31. nedeľa cez rok C

 

Spása našich životných príbehov                            Lk 19, 1-10

 

Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.

Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.

Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“

Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“

Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“

 

Ježiš Kristus je Syn človeka, ktorý prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo (porov. Lk 19,10). To je aj radostná správa, vyžarujúca z dnešného evanjelia, ktoré je útechou pre úbohých hriešnikov, ako sme my.

Ježiš na svojej ceste do Jeruzalema musí prejsť Jerichom, kde žije mýtnik Zachej, človek, ktorý sa obohatil nespravodlivým spôsobom vďaka svojmu zamestnaniu, bol totiž hlavným mýtnikom. Tento verejný hriešnik mal v srdci hlbokú túžbu stretnúť sa s Ježišom, ako to napokon dokazuje jeho vlastné správanie. Uteká na miesto, kadiaľ má prechádzať Ježiš, a kvôli svojej nízkej postave vylezie na strom, aby mohol vidieť a počuť Ježiša, aj keď je okolo Ježiša veľký zástup ľudí. Zachej sa nebojí toho, že sa mu za jeho správanie budú ostatní posmievať, lebo túžba, ktorá sídli v jeho srdci je silnejšia než čokoľvek iné.

Ježiš je ako vždy veľmi pozorný k tomu, čo sa deje okolo neho a preto je tiež schopný veľmi jasne vnímať to, čo sa odohráva v srdciach ľudí. Pristupuje k Zachejovi, pozrie sa na neho a volá ho: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19,5). Zachej ako veľký hriešnik je ohromený tým, že na neho Ježiš prehovoril. Zišiel teda rýchlo zo stromu a prijme Majstra s radostnou pohostinnosťou do svojho domu. Tu by sa celé rozprávanie mohlo aj celkom dobre skončiť. Ježiš je v dome mýtnika, a tak v ňom prebúdza túžbu po živote v plnosti, po spáse. Avšak „zbožní“ neznášajú Ježišovu slobodu a nechcú tolerovať, že on sa prednostne obracia na verejných hriešnikov, keď takto ľuďom hovorí o Božej túžbe spasiť všetkých ľudí (porov. 1 Tim 2,4). Na prvom mieste sú u neho dokonca tí, ktorých môžeme nazvať stratenými (porov. Lk 15,1). Na tomto mieste sa dozvedáme dokonca o odsúdení všetkými prítomnými: „Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ (Lk 19,7).

Ako prvý na toto odsúdenie reaguje Zachej, ktorý povie: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ (Lk 19,8). Tak Zachej dokazuje, že stretnutie s Ježišom ho priviedlo k obráteniu, a preto sa zaväzuje, že vykoná niečo celkom konkrétne, čo sa týka práve jeho veľkého majetku, kvôli ktorému sa ocitol v stave hriechu. Hovorí tieto slová tvárou v tvár Ježišovi. Tí, ktorí sú natoľko zaslepení, že sa nedokážu vnímať pravdivo, teda ako hriešnici, tí nech si pokojne naďalej prejavujú svoju nevôľu a svoje pohŕdanie. Zachej sa však o nich už nestará, pretože sa jasne rozhodol a chce odpovedať na prejav Pánovej milosti tým, že bude konať v súlade s jeho vôľou. Láskyplný pohľad Pána Ježiša prinútil Zacheja k tomu, aby zmenil život a aby i on pozeral na svoju situáciu novými očami. V druhých už nemá vidieť len príležitosť k zisku, ale bratov a sestry, ktorí sú obeťou nespravodlivosti, ktorým musí vráti to, čo im jeho bývalá chamtivosť zobrala. To ale nie je všetko, pretože Zachej sa chce podeliť o svoje bohatstvo i s chudobnými.

Ježiš komentuje tento Zachejov výrok zaujímavými slovami: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom.“ (Lk 19,9). Ježiš dokáže vidieť človeka a Abrahámovho syna aj v tom, koho ostatní vnímajú len ako hriešnika. Práve tomuto mužovi Majster ponúka spásu. Tou najintenzívnejšou skúsenosťou spásy, ktorú môžeme tu na zemi vykonať, je zážitok odpustenia hriechov (porov. Lk 1,77). Ježiš teda daroval Božiu spásu osobám, s ktorými sa stretával a s ktorých konkrétnou hriešnosťou mal hlboké zľutovanie, lebo intenzívne vnímal potrebu týchto ľudí byť ospravedlnení Božou milosťou. Týmto spôsobom Ježiš jasne prejavil, že dejiny spásy, ako veľký Boží zámer, ktorý sa naplnil prostredníctvom jeho života, smrti a vzkriesenia, sa prelínajú so spásou osobných príbehov konkrétnych ľudí, teda v určitom zmysle slova i nás.

Podobne ako spása vstúpila toho dňa do Zachejovho domu, tak môže tiež každodenne vstupovať do našich príbytkov. Ak ju chceme prijať, potom musíme vyznávať celým svojim srdcom: „Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich.“ (1Tim 1,15)

(Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi)

Súvisiace: 
Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: