Nechýba našej viere nezištnosť?                                                   Mk 9, 38-43. 45. 47-48

Hlavnou témou dnešného evanjelia je bohatstvo. Ježiš učí, že pre bohatého človeka je veľmi ťažké vstúpiť do Božieho kráľovstva, ale nie je to vylúčené. Boh si totiž môže získať srdce osoby, čo vlastní mnoho majetku a podnietiť ju k spolupatričnosti a podeleniu sa s núdznymi a chudobnými, a tak vstúpiť do logiky daru. Takýmto spôsobom nastúpi na cestu Ježiša Krista, ktorý – ako píše apoštol Pavol – „hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8,9).

Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?"

Ježiš mu povedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!

Ale on mu povedal: "Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti."

Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: "Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!"

On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.

Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: "Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!"

Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: "Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva."

Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: "Kto potom môže byť spasený?"

Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné."

Tu sa ozval Peter: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou."

Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.

Dnešná liturgia nám ponúka stretnutie medzi Ježišom a istým človekom, ktorý „mal veľký majetok“ a ktorý sa zapísal do dejín ako „bohatý mladík“. Jeho meno nepoznáme. Markovo Evanjelium ho v skutočnosti nazýva „ktosi“, bez uvedenia jeho veku a mena, čo nám naznačuje, že sa v tom človeku môžeme vidieť všetci, ako v zrkadle. Jeho stretnutie s Ježišom nám teda umožňuje spraviť si test viery. Prečítaním daného úryvku si robím test svojej viery.

Ten ktosi začína otázkou: „Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“. Všimnime si slovesá, ktoré používa: povinnosť robiť - aby som obsiahol. Hľa, jeho nábožnosť: povinnosť, urobiť niečo, aby som niečo mal; „urobím niečo, aby som získal, čo potrebujem“. To je ale obchodný vzťah s Bohom, „dávam, aby si dal“. Viera ale nie je chladný a mechanický rituál typu „musím-vykonám-získam“. Je to otázka slobody a lásky. Viera je otázkou slobody, otázkou lásky. Prvý test teda znie: Čo je pre mňa viera? Ak je to hlavne nutnosť alebo výmenné platidlo, tak potom sme mimo, lebo spása je dar a nie povinnosť, je zadarmo a nemožno si ju kúpiť. Prvú vec, ktorú musíme urobiť, je oslobodiť sa od komerčnej a mechanickej viery, ktorá vyvoláva falošný obraz o Bohu ako účtovníkovi, kontrolórovi, a nie otcovi. No veľakrát v živote môžeme zažiť práve takýto „komerčný“ vzťah viery: konám určitú vec preto, aby mi za to Boh niečo dal.

Ježiš - v druhom kroku - pomáha dotyčnému tým, že mu ponúka pravú tvár Boha. Text totiž hovorí „pozrel naňho s láskou“: takýto je Boh! Hľa, z čoho sa rodí i znovuzrodzuje viera: nie z nutnosti, nie z niečoho, čo treba urobiť alebo zaplatiť, ale z pohľadu lásky, ktorý máme prijať. Tak sa kresťanský život stáva krásnym, ak sa nezakladá na našich schopnostiach a na našich plánoch, ale ak stojí na Božom pohľade.

Je tvoja viera, moja viera, unavená? Chceš ju oživiť? Tak hľadaj Boží pohľad: venuj sa adorácii, prijmi odpustenie v spovedi, zotrvaj pred Krížom. Skrátka, nechaj sa Ním milovať. Toto je začiatok viery: nechať sa milovať Tým, ktorý je otcom.

Po otázke a pohľade je tretím a posledným krokom pozvanie Ježiša, ktorý hovorí: „Jedno ti ešte chýba“. Čo také chýbalo tomu bohatému človeku? Dar, nezištnosť: „Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným“.

To je to, čo možno chýba aj nám. Často robíme nevyhnutné minimum, zatiaľ čo Ježiš nás pozýva k maximu, aké je možné. Koľkokrát sa uspokojujeme so splnením povinností - prikázaní, nejakej modlitby a podobne aj ďalších vecí - zatiaľ čo Boh, ktorý nám dáva život, od nás žiada životný elán! V dnešnom Evanjeliu dobre vidieť tento prechod od povinnosti k daru: Ježiš začína od pripomenutia prikázaní: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš!...“ a tak ďalej, a prichádza k pozitívnej výzve: „Choď, predaj, rozdaj, nasleduj ma!“. Viera sa nemôže obmedziť na „nie“, lebo kresťanský život je „áno“, áno lásky.

Viera bez daru, viera bez nezištnosti je vierou nekompletnou, je vierou slabou, vierou chorou. Mohli by sme ju prirovnať k bohatému a výživnému jedlu, ktorému však chýba chuť, alebo k  viac-menej dobre hranému futbalovému zápasu, ale bez gólu: nie, takto to nejde, chýba tam „soľ“. Viera bez daru, bez nezištnosti, bez skutkov lásky, nakoniec robí človeka smutným: ako toho dotyčného z Evanjelia, ktorý napriek tomu, že sa na neho pozrel s láskou Ježiš osobne, vrátil sa domov „smutný“ a „so zarmútenou tvárou“.

Dnes si môžeme urobiť spytovanie: „V akom štádiu je moja viera? Žijem ju ako niečo mechanické, ako vzťah povinnosti, alebo ako záujem o Boha? Nezabúdam ju živiť tak, že prijímam Ježišov pohľad a jeho lásku?“

Nechajme Ježiša hľadieť na nás a milovať nás; vystavme sa Ježišovmu pohľadu a jeho láske. „A keď ma k sebe pritiahol, odpovedám mu s nezištnosťou, s veľkodušnosťou, celým srdcom?“

Panna Mária, ktorá Bohu povedala svoje totálne áno, áno bez ale - nie je ľahké povedať áno bez ale: Panna Mária tak urobila, áno bez ale - nech nám dá zakúsiť krásu toho, keď sa zo života spraví dar.

Inšpirované myšlienkami sv.o. Františka a o. biskupa F. Trstenského

Hľadiac na Ježiša postupne si pripomeniem všetky prikázania. Zastavím sa pri každom z nich. Budem mu ďakovať za každú vernosť a úprimne ľutovať všetky nevernosti. Ktoré prikázania som vo svojom živote zachoval tak, že spôsobili Ježišovi radosť, ktoré boli pre neho dôvodom bolesti?

Urobím si „test na slobodu“. Vymenujem Ježišovi všetko, čo mám najcennejšie: osoby, veci, schopnosti, kariéru... Pokúsim sa mu to postupne celkom vedome odovzdať. Čoho sa v tejto chvíli najťažšie vzdávam? O čo by som chcel Ježiša poprosiť?

Ježiš ma uisťuje, že ak mu podriadim všetko, čo vo svojom živote mám, dostanem stokrát viac tam, kde žijem a pracujem. Nestane sa to bez úsilia a námahy. Zverím Ježišovi celý svoj život i večnosť, ku ktorej smerujem: „Ježišu, si mojím najväčším dobrom!“