6. nedeľa cez rok A

 

Počuli ste že, otcom bolo povedané... Ale ja vám hovorím                Mt 5, 17-37

 

Dnes sa môžeme zamyslieť nad tým, ako nás Ježiš vyzýva žiť ako kresťania. Každý deň stojíme pred mnohými rozhodnutiami, no svet nás presviedča, aby sme sa nad ničím dôkladnejšie nezamýšľali. Len nájdime rýchle a jednoduché riešenie na každý problém a budeme šťastní. Takéto zmýšľanie si nachádza cestičku ešte aj do nášho chápania kresťanského života. Naozaj sa dá večný Boží plán spásy zjednodušiť na bezproblémový trojkrokový plán? Ak by to bolo také jednoduché, tak by „spravodlivosť“ farizejov a zákonníkov postačovala viac než dosť, nie? Veď boli, koniec koncov, celkom prísni a nároční.

Možno by sme namiesto prekonávania farizejov v oblasti množstva vecí, ktoré robíme - či spravíme päť krokov namiesto troch -, mali myslieť na to, aké veci robíme. Pomôže nám, keď si uvedomíme, že Ježiš hneď potom, ako nám hovorí, že máme ísť ďalej než zákonníci a farizeji, pripomína, že sa nemáme na seba navzájom hnevať. Hovorí, že si máme rýchlo odpúšťať, a varuje nás pred tým, aby sme jeden druhého nazývali bláznami. Spravodlivosť, o ktorej rozpráva Ježiš, teda neznamená, že máme robiť viac. Znamená, že máme viac milovať. Taká spravodlivosť znamená veľkoryso dávať, pohotovo odpúšťať a o okamžite sa zbavovať hnevu či nenávisti.

Je to náročný odkaz. Ježiš nás nežiada o nič menšie než aby sme sa povzniesli nad svoje ľudské chyby a slabosti. Žiada nás, aby sme druhým ľuďom preukazovali tú istú lásku, akú preukazuje on nám. Ponúka nám, pochopiteľne, pri tom svoju milosť a pomoc, no aj tak závisí od nás, či si túto správnu cestu vyberieme. (Slovo medzi nami)

 

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.

Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.

Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.

Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,‘ pôjde do pekelného ohňa.

Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.

Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.

Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.

Ďalej bolo povedané: ‚Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.

A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: ‚Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!‘ No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym.

Ale vaša reč nech je ‚áno áno‘, ‚nie nie‘. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“

„ Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5,17). Ježišove slová, ktorými sa začína dnešné čítanie z Matúšovho evanjelia, sa na prvý pohľad zdajú byť v rozpore s tým čo Majster opakovane vyhlasuje v ďalších vetách: „ Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ...  No ja vám hovorím...“ Naozaj si tieto výroky odporujú?

Ježiš počas celého svojho života rozjímal nad Tórou, Božím zákonom. Nechcel ho zničiť ani zrušiť: Ježiš tento zákon uznával a prežíval ako pravý Hebrej, ako Syn žijúci podľa prikázaní (porov. Lk 2,41-43). Zároveň sa ale k nemu staval ako ten, kto dobre pozná Zákonodarcove úmysly (porov. Mt 19,8). To mu dávalo autoritu k autentickej interpretácii, aby nebol zdrojom otroctva, ale slobody pre všetkých ľudí. Ježiš sa nestaval proti Tóre, ale proti jej reduktívnym interpretáciám aké presadzovali znalci Zákona a farizeji, nábožní ľudia, ktorí cedili komára a prehĺtali ťavu (porov. Mt 23,24). Títo ľudia praktizovali legalistické čítanie Božieho slova obsiahnuté v Písme a tak riedili Božiu vôľu do množstva príkazov a zákazov zahmlievajúcich zachovávanie pravého ducha Božieho zákona, ktorý tak bol ochudobňovaný o svoje najvlastnejšie jadro. Ježiš preto od svojich učeníkov žiadal, aby  sa pre nebeské kráľovstvo usilovali o vyššiu formu spravodlivosti. Nešlo tu o množstvo predpisov, ale o kvalitu, ktorá spočíva v poslušnosti Božej vôli zjavovanej v Mojžišovom zákone. Ježiš napĺňa Tóru práve svojou radikálnou interpretáciou jeho požiadaviek.

Túto interpretáciu osvetľuje na mnohých príkladoch; niektoré z nich čítame túto nedeľu, s ďalšími sa stretneme o týždeň. Majster v prvom rade radikalizuje prikázanie „Nezabiješ“ (porov. Ex 20,13; Dt 5,17) tým, že opravuje jeho zmenšujúci výklad, ktorý ho vysvetľuje ako obyčajný zákaz fyzickej likvidácie blížneho. Ježiš rozširuje pohľad naň aj na úmysel, ktorý sa často prejavuje vo vznetlivých slovách plných násilia; častokrát sa nenávisť skrýva v srdci človeka ako smrtonosný oheň. Už také slová a myšlienky sú čímsi hriešnym, lebo iným spôsobom vyjadrujú to, čo sa človek bojí urobiť naplno: „Hlasom a túžbou sa zabíja, hoci sa pritom nevztiahnu ruky na blížneho,“ hovorieval sv. Gregor Veľký. Ježiš k téme o vzťahu k druhým dodáva, že bratské zmierenie je nevyhnutná podmienka ozajstného eucharistického slávenia: je lepšie neprijímať eucharistiu, než svojimi skutkami popierať to, čo sa slávi vo forme obradu...

„ Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!“ (Mt 5,27 porov. Ex 20,14; Dt 5,18). „No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ (Mt 5,28). O cudzoložstve vzhľadom k rozvodu hovoril Ježiš na inom mieste – tieto slová treba čítať vo svetle úvah vyjadrených v Mt 19,1-9. Odkaz je veľmi jasný: Ježiš dokonca pobáda k tomu, aby bol človek ochotný obetovať údy svojho tela, ktoré by mohli viesť k pokušeniu. To hádam ani nepotrebuje komentár. Len by som chcel poznamenať, že tieto výzvy sú pre každého z nás príležitosťou zamyslieť sa nad našim vzťahom k sexualite. Zvrátenosť sa skôr než v skutkoch prejaví v zmyselnom pohľade na druhého, ktorý ho ponižuje na obyčajnú korisť, príležitosť k ukojeniu sexuálnych chúťok. Inými slovami, Ježiš nás chce priviesť na cestu, ktorá vedie k pravému porozumeniu schopnosti milovať a prežívať sexualitu v jej plnosti.

Nakoniec Ježiš komentuje prikázanie: „Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal“ (Mt 5,33; porov. Ex 20,7;Dt 5,11;Lv 19,12). Potom sám tento príkaz radikalizuje: „No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte“ (Mt 5,34). Majster totiž dobre pozná ľudskú slabosť a vie, že človek nemôže urobiť ani jediný vlas na svojej hlave svetlým, alebo tmavým (porov. Mt 5,36) a preto mu je za ťažko dodržať verne svoju prísahu, ktorá bola daná v Božom mene, alebo pri sebe samom. Ale Ježiš rozširuje interpretáciu biblického prikázania na každé vyslovené slovo: „Ale vaša reč nech je »áno - áno,« »nie - nie«. Čo je navyše, pochádza od Zlého“ (Mt 5,37). Tak odvracia Majster už pri samotnom zdroji veľké riziko, ktoré sa týka nás všetkých: predstieranie a faloš, ktoré znemožňujú každú skutočnú komunikáciu.

Ježišova radikálnosť vyplýva z toho, že dobre pozná úmysel zákonodarcu, ktorým je sám Boh a preto učeníkov pobáda k bdelosti nad svojimi úmyslami, nad čistotou svojho srdca, čo je aj pravý zdroj skutočnej spravodlivosti. A znova on, Človek čistého srdca par excellence (porov. Mt 5,8), povie: „ Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje“ (Mt 15,19-20).

Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi a Slovo medzi nami

Foto: www.pixabay.com

Súvisiace: 
Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: