"TOTO JE NAŠA VIERA, TOTO JE VIERA CIRKVI"

II. kapitola

„Toto je naša viera, toto je viera Cirkvi“

 

„Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (2 Tim 3, 16–17).

„... stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom“ (2 Sol 2,15).

 

119. V tejto kapitole budeme uvažovať o obsahu katechézy, ako ho vysvetľuje Cirkev v syntéze viery, ktorú oficiálne vypracúva a predkladá vo svojich katechizmoch.

Cirkev vždy používala formulácie viery, ktoré v krátkosti obsahujú to hlavné, čo verí a žije: novozákonné texty, symboly alebo vyznania, liturgické formuly, eucharistické modlitby. Neskôr sa ukázalo ako vhodné predložiť aj širšie vyjadrenie viery v organickej syntéze, a to pomocou katechizmov, ktorých sa za posledné storočia veľmi veľa vypracovalo v miestnych cirkvách. V dvoch historických okamihoch – z príležitosti Tridentského koncilu a dnes – usúdilo sa, že je dobré ponúknuť organický výklad viery pomocou katechizmu univerzálneho charakteru ako východisko pre katechézu celej Cirkvi. O toto išlo Jánovi Pavlovi II., keď 11. októbra 1992 promulgoval Katechizmus Katolíckej cirkvi.

Touto kapitolou chceme tieto oficiálne prostriedky Cirkvi, akými sú katechizmy, postaviť do vzťahu ku katechetickej činnosti alebo katechetickej praxi.

Na prvom mieste budeme uvažovať o Katechizme Katolíckej cirkvi v snahe osvetliť rolu, aká mu prináleží v celku katolíckej katechézy. Potom rozoberieme potrebu miestnych katechizmov, cieľom ktorých je prispôsobiť obsah viery rozličným situáciám a kultúram a predložíme niektoré orientácie na uľahčenie ich vypracovania. Keď Cirkev kontempluje bohatstvo obsahu viery vysvetlené v pomôckach, ktoré sami biskupi predkladajú Božiemu ľudu a ktoré spôsobom „symfónie“[1] vyjadrujú to, čo ona verí, slávi a žije – vyhlasuje: „Toto je naša viera, toto je viera Cirkvi.“

 

Katechizmus Katolíckej cirkvi a Všeobecné direktórium pre katechizáciu

 

120. Katechizmus Katolíckej cirkvi a Všeobecné direktórium pre katechizáciu sú dve rozdielne, vzájomne sa dopĺňajúce pomôcky pre katechizáciu Cirkvi.

– Katechizmus Katolíckej cirkvi je „výkladom viery Cirkvi a katolíckej náuky, odobrených a osvietených Svätým písmom, apoštolskou tradíciou a Učiteľským úradom Cirkvi“.[2]

– Všeobecné direktórium pre katechizáciu predkladá „základné teologicko-pastoračné zásady, inšpirované Učiteľským úradom Cirkvi, najmä Druhým vatikánskym koncilom, ktorými by sa mohla lepšie usmerňovať a koordinovať“[3] katechizácia Cirkvi.

Obe pomôcky, každá podľa svojho typu a špecifickej autority, sa navzájom dopĺňajú.

– Katechizmus Katolíckej cirkvi je aktom pápežského Magistéria, ktorým v našich časoch svojou apoštolskou autoritou normatívne syntetizuje globálnosť katolíckej viery a predkladá ju najmä cirkvám ako východisko pre autentické vysvetľovanie obsahu viery.

– Všeobecné direktórium pre katechizáciu má hodnotu, akú Svätá stolica bežne udeľuje všetkým orientujúcim pomôckam, keď ich schvaľuje a potvrdzuje. Je to oficiálna pomôcka na odovzdávanie evanjeliového posolstva a pre celok katechetickej činnosti. Komplementárny charakter oboch pomôcok zdôvodňuje skutočnosť, prečo toto Všeobecné direktórium pre katechizáciu (Predslov) nevenuje osobitnú kapitolu vysvetleniu obsahu viery, ako bola vypracovaná v Direktóriu z roku 1971 pod názvom: „Podstatné prvky kresťanského posolstva“[4] Preto pokiaľ ide o obsah posolstva, Všeobecné direktórium pre katechézu sa odvoláva na Katechizmus Katolíckej cirkvi a chce byť metodologickou pomôckou na jeho konkrétne aplikovanie.

Prezentácia Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorá nasleduje, nemá zhrnúť ani odôvodniť jestvovanie tejto pomôcky Magistéria, ale chce uľahčiť jeho lepšie pochopenie a prijatie v katechetickej praxi.

 

KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI

 

Cieľ a povaha Katechizmu Katolíckej cirkvi

 

121. Katechizmus Katolíckej cirkvi vo svojom úvode sám určuje svoj cieľ takto: „Cieľom tohto Katechizmu je podať organický a súhrnný výklad podstatného a základného obsahu katolíckeho učenia viery a mravov vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu a celej Tradície Cirkvi“.[5]

Magistérium Cirkvi chce Katechizmom Katolíckej cirkvi poskytnúť našim časom cirkevnú službu, považujúc ho za:

– „platný a legitímny prostriedok služby cirkevnému spoločenstvu“.[6] Chce napomôcť zväzku jednoty tým, že učeníkom Ježiša Krista uľahčí „vyznávanie jedinej viery, prijatej od apoštolov“;[7]

– „bezpečnú normu pre vyučovanie viery“[8]. Vzhľadom na legitímne právo každého pokrsteného získavať od Cirkvi poznanie o tom, čo prijal a v čo verí, Katechizmus Katolíckej cirkvi ponúka jasnú odpoveď. Pre katechizáciu a pre ostatné formy služby slova je preto povinným styčným bodom;

– „východisko pre katechizmy alebo kompendiá, ktoré sa pripravujú v rôznych oblastiach“.[9] Katechizmus Katolíckej cirkvi totiž „nemá nahrádzať miestne katechizmy“,[10] ale má „povzbudzovať a napomáhať napísanie miestnych katechizmov, ktoré berú do úvahy rôzne situácie a kultúry, ale starostlivo zachovávajú jednotu viery a vernosť katolíckej náuke“.[11]

Povaha alebo vlastný charakter tohto dokumentu Magistéria spočíva v tom, že predstavuje organickú syntézu viery univerzálnej hodnoty. V tomto sa líši od ostatných dokumentov Magistéria, ktoré nemajú za cieľ ponúknuť takúto syntézu. Takisto sa líši od miestnych katechizmov, ktoré sú, i keď v spojení s celou Cirkvou, určené na to, aby slúžili určitej časti Božieho ľudu.

 

Členenie Katechizmu Katolíckej cirkvi

 

122. Katechizmus Katolíckej cirkvi sa člení podľa štyroch základných rozmerov kresťanského života: vyznávanie viery, liturgické slávenie, evanjeliová morálka a modlitba. Tieto štyri rozmery pramenia z toho istého jadra – z kresťanského tajomstva, ktoré:

– „je predmetom viery (prvá časť);

– slávi sa a sprostredkúva liturgickými úkonmi (druhá časť);

– je prítomné nato, aby Božie deti osvecovalo a bolo pre ne oporou v konaní (tretia časť);

– je základom našej modlitby, ktorej výsadným výrazom je Otčenáš, a tvorí predmet našich prosieb, chvál a orodovaní (štvrtá časť).“[12]

Toto rozčlenenie na štyri časti rozvíja hlavné aspekty viery:

– veriť v Boha Stvoriteľa, jedného a trojjediného, a v jeho spásonosný plán;

– dať sa ním posväcovať sviatostným životom;

– milovať ho z celého srdca a milovať blížneho ako seba samého;

– modliť sa v očakávaní príchodu jeho Kráľovstva a stretnutia s ním zočivoči.

Katechizmus Katolíckej cirkvi sa teda odvoláva na vieru, ktorá verí, slávi, koná a modlí sa a je volaním po integrálnej kresťanskej výchove.

Členenie Katechizmu Katolíckej cirkvi vedie späť k hlbokej jednote kresťanského života. Nachádza v ňom vyjadrenie vzájomný vzťah medzi „lex orandi“,“ lex credendi“ a „lex vivendi.“

„Liturgia je sama osebe modlitbou; vyznanie viery nachádza svoje správne miesto v slávení kultu. Milosť, ovocie sviatostí, je nezastupiteľnou podmienkou kresťanského konania tak, ako účasť na liturgii Cirkvi vyžaduje vieru. Ak sa viera neprejaví v skutkoch, je mŕtva a neprináša ovocie večného života“.[13]

Týmto tradičným členením podľa štyroch pilierov, na ktorých spočíva odovzdávanie viery (vyznanie viery, sviatosti, Desatoro, Otčenáš)[14] Katechizmus Katolíckej cirkvi chce slúžiť ako náuková orientácia vo výchove k štyrom základným úlohám katechézy[15] a pri vypracovávaní miestnych katechizmov, aj keď nemá v úmysle predpisovať jednému či druhému určitú vymedzenú štruktúru. Najprimeranejší spôsob usporiadania prvkov obsahu katechizácie musí zakaždým zodpovedať konkrétnym podmienkam a neurčuje sa preto pre celú Cirkev spoločným katechizmom.[16] Dokonalá vernosť katolíckemu učeniu je zlučiteľná s bohatou rôznorodosťou v spôsobe jeho podávania.

 

Inšpirácia Katechizmu Katolíckej cirkvi: kristocentrizmus a vznešenosť povolania človeka

 

123. Nosnou osou Katechizmu Katolíckej cirkvi je Ježiš Kristus, „cesta, pravda a život“ (Jn 14,6).

Katechizmus Katolíckej cirkvi, ťažiskom ktorého je Ježiš Kristus, orientuje sa v dvoch smeroch: na Boha a na človeka.

– Tajomstvo Boha, jedného a trojjediného, a jeho spásonosný plán zvnútra inšpiruje a hierarchicky usporadúva Katechizmus Katolíckej cirkvi v jeho celku i v jeho častiach. Vyznávanie viery, liturgia, evanjeliová morálka a modlitba majú v Katechizme Katolíckej cirkvi trojičnú inšpiráciu, ktorá prechádza celým dielom ako vodiaca niť.[17] Tento ústredný inšpiračný prvok dáva textu hlboko náboženský ráz

– Tajomstvo človeka sa podáva na stránkach Katechizmu Katolíckej cirkvi najmä v niektorých osobitne významných kapitolách: „Človek je schopný Boha“, „Stvorenie človeka“, „Boží Syn sa stal človekom“, „Povolanie človeka: život v Duchu“... a iné.[18] Keď toto učenie kontemplujeme vo svetle ľudskej prirodzenosti Ježiša, dokonalého človeka, zisťujeme, že ukazuje najvyššie povolanie a ideál dokonalosti, ku ktorému je človek povolaný.

Celé učenie Katechizmu Katolíckej cirkvi možno totiž zhrnúť do nasledovnej koncilovej myšlienky: „Kristus ... práve tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, v plnej miere odhaľuje človeka človeku a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania“.[19]

 

Literárny druh Katechizmu Katolíckej cirkvi

 

124. Aby sme rešpektovali funkciu, ktorú autorita Cirkvi dáva Katechizmu Katolíckej cirkvi pri uskutočňovaní a obnove katechizácie v dnešných časoch, je dôležité zistiť jeho literárny druh.

Hlavné črty, ktoré definujú literárny druh Katechizmu Katolíckej cirkvi sú tieto:

– Katechizmus Katolíckej cirkvi je predovšetkým katechizmom, a teda oficiálnym textom Magistéria Cirkvi, ktorý autoritatívne, presnou formou a spôsobom organickej syntézy zhŕňa základné spásonosné udalosti a pravdy, ktoré vyjadrujú spoločnú vieru Božieho ľudu a tvoria nevyhnutnú základnú orientáciu pre katechézu.

– Keďže je katechizmom, zhŕňa to, čo je základné a spoločné v kresťanskom živote bez toho, že by podával partikulárne interpretácie, akoby patrili k viere; tie totiž nie sú ničím iným ako osobnými hypotézami alebo mienkami určitých teologických škôl.[20]

– Katechizmus Katolíckej cirkvi je okrem toho katechizmom univerzálneho charakteru pre celú Cirkev. Podáva sa v ňom aktualizovaná syntéza viery, ktorá zahŕňa náuku Druhého vatikánskeho koncilu a náboženské a morálne otázky dnešných čias. Predsa však „vzhľadom na svoj cieľ tento Katechizmus nemieni prispôsobovať výklad a katechetické metódy, ako si to vyžaduje rozdielnosť kultúr, veku, duchovnej zrelosti, spoločenského a cirkevného postavenia tých, na ktorých sa katechéza obracia. Tieto nevyhnutné prispôsobenia sú úlohou osobitných katechizmov, a ešte väčšmi tých, čo učia veriacich“.[21]

 

Poklad viery a Katechizmus Katolíckej cirkvi

 

125. Druhý vatikánsky koncil si určil ako hlavnú úlohu lepšie uchovávať a podávať vzácny poklad kresťanskej náuky, aby sa stal prístupnejším pre veriacich v Krista a pre všetkých ľudí dobrej vôle.

Obsahom tohto pokladu je Božie slovo, ktoré stráži Cirkev. Keď si Magistérium Cirkvi vytýčilo cieľ vypracovať text, ktorý by bol orientáciou pre vyučovanie vo viere, z tohto vzácneho pokladu vybralo veci nové i staré, ktoré považovalo na daný cieľ za najvhodnejšie. Katechizmus Katolíckej cirkvi sa tak predstavuje ako základná služba, ktorou je napomáhať ohlasovanie evanjelia a vyučovanie vo viere. Obe tieto činnosti čerpajú svoje posolstvo z pokladu Tradície a Svätého písma zvereného Cirkvi, aby sa realizovali s úplnou hodnovernosťou. Katechizmus Katolíckej cirkvi nie je jediným prameňom katechézy, pretože ako dokument Magistéria nie je nadradený Božiemu slovu, ale mu slúži. Predsa však je mimoriadne dôležitým dokumentom, ktorý interpretuje toto Slovo, a je tu na to, aby sa evanjelium ohlasovalo a odovzdávalo v celej svojej pravde a čistote.

 

126. Vo svetle tohto vzťahu Katechizmu Katolíckej cirkvi k pokladu viery bolo by dobré objasniť dve otázky, ktoré sú pre katechizáciu životne dôležité:

– vzťah Svätého písma a Katechizmu Katolíckej cirkvi ako východísk pre obsah katechézy;

– vzťah medzi katechetickou tradíciou cirkevných Otcov s jej bohatstvom obsahu ako aj chápania katechetického procesu a Katechizmom Katolíckej cirkvi.

 

Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi a katechéza

 

127. Konštitúcia Dei Verbum Druhého vatikánskeho koncilu zdôraznila základnú dôležitosť Svätého písma v živote Cirkvi. Spolu s posvätnou Tradíciou ho predstavuje ako „najvyššie pravidlo viery“, lebo „nepremeniteľne podáva slovo samého Boha a v slovách prorokov a apoštolov dáva zaznievať hlasu Ducha Svätého“.[22] Preto Cirkev chce, aby v celej službe slova malo prednostné postavenie Sväté písmo. A konkrétna katechizácia má byť „autentickým uvedením do ‘lectio divina’, to jest do čítania Svätého písma „podľa Ducha, ktorý prebýva v Cirkvi“.[23]

V tomto zmysle hovoriť o Tradícii a Svätom písme ako o prameni katechézy znamená zdôrazňovať to, že katechéza sa má nechať preniknúť biblickým myslením, biblickým duchom a biblickými postojmi pomocou usilovného kontaktu s týmito textami; ale znamená to aj pamätať, že katechéza bude tým bohatšia a účinnejšia, čím viac bude čítať texty s chápavosťou a srdcom Cirkvi“.[24] V tomto cirkevnom čítaní Písma vo svetle Tradície Katechizmus Katolíckej cirkvi zohráva dosť dôležitú úlohu.

 

128. Sväté písmo a Katechizmus Katolíckej cirkvi sú dvoma styčnými bodmi pre celú katechetickú činnosť Cirkvi v dnešných časoch:

– Sväté písmo totiž ako „slovo Božie... napísane z vnuknutia Ducha Svätého“[25] a Katechizmus Katolíckej cirkvi ako dôležité aktuálne vyjadrenie živej Tradície Cirkvi a bezpečná norma pre vyučovanie vo viere, sú tu na to, aby každé svojím spôsobom a podľa vlastnej autority robili katechizáciu plodnou.

– Katechéza odovzdáva obsah Božieho slova dvoma spôsobmi, ktorými ho Cirkev vlastní, zvnútorňuje a žije: ako vyrozprávanie dejín spásy a ako jasné vyjadrenie symbolu viery. Sväté písmo a Katechizmus Katolíckej cirkvi majú inšpirovať tak biblickú katechézu, ako aj doktrinálnu katechézu, ktoré tento obsah Božieho slova sprostredkujú.

– V normálnom priebehu katechézy je dôležité, aby sa katechumeni a katechizovaní mohli spoľahnúť tak na Sväté písmo, ako aj na miestny katechizmus. V konečnom dôsledku nie je katechéza nič iné ako významné životné odovzdávanie týchto dokladov viery.[26]

 

Katechetická tradícia cirkevných Otcov a Katechizmus Katolíckej cirkvi

 

129. V poklade viery je spolu so Svätým písmom obsiahnutá celá Tradícia Cirkvi. „Výroky svätých cirkevných Otcov dosvedčujú oživujúcu prítomnosť tohto podania, ktorého bohatstvá prenikajú do praxe a života veriacej a modliacej sa Cirkvi“.[27]

Vzhľadom na veľké náukové a pastoračné bohatstvo niektoré aspekty si zaslúžia našu pozornosť. Ide o:

– rozhodujúcu dôležitosť, akú Otcovia pripisujú krstnému katechumenátu v štruktúre partikulárnych cirkví;

– progresívnu a postupnú kresťanskú formáciu, štruktúrovanú na etapy.[28] Otcovia utvárajú katechumenát podľa Božej pedagogiky. V katechumenátnom procese katechumen, tak ako izraelský ľud, prechádza cestou, ktorá vedie do zasľúbenej zeme – ku krstnému stotožneniu sa s Kristom.[29]

– štruktúrovanie obsahu katechézy podľa etáp tohto procesu. V patristickej katechéze

zohrávalo prvoradú úlohu vyrozprávanie dejín. V pokročilom čase pôstu sa pristupovalo k odovzdaniu vyznania viery a Otčenáša, ako aj k ich vysvetleniu so všetkými ich morálnymi dôsledkami. Tým, čo už pristupovali k sviatostiam uvedenia do kresťanského života, mystagogická katechéza pomáhala vnútorne si ich osvojiť a vychutnať.

 

130. Katechizmus Katolíckej cirkvi vnáša do katechézy veľkú tradíciu katechizmov.[30] Nesmierne bohatstvo tejto tradície si zasluhuje, aby sme podčiarkli niektoré aspekty:

– Poznávací rozmer alebo rozmer pravdy viery. Nie je len životným primknutím sa k Bohu, ale aj súhlasom rozumu a vôle so zjavenou pravdou. Katechizmy neustále pripomínajú Cirkvi potrebu, aby veriaci mali, hoci jednoduchou formou, organické poznanie viery.

– Výchova vo viere, hlboko zakorenená vo svojich prameňoch, obsahuje rozličné rozmery: vieru, ktorá sa vyznáva, slávi, žije a ktorá sa modlí.

Bohatstvo patristickej tradície a tradície katechizmov sa zlieva v dnešnej katechéze Cirkvi a veľmi ju pritom obohacuje v jej koncepcii, ako aj v jej obsahu. Katechéze pripomína sedem základných prvkov, ktoré ju utvárajú – tri etapy vyrozprávania dejín spásy: Starý zákon, život Ježiša Krista a dejiny Cirkvi, ako aj štyri piliere výkladu: symbol, sviatosti, Desatoro a Otčenáš. Z týchto siedmich základných kameňov, ktoré sú bázou tak pre katechetický proces uvádzania do kresťanského života, ako aj pre permanentný program kresťanského dozrievania, možno postaviť budovy s rôznou architektúrou alebo členením, podľa adresátov alebo rôznych kultúrnych situácií.

 

KATECHIZMY V MIESTNYCH CIRKVÁCH

 

Miestne katechizmy: ich nevyhnutnosť[31]

 

131. Katechizmus Katolíckej cirkvi je k dispozícii veriacim a všetkým, ktorí chcú poznať, čo Katolícka cirkev verí,[32] a osobitným spôsobom „je určený na to, aby povzbudil a napomohol nové redakcie miestnych katechizmov, ktoré by brali do úvahy rôzne situácie a kultúry, ale starostlivo by zachovali jednotu viery a vernosť katolíckej náuke“.[33]

Miestne katechizmy, ktoré vypracujú alebo schvália diecézni biskupi alebo konferencie biskupov,[34] sú totiž neoceniteľnými pomôckami pre katechizáciu, ktorej „poslaním je vnášať silu evanjelia do srdca kultúry a kultúr“.[35] Z tohto dôvodu sa Ján Pavol II. obrátil so živým povzbudením na konferencie biskupov celého sveta, „aby trpezlivo, ale aj rozhodne uskutočnili toto veľkolepé dielo v zhode s Apoštolskou stolicou, aby pripravili dobre zostavené katechizmy, verne podávajúce základné pravdy Zjavenia a prispôsobené primeranej metodológii, schopné vychovávať kresťanské generácie nových čias k skutočnej viere“.[36]

Pomocou miestnych katechizmov Cirkev aktualizuje „Božiu pedagogiku“,[37] akú Boh použil v zjavení, keď svoju reč s prezieravou starostlivosťou prispôsobil našej prirodzenosti.[38]

V miestnych katechizmoch Cirkev sprostredkúva evanjelium spôsobom človeku prístupným, aby ho mohol naozaj vnímať ako radostnú zvesť o spáse. Miestne katechizmy sa tak menia – v plastickom vyjadrení – na „podivuhodnú blahosklonnosť“[39] Boha, jeho nevýslovnú lásku[40] k svetu.

 

Literárny druh miestneho katechizmu

 

132. Sú tri základné črty, ktoré charakterizujú každý katechizmus prijatý miestnou Cirkvou ako vlastný: jeho oficiálny charakter, základná a organická syntéza viery, ktorú podáva, a skutočnosť, že spolu so Svätým písmom bol ponúknutý ako východisko pre katechizáciu:

– Miestny katechizmus je totiž oficiálnym textom Cirkvi. Istým spôsobom zviditeľňuje „odovzdanie symbolu“ a „odovzdanie Otčenáša“ katechumenom a krstencom. Je preto vyjadrením tradičného úkonu.

– Oficiálny charakter miestneho katechizmu stanovuje kvalitatívne rozlíšenie vzhľadom na ostatné pracovné pomôcky, užitočné v katechetickej pedagogike (didaktické texty, neoficiálne katechizmy, sprievodcovia pre katechétov...)

– Okrem toho každý katechizmus je text syntetického a základného charakteru, v ktorom sa organickým spôsobom a v „hierarchii právd“ podávajú základné udalosti a pravdy kresťanského tajomstva.

– Miestny katechizmus vo svojej organickosti podáva súhrn „dokladov zjavenia a kresťanskej tradície“[41] v bohatej rôznorodosti „reči“, ktorou sa Božie slovo vyjadruje.– Miestny katechizmus je napokon východiskom pre katechizáciu. Sväté písmo a katechizmus sú dvoma základnými náukovými dokumentmi v procese katechizácie, ktoré treba mať stále naporúdzi. Aj keď sú oba prvoradé prostriedky, nie sú jediné: sú totiž potrebné aj iné, bezprostrednejšie pracovné prostriedky.[42] Je preto správne pýtať sa, či oficiálny katechizmus má obsahovať aj pedagogické prvky, alebo sa má obmedziť len na to, aby bol syntézou náuky, a tak poskytovať len zdroje.

V každom prípade však, keďže katechizmus je prostriedkom pre katechizáciu, ktorá je činom komunikácie, zodpovedá vždy určitej pedagogickej ašpirácii a má vždy v rámci svojho druhu nechať prežarovať Božiu pedagogiku.

Otázky, ktoré sú zjavnejšie otázkami metodickými, obyčajne viac zodpovedajú iným prostriedkom.

 

Aspekty prispôsobenia v miestnom katechizme[43]

 

133. Katechizmus Katolíckej cirkvi vymenúva aspekty, na ktoré treba dbať, keď organickú syntézu viery prispôsobujeme a začleňujeme do kontextu, čo je úlohou každého miestneho katechizmu. Táto syntéza viery má urobiť prispôsobenia, aké si vyžaduje „rozdielnosť kultúr, veku, duchovnej zrelosti, spoločenského a cirkevného postavenia tých, na ktorých sa katechéza obracia“.[44] Aj Druhý vatikánsky koncil hovorí s dôrazom o potrebe prispôsobiť evanjeliové posolstvo: „táto prispôsobivosť v hlásaní zjaveného slova musí zostať zákonom každého šírenia evanjelia“.[45] Preto:

– Miestny katechizmus má podávať syntézu viery vo vzťahu ku konkrétnej kultúre, do ktorej sú ponorení katechumeni a katechizovaní. Pojme preto všetky tie originálne životné prejavy, slávnosti a zmýšľanie,[46] ktoré sú kresťanské a ktoré vzišli z vlastnej kultúrnej tradície a sú ovocím práce a inkulturácie miestnej Cirkvi.

– Miestny katechizmus, „verný posolstvu a verný človeku“,[47] podáva kresťanské tajomstvo spôsobom príznačným a blízkym psychológii a mentalite veku konkrétneho adresáta a v dôsledku toho v zrejmom súvise s jeho základnými životnými skúsenosťami.4[48]

– Osobitne treba dbať na konkrétnu formu žitia náboženskej skutočnosti v určitej spoločnosti. Nie je to isté robiť katechizmus pre prostredie poznačené náboženskou ľahostajnosťou a robiť ho v prostredí s hlboko náboženským kontextom.[49] O vzťahu „viera – veda“ má sa so všetkou starostlivosťou hovoriť v každom katechizme.

– Daná spoločenská problematika, aspoň v jej najhlbších štrukturálnych prvkoch (ekonomických, politických, rodinných), je dôležitým faktorom pre prispôsobenie katechizmu prostrediu. Keď sa katechizmus inšpiruje sociálnou náukou Cirkvi, bude vedieť poskytnúť kritériá, motivácie a línie konania, ktoré osvecujú kresťanskú prítomnosť uprostred spomínanej problematiky.[50]

– Napokon je to predovšetkým konkrétna cirkevná situácia, v akej žije miestna cirkev, čo tvorí nevyhnutný kontext, s ktorým treba dať do potrebného súvisu katechizmus. Samozrejme, nejde o príležitostné situácie, o ktoré je postarané inými dokumentmi Magistéria, ale o trvalejšiu situáciu, ktorá si vyžaduje evanjelizáciu so špecifickejšími a určitejšími akcentmi.[51]

 

Tvorivosť miestnych cirkví vzhľadom na vypracovanie katechizmov

 

134. Aby miestne cirkvi zvládli úlohu prispôsobiť a inkulturovať evanjeliové posolstvo pre rôzny vek, rôzne situácie a kultúry pomocou katechizmov, potrebujú na to bezpečnú a zrelú tvorivosť. Z pokladu viery, zvereného Cirkvi, majú miestne cirkvi pod vedením Ducha Svätého, vnútorného Učiteľa, vyberať, usporadúvať a vyjadrovať všetky prvky, ktorými budú v určitej situácii odovzdávať evanjelium v celej jeho autentickosti. V tejto neľahkej úlohe je Katechizmus Katolíckej cirkvi „východiskom“ na zaručenie jednoty viery. Toto Všeobecné direktórium pre katechizáciu zo svojej strany ponúka základné kritériá, ktorými sa má riadiť podávanie kresťanského posolstva.

 

135. Pri vypracúvaní miestnych katechizmov treba pamätať na nasledujúce skutočnosti:

– Ide predovšetkým o skutočné vypracovanie prispôsobených a inkulturovaných katechizmov. V tomto zmysle je vhodné rozlišovať medzi katechizmom, ktorý prispôsobuje kresťanské posolstvo rôznym vekovým skupinám, situáciám a kultúram, a tým, čo je len syntézou Katechizmu Katolíckej cirkvi ako pomôcka uvedenia do jeho štúdia. Sú to dva odlišné druhy.[52]

– Miestne katechizmy môžu byť diecézneho, oblastného alebo národného charakteru.[53]

– Pokiaľ ide o štruktúrovanie obsahu, jednotlivé episkopáty vydávajú katechizmy s rôznym členením alebo štruktúrou. Ako sme už povedali, Katechizmus Katolíckej cirkvi je náukovým východiskom, ale nechce celej Cirkvi ukladať jedinú pevnú štruktúru katechizmu. A tak jestvujú katechizmy s trojičnou štruktúrou, iné sa členia podľa etáp spásy, iné podľa najvýznamnejších biblických a teologických tém (zmluva, Božie kráľovstvo atď.), ďalšie podľa rozmeru viery, kým iné sledujú liturgický rok.

– Pokiaľ ide o spôsob vyjadrenia evanjeliového posolstva, tvorivosť katechizmu ovplyvňuje aj samo formulovanie obsahu.[54] Samozrejme, katechizmus musí zostať verný pokladu viery v jeho metóde vyjadrenia náukovej podstaty kresťanského posolstva. „Jednotiacim prvkom miestnych cirkví nie sú len ich členovia, ale aj ich túžby, bohatstvá i nedostatky, ako aj spôsob ich modlitby, lásky a ich životný i svetový názor. Práve týmto sa od seba navzájom líšia. Ich úlohou je prispôsobiť základný obsah evanjelia a jeho posolstva bez toho, že by sa tým čo najnepatrnejšie zmenili jeho základné pravdy, preložiť ho do reči, aby ho ľudia dobre rozumeli a neskôr ho v tej reči aj hlásali“.[55]

Zásadu, ktorej je potrebné pridŕžať sa pri tejto háklivej úlohe, oznamuje Druhý vatikánsky koncil: Hľadať „stále vhodnejší spôsob, ako podávať kresťanské učenie súčasníkom. Lebo iná vec je sám poklad viery a iná vec je zas spôsob, akým sa podáva, prirodzene, bez zmeny zmyslu a obsahu“.[56]

 

Katechizmus Katolíckej cirkvi a miestne katechizmy: súzvuk viery

 

136. Katechizmus Katolíckej cirkvi a miestne katechizmy, prirodzene, každý s vlastnou špecifickou autoritou, tvoria jednotu. Sú konkrétnym vyjadrením „jednoty samej apoštolskej viery“[57] a zároveň bohatej rôznorodosti formulovania tej istej viery. Katechizmus Katolíckej cirkvi a miestne katechizmy spolu s tými, čo kontemplujú jeho harmóniu, vyjadrujú súzvuk viery: na prvom mieste vnútorný súzvuk samého Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý bol vypracovaný v spolupráci s celým episkopátom Katolíckej cirkvi; je to súzvuk, ktorý z neho vyplýva a prejavuje sa v miestnych katechizmoch. Táto „symfónia“, tento „chór všetkých hlasov všeobecnej Cirkvi“,[58] ako sa manifestuje v miestnych katechizmoch, verných Katechizmu Katolíckej cirkvi, má dôležitý teologický význam:

– Manifestuje predovšetkým katolicitu Cirkvi. Kultúrne bohatstvá národov sa včleňujú do vyjadrenia viery jedinej Cirkvi.

– Katechizmus Katolíckej cirkvi a miestne katechizmy manifestujú aj spoločenstvo Cirkvi, pričom „vyznávanie jedinej viery“[59] je jedným z jeho zjednocujúcich prvkov. Partikulárne cirkvi, „z ktorých pozostáva jedna jediná Katolícka cirkev“,[60] vytvárajú z celkom univerzálnej Cirkvi osobitný vzťah vzájomnej vnútornej jednoty.[61] Jednota medzi Katechizmom Katolíckej cirkvi a miestnymi katechizmami zviditeľňuje toto spoločenstvo.

– Katechizmus Katolíckej cirkvi a miestne katechizmy rovnako evidentne vyjadrujú skutočnosť biskupskej kolegiality. Biskupi, každý vo svojej diecéze a spolu ako kolégium, v jednote s Petrovým nástupcom, majú najväčšiu zodpovednosť za katechizáciu v Cirkvi.[62]

– Katechizmus Katolíckej cirkvi a miestne katechizmy majú byť pre katechizáciu Cirkvi obnovujúcim kvasom. Keď ich kontemplujeme s katolíckym a univerzálnym pohľadom, Cirkev, to jest celé spoločenstvo Kristových učeníkov, môže v pravde povedať: „Toto je naša viera, toto je viera Cirkvi.“

 

[1] FD 2d.

[2] FD 4a.

[3] VKD (1971) Úvod.

[4] VKD (1971) II. kap. III. časti.

[5] KKC 11.

[6] FD 4a; FD 4b.

[7] KKC 815.

[8] FD 4a; FD 4c.

[9] FD 1f; FD 4c.

[10] FD 4d.

[11] Tamtiež.

[12] FD 3d.

[13] FD 3e.

[14] KKC 13.

[15] III. kap. I. časti tohto direktória.

[16] Kard. J. Ratzinger, Katechizmus Katolíckej cirkvi a optimizmus vykúpených, in J.Ratzinger – C.Schönborn, Krátky úvod do Katechizmu Katolíckej cirkvi [pôvodný titul Kleine Hinführung zum Katechismus der Katholischen Kirche, München 1993], Roma 1994, str. 26–27.

[17] KKC 189–190; 1077–1109; 1693–1695; 2564 atď.

[18] KKC 189–190; 1077–1109; 1693–1695; 2564 atď.

[19] GS 22a.

[20] VKD (1971) 119.

[21] KKC 24.

[22] DV 21.

[23] MPD 9c; Pápežská biblická komisia, dokument Interpretácia Biblie v Cirkvi, IV, C, 3: l.c.

[24] CT 27; Synoda 1985, II, B, a, 1.

[25] DV 9.

[26] MPD 9.

[27] DV 8c.

[28] Keď Druhý vatikánsky koncil naliehal, aby sa obnovil katechumenát, podčiarkol jeho nutnú postupnosť: „Nech sa obnoví viacstupňový katechumenát dospelých“ (SC 64).

[29] Ako príklad je významné svedectvo Origena: „Keď opustíš temnoty modlárstva a túžiš dospieť k poznaniu Božieho zákona, tam sa začína tvoj odchod z Egypta. Keď si už pridružený k zástupu katechumenov a začal si poslúchať príkazy Cirkvi, už si prešiel cez Červené more. Počas každodenných zastávok na púšti venuješ sa počúvaniu Božieho zákona a kontempluješ Mojžišovu tvár, ktorá ti zjavuje Pánovu slávu. Ale keď pristúpiš k duchovným prameňom krstu..., prejdeš cez Jordán... a vstúpiš do zasľúbenej zeme“ (Origenes, Homiliae in Iesu Nave, IV, 1: SCR 71, 149).

[30] KKC 13.

[31] Tento odsek sa vzťahuje výlučne na oficiálne katechizmy, teda na také, ktoré diecézny biskup (KKP 775, 1 $1) alebo konferencia biskupov (KKP 775, 2 $2) prevezme ako vlastné. O neoficiálnych katechizmoch (KKP 827,1) a iných pracovných pomôckach pre katechizáciu (VKD 1971 116) bude reč vo IV.kap. V. časti.

[32] FD 4c.

[33] FD 4d.

[34] KKP 775.

[35] CT 53a; KKC 24.

[36] CT 50

[37] DV 15.

[38] DV 13.

[39] DV 13.

[40] DV 13. Nevýslovná láskavosť, prozreteľnosť, starostlivosť a blahosklonnosť sú výrazy, ktoré v Zjavení definujú Božiu pedagogiku. Ukazujú Božie prianie prispôsobiť sa (synkatabasis) človeku. Tým istým duchom sa má riadiť vypracovanie miestnych katechizmov.

[41] VKD (1971) 119.

[42] Do katechézy spolu s pomôckami vstupujú ďalšie významné faktory: osoba katechétu, jeho metóda odovzdávania, vzťah medzi katechétom a katechizovaným, rešpektovanie vnútorného rytmu prijímania zo strany adresáta, ovzdušie lásky a viery v komunikovaní, aktívne zapájanie sa kresťanského spoločenstva atď.

[43] I. kap. IV. časti.

[44] KKC 24.

[45] GS 44.

[46] CT 53a.

[47] CT 55c; MPD 7; VKD (1971) 34.

[48] CT 36-45.

[49] V miestnych katechizmoch sa musí venovať pozornosť ľudovej zbožnosti a jej usmerneniu (EN 48; CT 54 a KKC 1674-1676), ako aj veciam, týkajúcich sa ekumenického dialógu (CT 32–34; KKC 817–822) a dialógu medzi náboženstvami (EN 53; RM 55–57 a KKC 839–845).

[50] LC 72, ktoré rozlišuje medzi „princípmi uvažovania“, „kritériami hodnotenia“ a „riadiacimi prvkami konania“, ktoré poskytuje vo svojej sociálnej náuke. Katechizmus bude vedieť rozlišovať tieto roviny.

[51] Ide tu hlavne o „rozličné spoločensko-náboženské situácie“ vzhľadom na evanjelizáciu. Hovorí sa o nich v I. kap. I. časti.

[52] O rozlíšení medzi miestnymi katechizmami a syntetickými dielami KKC treba si všimnúť, čo v tejto veci stanovuje dokument Kongregácie pre náuku viery – Kongregácie pre klerikov, List predsedom konferencií biskupov – Pokyny týkajúce sa „syntetických diel“ Katechizmu Katolíckej cirkvi (Prot. n. 94004378 zo dňa 20.12.1994), odseky 1–5. Okrem iného sa tam hovorí: „Syntetické diela KKC môže niekto mylne považovať za náhradu miestnych katechizmov až natoľko, že to odvedie od ich prípravy, hoci v nich chýbajú prispôsobenia osobitným situáciám adresátov, aké si katechéza vyžaduje“ (Odsek 4).

[53] KKP 775 §§ 1–2.

[54] Otázka reči či už v miestnych katechizmoch alebo v katechetickom úkone má základný význam: CT 59.

[55] EN 63. V tejto citlivej úlohe prispôsobenia–pretlmočenia, ako o nej hovorí text, je veľmi dôležité vziať do úvahy pripomienku Kongregácie pre náuku viery a Kongregácie pre klerikov v dokumente: Pokyny týkajúce sa „syntetických diel“ KKC, odsek 3: l. c.: „Vypracovanie miestnych katechizmov, ktoré majú pred sebou ako „hodnoverný východiskový text“ KKC (FD 4), zostáva dôležitým cieľom pre biskupské zbory. Ale ťažkosti, aké možno predpokladať pri takomto podujatí, bude možné prekonať len vtedy, keď pomocou náležitého, a teda aj dlhšieho času osvojovania si KKC, bude v teologickom, katechetickom a jazykovom zmysle pripravená pôda na reálne dielo inkulturácie obsahu Katechizmu.“

[56] GS 62b.

[57] FD 4b.

[58] RM 54b.

[59] KKC 815.

[60] LG 23a.

[61] Kongregácia pre učenie viery, Communionis notio, n. 9: l. c. 843.

[62] CT 63b.