Keď čítaš Božie slovo, v tvojej duši nastupuje „dnes".              Lk 1, 1-4; 4, 14-21

Dnešné evanjelium nám predstavuje dva rozličné úryvky Lukášovho evanjelia. Prvým je prológ, adresovaný istému «Teofilovi». Keďže toto meno v gréčtine znamená «Boží priateľ», môžeme v ňom vidieť každého veriaceho, ktorý sa otvára Bohu a chce poznať evanjelium.

Druhý úryvok nám predstavuje Ježiša, ktorý sa «v sile Ducha» predstavuje v sobotu v nazaretskej synagóge.

Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.

Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.

Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“

Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“

V evanjeliu dnešnej liturgie vidíme Ježiša, ako začína svoju kazateľskú činnosť: je to prvé Ježišovo kázanie! Odchádza do Nazaretu, kde vyrastal, a zúčastňuje sa na modlitbe v synagóge. Vstane, aby čítal, a vo zvitku proroka Izaiáša nájde úryvok o Mesiášovi, ktorý hlása posolstvo útechy a oslobodenia pre chudobných a utláčaných (porov. Iz 61,1-2). Keď dočítal, «oči všetkých sa upreli na neho». A Ježiš sa prihovára slovami: «Dnes sa splnilo toto Písmo».

Zamyslime sa nad týmto dnes. Je to prvé slovo Ježišovho kázania v podaní Lukášovho evanjelia. Vyslovené Pánom, označuje to „dnes“, ktoré prechádza každou dobou a zostáva vždy platné. Božie slovo je vždy „dnešok“. Nastupuje „dnes“: keď čítaš Božie slovo, v tvojej duši nastupuje „dnes“, ak ho dobre chápeš. Dnes. Izaiášovo proroctvo pochádzalo spred stáročí, no Ježiš ho «v sile Ducha» robí aktuálnym a predovšetkým ho privádza k naplneniu a naznačuje spôsob, ako prijať Božie slovo: dnes. Nie ako nejaký dávny príbeh, nie: dnes. Dnes hovorí k tvojmu srdcu.

Ježišovi krajania sú jeho slovom zasiahnutí. Aj keď mu, zahmlení predsudkami, neveria, uvedomujú si, že jeho učenie je iné ako učenie ostatných učiteľov: cítia, že v Ježišovi je niečo viac. Čo také? Je tam pomazanie Duchom Svätým. Niekedy sa stáva, že naše kázne a naše vyučovania zostávajú všeobecné, abstraktné, nedotýkajú sa duše a života ľudí. Prečo? Pretože im chýba sila tohto „dnes“, toho, čo Ježiš mocou Ducha „napĺňa zmyslom“, to je to „dnes“. Dnes k tebe hovorí. Áno, niekedy človek počúva bezchybné prednášky, dobre zostavené prejavy, ktoré však srdcom nepohnú, a tak všetko zostáva ako predtým.

Aj mnoho homílií –  hovorím to úctivo, ale s bolesťou – je abstraktných, a namiesto aby dušu prebudili, ju uspávajú. Uspávajú dušu. Kázanie je vystavené tomuto riziku: bez pomazania Duchom ochudobňuje Božie slovo, upadá do moralizovania alebo abstraktných pojmov; prezentuje evanjelium s odstupom, akoby bolo mimo času, ďaleko od reality. A toto nie je cesta.

Ale také slovo, v ktorom nepulzuje sila toho „dnes“, nie je hodné Ježiša a nepomáha životu ľudí. Preto kto káže je prvým, kto musí zakúsiť Ježišovo „dnes“, aby ho tak mohol komunikovať do „dnes“ tých druhých. A ak chce robiť prednášky, konferencie, nech to robí, ale inde, nie v čase homílie, kde musí predložiť Slovo tak, aby otriaslo srdcia.

V túto Nedeľu Božieho slova by som chcel poďakovať kazateľom a ohlasovateľom evanjelia, ktorí zostávajú verní Slovu, ktoré otriasa srdce, a ktorí zostávajú verní tomu „dnes“. Modlime sa za nich, aby žili Ježišovo dnes, tú lahodnú silu jeho Ducha, ktorá robí Písmo živým. Božie slovo je totiž živé a účinné (porov. Hebr 4,12), mení nás, vstupuje do našich udalostí, osvetľuje náš každodenný život, potešuje a vnáša poriadok. Pamätajme: Božie slovo premieňa hocaký deň na to dnes, v ktorom k nám hovorí Boh.

A tak berme do rúk Evanjelium, každý deň malý úryvok na čítanie, aj opakovane. Noste si Evanjelium vo vrecku alebo v taške, aby ste ho cestou čítali, v ktorejkoľvek chvíli, a čítali ho pokojne. Časom zistíme, že tie slová sú ako ušité pre nás, pre náš život. Pomôžu nám prijať každý deň s lepším, pokojnejším pohľadom, pretože keď evanjelium vstupuje do dneška, napĺňa ho Bohom.

Rád by som niečo navrhol. V nedele tohto liturgického roka sa ohlasuje Lukášovo evanjelium, Evanjelium milosrdenstva. Prečo si ho neprečítať aj osobne, celé, každý deň jeden malý úsek? Malý úsek. Dôverne sa zoznámme s evanjeliom, prinesie nám novosť a radosť z Boha!

Božie slovo je tiež majákom, ktorý vedie synodálnu cestu rozbehnutú v celej Cirkvi. Keď sa snažíme načúvať jeden druhému, pozorne a s rozlišovaním – pretože tam nejde o robenie prieskumu názorov, nie, ale o rozlišovanie Slova, – počúvajme spoločne Božie slovo a Ducha Svätého.

A nech nám Panna Mária vyprosí vytrvalosť, aby sme sa každý deň sýtili evanjeliom.

Zdroj: Inšpirované katehézami sv.o. Františka.

Slová, ktoré Lukáš adresuje Teofilovi, budem čítať ako list napísaný mne osobne. Slová Evanjelia majú silu Ducha. Som pozvaný z neho často čerpať, aby som sa presviedčal o pevnosti svojej viery.

Budem kontemplovať Ježiša, ktorý sa v sile Ducha vracia do svojho rodného Nazareta. Vracia sa po štyridsiatich dňoch modlitby a pôstu na púšti.

Život v sile ducha je ovocím modlitby a pôstu. Ich nedostatok oslabuje náš duchovný život. Nájdem si denne „priestor púšte“ na modlitbu? Prosím s vierou o Ducha sily? Podujímam sa na dobrovoľný pôst?

Budem hľadieť na Ježiša, ktorý učí v synagóge a budem počúvať slová, ktoré hovorí v sile Ducha. Ježiš sa nebojí ohlasovať pravdy, ktoré sú pre poslucháčov nepohodlné, pretože žije v hlbokom vnútornom presvedčení, že „Duch Pána je nad ním“. Je si istý, že dobre plní svoje poslanie.

Môžem povedať, že moja viera a prežívanie povolania mi dávajú vnútornú istotu, že patrím Bohu a že to mi naozaj stačí? Neovláda ma denne strach a neistota? Čoho sa bojím? Čo je mojou najväčšou „chorobou“? Poviem to Ježišovi.

S vierou ho poprosím o Ducha sily, poprosím ho, aby ma úplne prenikol a aby ma oslobodil od strachu a choroby: „Duchu Svätý, zbav ma môjho strachu a udeľ mi svoju silu.“