33. nedeľa cez rok C

 

"Dajte si pozor, aby vás nezviedli"                                   Lk 6, 27-38

 

Mnohé Ježišove výstrahy, ktoré vo forme napomenutí adresuje apoštolom, sú zaujímavé. Tieto výstrahy sú znamením veľkej starostlivosti Majstra z Nazaretu o dobro svojich učeníkov. Keďže Ježiš dokonale pozná rôzne nebezpečenstvá, ktoré číhajú na ceste vývoja náboženského života, jasne pred nimi vystríha. Jedna z týchto výstrah vyzýva k ovládaniu umenia rozlíšenia medzi pravdivými a falošnými učiteľmi náboženstva, vidieť rozdiel medzi autentickou a falošnou nábožnosťou.

Čím sa ľudia riadia, keď počúvajú falošných prorokov, ktorí sa odvolávajú na súkromné zjavenia, mimoriadne zážitky a rôzne znamenia, ktorým dávajú náboženský charakter? V podstate mylné presvedčenie spočíva v tom, že s náboženstvom máme dočinenia tam, kde sa dejú mimoriadne veci. Preto sa mnohí zháňajú za „zázrakmi“ a „zjaveniami“ – a nie za pravdou. Je výborným poznatkom, že je oveľa ľahšie zhromaždiť zvedavé zástupy, žiadajúce senzácie, pri skrytom klamstve v pestrom opakovaní, ako pri čistej pravde. Preto z tohto dôvodu Boh nerád používa mimoriadne znamenia. Možno to pozorovať v správaní Ježiša, ktorý sa znepokojuje, keď vidí, že ľudia putujú za Ním nie pre pravdu, ktorú hlása, ale pre zázraky, ktoré robí.

Skutočné náboženstvo sa skladá z objavovania stôp činnosti Boha vo svete, ktorý stvoril, i v tom, čo denne vytvára v nás. Preto je potrebné pýtať sa: Čo Boh urobil v našom živote napríklad počas uplynulého týždňa?! Poznať odpoveď je veľmi dôležité.

O Božej múdrosti a moci hovorí tajomstvo vesmíru, atómu, živej bunky, práce srdca, lásky, ktorá spája ľudí. To sú udivujúce Božie diela, ktoré zostávajú na dosah našej ruky. Kniha prírody tvorí šlabikár náboženského života a je potrebné sa jej venovať celý život, aby sme sa ju naučili čítať ale i spievať hymnus zvelebovania Boha, ktorý je v nej obsiahnutý. Ten, kto ovláda toto umenie, nebude behať za pseudozjaveniami a pseudozázrakmi. Každý kvet, kvapka rosy, ktorá žiari na slnku, každá snehová vločka, každý nádych, každý dotyk z lásky, bude hovoriť o prítomnosti a múdrosti Boha.

Ježiš vystríha pred falošnými prorokmi, ktorí spravidla podceňujú to pozemské a nevedia spojiť nebo so zemou, ľudské veci s vecami božskými. Autentická nábožnosť ide vždy tou najťažšou cestou harmónie pozemského s večnosťou. Každé prílišné zdôrazňovanie jednej alebo druhej strany vedie na zlé cesty náboženského života.

 

Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, Ježiš povedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“

Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“

On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘ Nechoďte za nimi!

A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“

Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.

Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo.

Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.

Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život.

Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. Ak vytrváte, zachováte si život.“

Prišli sme na koniec liturgického roku a cirkev nám predkladá prvú časť Ježišovej eschatologickej reči. V bezprostrednej blízkosti svojho utrpenia Ježiš hovorí jasné slovo plné autority ohľadom konca časov a ohľadom tej udalosti, ktorá bude znamenať rekapituláciu dejín. Bude to príchod Božieho Syna v sláve (porov. Lk 21,27). Tomuto jeho druhému príchodu budú predchádzať niektoré znamenia, ktoré majú jeho učeníci vnímať s hlbším porozumením.

Veľmi dôležitý je rozdiel medzi tým, ako pozerá na jeruzalemský Chrám Ježiš, a tým, ako ho vnímajú niektorí ľudia. Zatiaľ čo títo „niektorí iní“ obdivujú krásnu stavbu a votívne dary, Ježiš na to všetko pozerá prorockými očami, vďaka ktorým vníma, že koniec je blízko. Rovnako ako jeruzalemský Chrám s jeho kultovým systémom tiež ostatné „akokoľvek svätejšie“ ľudské stavby raz zaniknú. Nie sú to tie výtvory ľudských rúk, čo by mali priťahovať našu pozornosť, pretože stredobodom nášho záujmu má byť Pán, ktorý prichádza, pretože všetky tieto krásne stavby sú len znamením poslednej skutočnosti.

Keď sa ho potom učeníci pýtajú na koniec časov a znamenie blížiaceho sa konca, Ježiš ich nabáda k tomu, aby sa cvičili v umení čítať znamenia doby. V prvom rade je potrebné mať sa na pozore pred podvodníkmi: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ‚To som ja‘ a: ‚Ten čas je už blízko.‘“ (Lk 21,8). To „to som ja“ bezpochyby odkazuje na Božie meno JHVH (porov. Ex 3,14). Musíme mať na pamäti, že v dejinách a v ich vnútornom priestore, kde sa nachádza Cirkev, sa vyskytujú falošní mesiáši a proroci (porov. Mk 13,22), ktorí sú vždy pohotoví k tomu, aby si prisvojovali tituly, ktoré im rozhodne neprináležia. Existuje však predovšetkým jeden znak, ktoré ich odhaľuje – nemajú spôsoby zmýšľania a jednania ako Ježiš Kristus (porov. Didaché XI,8), ktorý bol Mesiášom a ktorý neprišiel, aby sa nechal obsluhovať, ale aby slúžil. Títo falošní mesiáši chcú vždy len vládnuť nad ostatnými podľa svojich vlastných predstáv (porov. Lk 22,24-27). Kresťania sú teda povzbudzovaní k tomu, aby vzdorovali lákavým slovám a zvodom týchto podvodníkov tak, že tomu všetkému povedia jasné „nie“. Majú mať pritom na pamäti Ježišov príkaz: „Nechoďte za nimi!“ (Lk 21,8), čo je v zrejmom protiklade k tomu „Nasledujte ma!“...

Neskôr Ježiš nabáda, aby sme vnímali vojny a prírodné katastrofy, bez toho, aby sme pri tom upadali do strachu a hrôzy. Tieto udalosti sa týkajú ľudstva v každej dobe jeho dejín. Ježiš o tom hovorí nie preto, aby nám naháňal strach, ale aby nám vyjavil, že sa jedná o „pôrodné bolesti“ (porov. Rim 8,22), ktorými musí prejsť celé stvorenie smerujúce k tomu cieľu, ktorý pred neho postavil Pán a ktorým je nová zem a nové nebo. „Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno.“ (Lk 21,11-12). Kresťania musia dbať zvlášť o to, aby žili v súlade s kresťanskými čnosťami, z ktorých tá najdôležitejšia je trpezlivá vytrvalosť do konca, s ktorou Ježiš spája mimoriadne zasľúbenie: „Ak vytrváte, zachováte si život.“ (Lk 21,19). Kresťan je ten, ktorý je vytrvalý v láske a stále koná dobro medzi ľuďmi, a to i za cenu svojho vlastného života. Prenasledovanie potom nie je ničím iným, než príležitosťou k tomu, aby pokrstený prežíval svoje zjednotenie s utrpením Pána Ježiša a prejavoval lásku až po kraj medze, ako ho k tomu učí svojim životom jeho Pán, ktorý prejavoval lásku i tým, ktorí ho nenávideli a ukrižovali.

Toto evanjelium v podstate nerozoberá koniec sveta, ale hovorí o našej každodennosti, pretože práve naša každodennosť je dobou namáhavej, a predsa blaženej (porov. Jak 5,11) a spásonosnej vytrvalosti.

(Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi)

Súvisiace: 
Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: