16. nedeľa cez rok C

 

Dobrá miera                                                                              Lk 10, 38-42

 

 Počas svojej cesty do Jeruzalema prišiel Ježiš do Betánie, kde ho prijali Lazárove sestry Marta a Mária (porov. Jn 11,1-44; 12,1-11), ktoré ho často hostili vo svojom dome. Ponúkali mu svoje priateľstvo a miesto, kde si mohol odpočinúť Syn človeka, ktorý nemal, kde hlavu skloniť (porov. Lk 9,58).

 Marta priala Ježiša do domu a hneď sa dala do obsluhy, čo bol príkladný spôsob chovania sa izraelskej ženy. Prestrela stôl, pripravila jedlo, urobila všetko na oslavu príchodu takého vzácneho hosťa, ktorého ona uznávala za Majstra a Pána. Ale Mária bola úplne zaujatá Ježišovou prítomnosťou a tak urobila niečo úplne iné - sadla si k Ježišovým nohám a úplne sa zahĺbila do počúvania jeho slov. Jednoducho venovala pozornosť prichádzajúcemu hosťovi. Ide o dva spôsoby prejavenia pohostinnosti voči Pánovi. Obidva spomenuté postoje sú prejavom starostlivosti o prichádzajúceho. Lenže Máriina veľká aktivita a pobehovanie kolom dookola pri príprave večere ju napokon priviedli k tomu, že obvinila svoju sestru: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ (Lk 10,40). Ježiš, postavený pred takúto požiadavku vysloví jasný súd v ktorom ponúka učeníkom všetkých čias zásadné ponaučenie: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (Lk 10,41-42).

 Aký význam majú tieto slová? – V prvom rade treba zdôrazniť, že Ježiš nedáva do protikladu aktívny a kontemplatívny spôsob života, ako keby modlenie bolo niečím lepším ako konkrétna služba bratom, hoci už od prvých  kresťanských storočí sa daný výrok interpretoval týmto reduktívnym spôsobom. Tiež je pravda, že Ježiš mal rád spoločenstvo okolo stola a vysoko hodnotil starostlivosť toho kto sa namáhal s prípravou pohostenia, aby sa okolo stola mohla rozhostiť radosť a bratský dialóg. Hostiť ale neznamená len robiť niečo pre toho, kto nás navštívil, zároveň je potrebné venovať mu svoj čas, vytvoriť pre neho v sebe priestor skutočného načúvania.

 Preto Ježiš rozlišuje tých „veľa vecí“ o ktoré sa Marta stará a to jediné čo je naozaj potrebné, teda onen „najlepší podiel“, ktorý si vybrala Mária. Marta je plná starostí. Ježiš svojich učeníkov viackrát varoval, aby neupadli do temnôt tejto choroby, ktorá je veľmi rafinovaná a zároveň nebezpečná. „Nebuďte ustarostení o život... Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše“ (Lk 12,22.31). My kresťania by sme mali mať jedinú základnú túžbu a nie množstvo túžob za ktorými sa naháňame, totiž pozorné načúvanie Pánovi. Mali by sme Kristovi dovoliť, aby bol skutočne Pánom nášho života, aby to bol on, kto svojím slovom a skutkami orientuje celý náš život. Nebeský Otec predsa o ňom jasne povedal: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho“ (Lk 9,35). Nestačí posluhovať je treba, aby sme sa stali skutočnými služobníkmi. Mária, ktorá je pri Ježišových nohách, aby ho pozorne počúvala je ako Pánova služobníčka starostlivo zameraná na Krista.

 Nezabúdajme na to, že aj dnes môže služba v cirkvi pôsobiť rušivým dojmom, hlučne, znepokojujúco, môže s ňou byť spojené aj posudzovanie druhých, ktorí sa správajú inak môže to znamenať uzavretosť  vedúcich k neschopnosti počúvať  a k tomu, že človek si vlastne ide vlastnou cestou, až napokon stratí evanjeliový spôsob života.

 Áno Marta a Mária v nás sa vlastne ani nedajú dosť dobre oddeliť. Často je to Marta, ktorá prevládne a pobáda nás k tomu, aby sme utekali v ústrety Ježišovi a tým ostatným v ktorých je On sám tajomne prítomný (porov. Mt 25,31–46), aby sme ho privítali a pripravili mu pekné pohostenie. Avšak pritom kladieme našu aktivitu na prvé miesto bez toho, aby sme sa zároveň dali k dispozícii Pánovi ako jeho služobníci... Mária je zatiaľ ukrytá niekde v našich hlbinách. Keď chceme aby vyšla na povrch, musíme nechať odumrieť vlastný egoizmus a odhodlať sa k postoju, ktorý sa zračí v tom, že sa človek položí k Pánovým nohám, aby počúval Majstra celou svojou bytosťou. Len tak budeme schopní splniť každú úlohu naozaj dobre a tak naplníme blahoslavenstvo podľa Ježišovho slova: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho“ (Lk 11,28). Nezabúdajme teda na ponuku nášho Pána: „ Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou“ (Zjv3,20).

Spracované podľa: Enzo Bianchi, Hlásej slovo

Foto: www.pinterest.com

Súvisiace: 
Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: