem toho táto práca je výbornou príležitosťou pre katechézu dospelých.[23]

 

Deti bez náboženskej opory rodiny alebo také, čo nechodia do školy[24]

 

180. Je veľa detí, ktoré sú vo veľkej nevýhode, lebo im chýba primeraná náboženská podpora zo strany rodiny, alebo nemajú skutočnú rodinu, nechodia do školy, trpia sociálnou neistotou, neprispôsobivosťou alebo pre iné dôvody, vyplývajúce z prostredia. Mnohé nie sú ani pokrstené, iné nezavŕšia cestu uvedenia do kresťanského života. Je na kresťanskom spoločenstve, aby si ich vzalo na starosť obetavou náležitou a realistickou suplujúcou službou; má sa pritom usilovať o dialóg s rodinami, navrhovať vhodné školské výchovné formy, postarať sa o katechézu primeranú konkrétnym možnostiam a potrebám detí.

 

KATECHÉZA MLADÝCH[25]

 

Preadolescencia, adolescencia a mladosť[26]

 

181. Vo všeobecnosti možno sledovať, že prvou obeťou duchovnej a kultúrnej krízy, ktorá doľahla na svet,[27] je mladá generácia, tak ako je pravda, že úsilie o lepšiu spoločnosť nachádza práve v nej svoju najväčšiu nádej.

To by mohlo Cirkev ešte viac pobádať, aby odvážne a tvorivo ohlasovala evanjelium svetu mladých.

Vzhľadom na to skúsenosť ukazuje, že pre katechézu je veľmi užitočné, aby vo veku mladosti rozlišovala preadolescenciu, adolescenciu a mladosť a pritom vhodne využívala výsledky vedeckého výskumu a brala do úvahy podmienky života v rôznych krajinách.

V tzv. rozvinutých krajinách sa osobitne pociťuje problém preadolescencie – neuvedomujeme si dosť ťažkosti, potreby a ľudské a kresťanské danosti preadolescentov, a to natoľko, že možno vzhľadom na nich hovoriť o negovanom veku. Veľakrát v tomto čase chlapec alebo dievča prijatím sviatosti birmovania zavŕši proces uvádzania do sviatostí, ale zároveň sa takmer úplne vzdiali od praktizovania viery. Treba si to vážne uvedomiť a vyvinúť špecifickú pastoračnú starostlivosť, využívajúc formačné bohatstvo samého uvádzania do kresťanského života.

Čo sa týka ďalších dvoch kategórií, bude osožné rozlíšiť adolescenciu od mladosti, aj keď vo vedomí, že je ťažké jednoznačne ich definovať. Globálne sa tu rozumie obdobie života pred prevzatím zodpovednosti vlastnej dospelým.

Aj katechézu mladého sveta treba do hĺbky zrevidovať a posilniť.

 

Dôležitosť mládeže pre spoločnosť a Cirkev[28]

 

182. Ak Cirkev vidí mladých ako „nádej“, dnes na nich upozorňuje ako na „veľkú výzvu pre budúcnosť Cirkvi“ samej.[29]

Rýchle a búrlivé spoločenské a kultúrne zmeny, početný vzrast, jestvovanie istého súvislého obdobia mladosti, prv než sa začne podieľať na zodpovednosti dospelých, nedostatok pracovných príležitostí a podmienky v nerozvinutých krajinách, tlak konzumnej spoločnosti..., toto všetko vedie k charakterizovaniu „planéty mladých“ ako sveta očakávania, nezriedka rozčarovania a nudy, ba aj úzkosti a vysunutia na okraj. Vzdialenie sa od Cirkvi alebo aspoň nedôvera k nej šíri sa u mnohých ako základný postoj. Tento jav často odzrkadľuje nedostatok duchovnej a morálnej podpory zo strany rodiny a nedostatočnosť prijatej katechézy.

Na druhej strane u mnohých je silné a nástojčivé hľadanie zmyslu života, pobádanie k solidarite, k spoločenskému zaangažovaniu, ba aj k náboženskej skúsenosti.

 

183. Pre katechézu z toho všetkého vyplývajú niektoré dôsledky. Služba viery konkrétne upozorňuje predovšetkým na svetlá a tiene situácie mladých v rôznych oblastiach a prostrediach života. Srdcom katechézy je výslovný Kristov návrh mladíkovi z evanjelia,[30] priamy návrh všetkým mladým ako mladým s vnímavým chápaním ich problémov. V evanjeliu sú totiž oni priamymi Kristovými partnermi v dialógu, on im zjavuje ich „jedinečné bohatstvo“ a zároveň ich zapája do plánu osobného i komunitného rastu, ktorý má rozhodujúci význam pre osud spoločnosti a Cirkvi.[31]

Mladých preto netreba považovať len za predmet katechézy, ale aj za „aktívne subjekty, protagonistov evanjelizácie a budovateľov spoločenskej obnovy“.[32]

 

Charakteristické znaky katechézy mladých[33]

 

184. Vzhľadom na šírku tejto úlohy je zaiste na katechetických direktóriách partikulárnych cirkví a národných a oblastných konferenciách biskupov špecifikovať to, čo je v súvise s prostredím vhodné na jednotlivých miestach.

Možno tu vyznačiť isté spoločné všeobecné línie:

– Treba si uvedomiť rôznorodosť náboženských situácií: sú mladí, čo nie sú ani pokrstení, iní nemajú skončené uvedenie do kresťanského života, alebo sú momentálne vo vážnej kríze; iní sú zasa na ceste k rozhodnutiu pre vieru, alebo sa už pre ňu rozhodli a žiadajú pomoc.

– Nemožno zabúdať, že úspešná bude taká katechéza, ktorá sa môže odohrávať v rámci širšej pastorácie detí, adolescentov a mladých, ktorá berie do úvahy celok problémov, dotýkajúcich sa ich života. S týmto cieľom sú s katechézou spojené isté procesy, ako interpretovanie situácie, pozornosť vedám o človeku a o výchove, spolupráca s laikmi a so samými mladými.

– Dobre riadená práca skupiny, patričnosť do súcich združení mladých[34] a osobné sprevádzanie mladého človeka, kde je vynikajúcou skutočnosťou duchovné vedenie, sú veľmi užitočné prostriedky účinnej katechézy.

 

185. Medzi rozličnými formami katechézy mladých možno predpokladať podľa situácie katechumenát mladých v školskom veku, katechéza uvádzania do kresťanského života, programované tematické katechézy, iné, viac-menej príležitostné a neformálne stretnutia...

Celkove sa katechéze mladých otvárajú nové cesty, ktoré podnietila vnímavosť na problémy tohto veku, ktoré sú teologického, etického, historického, spoločenského rázu...

Náležité miesto by mala zaujať najmä výchova k pravde a slobode podľa evanjelia, formovanie svedomia, výchova k láske, rozhovor o povolaní, zaangažovanosť kresťana v spoločnosti, misijná zodpovednosť za svet.[35] Treba však zdôrazniť, že súčasná evanjelizácia mladých musí si často osvojiť skôr misijný než v užšom slova zmysle katechumenátny rozmer. Situácia totiž často vyžaduje, aby sa apoštolát medzi mladými stal animáciou humanizačného a misijného rázu ako prvý nevyhnutný krok k dozretiu priaznivejšej dispozície pre vlastnú skutočnosť katechézy. Veľakrát je preto vhodné, aby sa v rámci globálnych výchovných procesov zintenzívnila predkatechumenátna činnosť.

Jeden z uzlov, ktoré treba rozviazať, týka sa rozdielnosti „reči“ (mentality, senzibility, vkusu, štýlu, slovníka) mladých a Cirkvi (katechéza, katechéti). Treba však trvať na „prispôsobení katechézy mladým“ a na pretlmočení Ježišovho posolstva do ich reči „trpezlivo, múdro a bez ujmy“.[36]

 

KATECHÉZA STARÝCH ĽUDÍ[37]

 

Tretí vek, Boží dar Cirkvi

 

186. Rastúci počet starých ľudí v rôznych krajinách sveta znamená pre Cirkev novú špecifickú pastoračnú úlohu. Títo ľudia, ktorých iní pociťujú ako čosi pasívne a viac-menej na prekážku, treba vo svetle viery chápať ako Boží dar pre Cirkev a spoločnosť a má sa im poskytovať starostlivosť aj vo forme primeranej katechézy. Je ich právom i povinnosťou ako u všetkých kresťanov.

Treba pritom brať do úvahy odlišnosť osobných, rodinných, spoločenských podmienok, najmä to, že sú skúšaní osamotením a nebezpečenstvom vysunutia na okraj. Rodina tu zohráva prvoradú úlohu, lebo v nej sa ohlasovanie viery môže diať v klíme dobroprajnosti a lásky, ktorá viac než čokoľvek iné potvrdzuje hodnotu Božieho slova.

V každom prípade katechéza starých ľudí pripája k obsahu viery srdečnú prítomnosť katechétu a spoločenstva veriacich. Je preto želateľné, aby sa starí ľudia naplno zúčastňovali katechetického diania spoločenstva.

 

Katechéza plnosti a nádeje

 

187. Katechéza pre starých ľudí venuje pozornosť osobitným aspektom ich situácie viery – starý človek môže vo svojom veku dosiahnuť solídnu a bohatú vieru; katechéza preto istým spôsobom v postoji vďakyvzdania a očakávania v dôvere privádza zavŕšenú cestu k plnosti; iní zasa žijú viac-menej nejasnú vieru a kresťanstvo slabo praktizujú: tu sa katechéza stáva príležitosťou vnesenia nového svetla a náboženskej skúsenosti; niekedy starý človek dožíva svoje dni s hlbokými zraneniami na duši i na tele: katechéza mu pomáha prežívať svoju situáciu v postoji modlitby, odpúšťania, vnútorného pokoja.

V každom prípade podmienky starého človeka vyžadujú katechézu nádeje, ktorá vyplýva z istoty definitívneho stretnutia s Bohom.

Je vždy dobrodením pre neho samého a obohatením pre spoločenstvo, keď vydáva svedectvo viery, ktorá žiari tým viac, čím viac sa približuje k veľkej chvíli stretnutia sa s Pánom.

 

Múdrosť a dialóg[38]

 

188. Biblia nám predstavuje starého veriaceho človeka ako symbol človeka bohatého na múdrosť a bázeň pred Bohom, a tým aj ako pokladnicu intenzívnej životnej skúsenosti, čo z neho istým spôsobom robí prirodzeného „katechétu“ spoločenstva. On je totiž svedkom tradície viery, učiteľom života, vykonávateľom lásky. Katechéza zhodnocuje túto milosť a pomáha starému človeku objaviť bohaté možnosti, ktoré má v sebe, a prevziať katechetickú úlohu vzhľadom na svet malých, ktorí zväčša oceňujú starých rodičov, ako aj vzhľadom na mladých i dospelých. Takto sa uľahčí základný dialóg medzi generáciami v rámci rodiny a spoločenstva.

 

[1] CT 45.

[2] VKD (1971) 20; 92–97; CT 43–44; COINCAT, Katechéza dospelých v kresťanskom spoločenstve, 1990.

[3] VKD (1971), 20; CT 19; 44; COINCAT 10–18.

[4] COINCAT 10–18.

[5] CT 44.

[6] CT 19.

[7] VKD (1971) 92–94; CT 43; COINCAT 20–5; 26–30; 33–84.

[8] 1 Kor 13,11; Ef 4,13.

[9] COINCAT 33–84.

[10] COINCAT 26–30.

[11] LG 31; EN 70; ChL 23.

[12] ChL 57–59.

[13] VKD (1971) 97.

[14] II. kap. I. časti; VKD (1971) 96.

[15] VKD (1971) 78–81; CT 36–37.

[16] VKD (1971) 78–79; ChL 47.

[17] ChL 47.

[18] Mk 10,14.

[19] VKD (1971) 78–79; CT 37.

[20] CT 37.

[21] Posvätná kongregácia pre Boží kult, Direktórium pre sväté omše s účasťou detí (1.11. l973): AAS 66 (1974), str. 30–46.

[22] VKD (1971) 79.

[23] VKD (1971) 78, 79.

[24] VKD (1971) 80–81; CT 42.

[25] VKD (1971) 82–91; EN 72; CT 38–42.

[26] VKD (1971) 83.

[27] Úvod 23–24.

[28] VKD (1971) 82; EN 72; MDP 3; CT 38–39; ChL 46; TMA 58.

[29] GE 2; ChL 46.

[30] Mt 19,16–22; Ján Pavol II., List mladým Parati semper (31.3. 1985): AAS 77 (1985) str. 579–628.

[31] Ján Pavol II., Parati semper, cit., n. 3.

[32] ChL 46; VKD (1971) 89.

[33] VKD (1971) 84–89; CT 38–40.

[34] VKD (1971) 87.

[35] Iné významné témy: vzťah medzi vierou a rozumom; existencia a zmysel Boha; problém zla; Kristova osoba; Cirkev; etický poriadok vo vzťahu k osobnej subjektivite; stretnutie muža a ženy; sociálna náuka Cirkvi...

[36] CT 40.

[37] VKD (1971) 95; ChL 48.

[38] ChL 48.

Videá