Tvoja viera Ťa uzdravila                                                                    Mk 10,46b-52

Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“

Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“

On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi.

Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“

Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“

A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“

A hneď videl a šiel za ním po ceste.

Pred Ježišovým vstupom do Jeruzalema, kde sa odohrá posledná časť jeho pozemskej existencie, rozpráva Marek o stretnutí so slepým človekom. Tak ako uzdravenie slepého pri Betsaide (porov. Mk 8,27-30) bezprostredne predchádzalo Petrovmu vyznaniu pri Cézarei (porov. Mk 8,27-30), je toto stretnutie akousi predohrou pred mesiášskym vyhlásením Ježiša od zástupov, ktoré ho sprevádzali pri vstupe do svätého mesta (porov. Mk 11,1-10).

  Ježiš obklopený svojimi učeníkmi a mnohými ľuďmi vychádza z Jericha, miesta vstupu do zasľúbenej zeme, keď tu „pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Mk 10,46-47). Je to tvrdošijné dožadovanie sa súcitu a milosrdenstva, ktoré sa nenechá zastrašiť výčitkami tých, kto by ho chceli umlčať. Zároveň je to aj veľké vyznanie viery, ktoré o Ježišovi vyhlasuje že je „Syn Dávidov“, teda Kristus, Izraelom dlho očakávaný Kráľ a Mesiáš, ktorého poslal Boh, aby znovu nastolil jeho kráľovstvo mieru a spravodlivosti na zemi (porov. 2 Sam 7,8-17; Iz 11,1-9). Slepý Bartimej inými slovami opakuje to, čo už vyhlásil Peter: „ Ty si Kristus“ (Mk 8,29); on vedel, že Mesiáš otvorí oči slepým, pretože aj tým naplní Sväté Písmo (porov. Iz 35,5; 42,7). 

  Ježiš mu tentoraz neprikázal mlčať, ako to obyčajne robil pri vyznaniach nečistých duchov (porov. Mk 1,25.34; 3,12) tých, ktorí neboli ochotní vydať sa s ním na cestu nasledovania, ale nariadi, aby ho zavolali. Bartimej bez váhania odpovie: ihneď odhodí plášť, do ktorého si schovával vyžobrané mince a ktorý bol zároveň jeho prikrývkou na noc, a preto nedotknuteľným vlastníctvom chudobného (porov. Dt 24,13). Aby sa odovzdal Ježišovi, zbaví sa úplne všetkého, čo by mohlo byť prekážkou stretnutia s ním, zbaví sa i tých nepatrných istôt patriacich k jeho minulosti a jeho životu „vyskočí a príde k Ježišovi“. Timeov syn sa vo svojej nahej chudobe a slepote postaví pred Ježiša, „Syna Dávidovho“ a „Syna Božieho“ (Mk 1,1; 15,39)!

  V tejto chvíli mu Ježiš položí rovnakú otázku ako predtým Jakubovi a Jánovi (porov. Mk 10,36): „Čo chceš, aby som ti urobil?“ (Mk 10,51). Bartimej pre seba nežiada čestné miesta, ale s veľkou priamosťou ho prosí: „Rabboni, aby som videl!“ (Mk 10,51). Podobne ako to povedal žene s krvotokom (porov. Mk 5,34), Ježiš zvolá: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ (Mk 10,52). Skutočný zázrak, o ktorom sa tu hovorí, je zázrakom viery, ktorá dokáže vidieť neviditeľné (porov. Hebr 11,27) a dúfať aj v to, čo sa zdá nemožné. Ježiš dokáže rozpoznať, kto k nemu prichádza s úprimnou vierou, a odpovedá tým, že mu úplne zadarmo ponúka znamenie spásy a plnosti života, predzvesť toho, čo definitívne nastane v Kráľovstve...

  „A hneď videl a šiel za ním po ceste“ (Mk 10,52). Veriaci zakúša spásu nie ako situáciu, v ktorej sa usádza, ale ako vytrvalú cestu za Ježišom, ako každodenný vzťah s Ním. To je dôvodom, prečo Bartimej ako učeník uzdravený zo svojej slepoty, nasleduje Ježiša na ceste do Jeruzalema, na tej ceste, ktorá ho privedie k utrpeniu a smrti. Spolu s ním sú Ježišom uzdravení a osvietení tí, ktorí – hoci povolaní k nasledovaniu – mu odporujú: Peter, ktorý spochybnil predpoveď utrpenia; Dvanásti, ktorí diskutovali, aby určili, kto z nich je najväčší; Jakub a Ján žiadajúci prvé miesta.

  Tento úryvok je teda aj dôrazným varovaním pre každého čitateľa evanjelia: má totiž neustále prosiť o uzdravenie z vlastnej slepoty, má načúvať povolaniu Mesiáša Ježiša a ochotne mu bežať v ústrety, má si od neho nechať klásť otázky a nechať si otvoriť oči srdca tak, aby mohol jasne vidieť, a tak ho nasledovať v jeho utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní, bez toho aby sa pohoršil! Iba ak budeme žiť týmto spôsobom, môžeme byť my kresťania skutočne „jeho stúpenci“ (Sk 9,2), muži a ženy nasledujúci Krista Ukrižovaného – Vzkrieseného, ​​ktorý nás vždy predchádza na našich cestách a volá nás, aby sme s ním zdieľali jeho život.

Spracované podľa: Enzo Bianchi, Hlásej slovo

Foto: www.youtube.com