25. nedeľa cez rok C

 

Boh alebo mamona                                      Lk 16,1-13

 

Istému manažérovi povedali, že ho prepustia pre jeho pochybné machinácie. Uvedomoval si, že možno príde o prácu, ale zachoval si chladnú myseľ. Svojou šikovnosťou na niekoľkých súkromných stretnutiach zmenšil dlh niektorých zákazníkov voči majiteľovi firmy. Zrejme už od začiatku im účtoval vyššie ceny, pričom prebytok si nechával pre seba. Firma tak napokon neutrpela nijaké straty a manažér sa z toho dostal celkom ľahko. Výsledkom bola spokojnosť dlžníkov aj majiteľa firmy.

 "Synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ... ako synovia svetla" (Lk 16, 8). Pochopili, že postavenie a moc sú silnými zbraňami, ktoré majú vplyv na ľudí - či už dobrý alebo zlý. Ak ľudia tohto sveta konajú tak prefíkane ako tento manažér, aby si pomohli, keď sa ocitnú v kríze, o čo by sme my mali byť šikovnejší vo svojom úsilí získať vplyv pre Pána na tomto svete?

Mali by sme mať jasno: toto podobenstvo nehovorí o vykúpení, lebo vykúpenie je Božím darom. Hovorí o používaní rozumu a schopností pri budovaní Božieho kráľovstva. Hovorí o našej potrebe prihovárať sa za ľudí a prosiť o nebo - dokonca aj vyjednávaním s Bohom, ako to urobil Abrahám - pre milovaného človeka, pre priateľov, pre spoločenstvo, oikos, farnosť, novú evanjelizáciu alebo pre tých, čo prežívajú utrpenie.

Toto podobenstvo sa nás dotýka aj vo veci financií. Tie sú tiež dôležitým prostriedkom, takže ich môžeme použiť na pomoc tým, čo sú v núdzi, môžeme nimi urobiť radosť iným a môžeme ich použiť aj na evanjelizáciu. Musíme byť iba tvorivými pri ich použití! Takže dnes si urobíme vyúčtovanie. Do akej miery manipulujem s inými ľuďmi, podvádzam ich a využívam? Čo musím urobiť, aby som sa k nim správal s väčším rešpektom, úprimne a čestne - práve tak, ako chcem, aby sa oni správali ku mne? Kde míňam svoje peniaze? Koľko utratím na seba a koľko na svoju rodinu, priateľov alebo na tých, čo sú v núdzi?

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                     (Slovo medzi nami)

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.‘

Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘

Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘

On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘

Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘

Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘

On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘

Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘

A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.

Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.

Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.

Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?

Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.“

Čítanie z Lukášovho evanjelia pre liturgiu tejto nedele sa bohužiaľ zastavuje pri trinástom verši a ponecháva stranou verš nasledujúci – odhaľujúci kontext, v ktorom boli predchádzajúce Ježišove slová povedané. „Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.“ (Lk 16,14) Práve táto informácia nám pomáha k tomu, aby sme hlbšie porozumeli Ježišovým slovám. Vieme o ľuďoch, ktorí načúvali Ježišovým výrokom, avšak práve kvôli svojej chamtivosti a láske k peniazom neboli schopní im správne porozumieť a tak nakoniec Ježišovým učením pohŕdali. Vlastne tým „zbožným” ľuďom, ktorí Ježišovi ostro vytýkali, že prijíma hriešnikov a stoluje s nimi (porov. Lk 15,2) Majster adresoval tri podobenstvá o Božom milosrdenstve. Práve táto veľká schopnosť spolucítenia so slabými, zblúdenými a hriešnikmi dodáva Ježišovmu učeniu punc nesmiernej náročnosti. Táto prorocká náuka odhaľujúca rôzne rafinované podoby modloslužby, postihuje zvlášť „zbožných“ ľudí. Ježiš sa snaží o to, aby nás Jeho slovo naozaj zasahovalo, aby prenikalo do sŕdc jeho poslucháčov, aby tak na základe poznania trpkej pravdy o sebe nakoniec boli schopní dospieť k jedinému pravému Pánovi. Jeho učeníci i v súčasnej dobe často narážajú na naše spoločné mienky a na obvyklé spôsoby hodnotenia. Týka sa to i dnešného evanjelia, ktoré sa na prvý pohľad javí ako ľahko pochopiteľné, v skutočnosti je to však text plný interpretačných ťažkostí, pretože sa Ježiš vyjadruje spôsobom plným paradoxov. Ním rozprávané podobenstvo je zvláštne, akoby nevhodné toho, aby zodpovedalo požiadavkám etiky v mene spravodlivosti, pravdivosti a vernosti.

Pokúsme sa, pokiaľ možno čo najjednoduchším spôsobom vystihnúť posolstvo tejto stránky evanjelia podľa Lukáša. Jeden správca obvinený z toho, že rozhadzoval bohatstvo, ktoré mu bolo zverené bohatým majiteľom, ešte pred tým, než má byť zbavený svojho postavenia, zavolá si k sebe dlžníkov a pomocou sfalšovania dlžobných úpisov si ich šikovne zaviaže a urobí ich svojimi dlžníkmi. Aj keď stratí svoje významné postavenie, bude mať niekoho, kto si ho bude vážiť a ekonomicky mu pomôže. To, čo sa tu popisuje, vyznieva ako veľká prehnanosť a znásobená nespravodlivosť voči majiteľovi, ktorému spravoval majetky. Ale akonáhle sa pán dozvie o tom, ako si počínal jeho správca, ktorý si týmto spôsobom zaistil svoju budúcnosť, pochváli ho, že si opatrne počínal. Bohatý človek i jeho správca sú „synovia tohto sveta“ a ich spôsob myslenia je preto celkom svetský – vyznačuje sa prefíkanosťou, falošnosťou a nespravodlivosťou.

Ježiš nechváli tento spôsob jednania ako taký. Pozerá však na svojich učeníkov, ktorí sú „synovia svetla“ a ktorým chýba tá podnikavosť a šikovnosť, kvôli ktorým nie sú schopní myslieť strategicky, a to ho napĺňa súcitom s určitou mierou smútku... Autentickí veriaci bývajú menej šikovní než „nábožní ľudia“! Ježiš preto vyzýva svojich učeníkov k tomu, aby si zaobstarávali priateľov s takou rozhodnosťou, akú vykazujú synovia tohto sveta. Majú k tomu využívať tiež majetok. Nesmie tu ísť o podvody, ale o delenie sa s chudobnými, pretože práve oni sú tí, ktorým je prisľúbené Božie Kráľovstvo. (porov. Lk 6,20) Práve chudobní potom budú môcť učeníkov prijať do večných príbytkov, teda tam, kde sa odohráva večný život v spoločenstve s Bohom. To je tiež spôsob, ako využívať práve prebiehajúcu dobu (porov. Ef 5,16), teda čas nám darovaný k životu na zemi. Máme teda premieňať nespravodlivé bohatstvo v zdroj spoločenstva a priateľstva.

Záverečné Ježišove slová vyznievajú pomerne jasne. Jeho učeník nemôže slúžiť Bohu a peniazom zároveň. Buď bude milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a použije pre tento smer celé svoje bohatstvo, alebo bude milovať peniaze a majetok, a preto nebude môcť milovať Boha. Rozhodne nie je bez významu, že pre označenie peňazí sa používa slovo mamona, termín používaný v Ježišových dobách, ktorý svojím slovným základom odkazuje na slovo aman – „veriť v niekoho alebo v niečo“, „vkladať dôveru v“. Nie je teda divu, že vo zvitkoch z Kumránu označuje toto slovo mocnú modlu, ktorá je schopná človeka oklamať a celkom ovládnuť.

„Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce“ (Lk 12,34), takto Ježiš napomína svojich poslucháčov. Ak nás priťahujú peniaze a ak ich milujeme, potom sa pre nás stávajú modlou, ktorá nás zvádza, odsudzuje sebe samým a nakoniec nám i bráni celkom slúžiť Bohu. Niet pochýb o tom, že ten, kto je v područí peňazí, má tendenciu vykladať tieto Ježišove slová ako chválu rafinovanosti a nepoctivosti. To však znamená, že používa spôsob myslenia zodpovedajúci mentalite tohto sveta, a nič na tom nezmení fakt, že navonok či sám pred sebou vyzerá takýto človek ako „nábožná osoba“ a že patrí ku kresťanskej komunite, teda k učeníkom Majstra z Nazaretu, ktorý povedal tým svojim, že nie sú zo sveta, ale rovnako ako ich Majster sú do sveta poslaní (porov Jn 17,11-16).

(Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi)

Súvisiace: 
Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: