Priateľské stretnutie

Stretnutie priateľov, to je čas prelievania bohatstva jedného srdca do druhého. Priateľstvo je preto také krásne, že umožňuje vzájomné obohatenie. Ježišova matka sa ponáhľa k svojej príbuznej, matke Jána Krstiteľa, aby preliala do jej srdca bohatstvo tajomstva Vtelenia, ktoré prežila. Alžbeta prijíma Máriu, aby do jej srdca preliala bohatstvo šťastia svojho materstva.

V stretnutí priateľov ide o odovzdanie bohatstva, ono je vždy plné obsahu. Dokonca pri jedinej výmene pohľadov, stisku ruky, bozku. Týmito jednoduchými gestami sa odovzdáva bohatstvo sŕdc, ktoré nemožno vyjadriť slovami.

Podobne je to v stretnutí s Bohom. Ideme k Nemu, prinášame svoje tajomstvo, to, čím žijeme, to, čo napĺňa náš rozum, naše srdce, niekedy naše telo, ideme, aby sme Mu to odovzdali. On zasa čaká, aby nám odovzdal svoje tajomstvo. Aby prelial bohatstvo svojho Srdca do nášho. Jeho starosti sa stávajú našimi, a naše zasa Jeho starosťami.

Dokonale je to viditeľné v modlitbe „Otče náš“. Ježiš nám v nej ukazuje obsah našich stretnutí s Bohom. Najprv Jeho bohatstvo sa prelieva do našich sŕdc – bohatstvo krásy Jeho mena (Otec!), bohatstvo Jeho Kráľovstva, múdrosť Jeho plánov (vôľa). Potom naše starosti, naše záležitosti dnešného dňa prelievame do Jeho Srdca. Starosť o chlieb, o odpustenie, o víťazstvo v pokušení, o záchranu od zla.

Omyl ľudí spočíva v tom, že sa idú modliť, aby recitovali modlitby, a neurčujú tému svojich stretnutí s Bohom. Nechcú preliať do Jeho Srdca svoje problémy, a tiež neočakávajú, aby On prelial svoje tajomstvo do ich sŕdc.

Modlitba, to je pozvanie, ktoré nám adresuje Boh, aby sme mali účasť na bohatstve tajomstiev Jeho sveta a Jeho plánov. To je naše začlenenie do Jeho sveta. Preto modlitba je tak veľmi tvorivá. Žiadna iná chvíľa dňa nie je taká tvorivá, ako minúty dobrej modlitby. Ona je v stave svojim bohatstvom prežiariť celých dvadsaťštyri hodín.

Pripravujeme sa na prežitie sviatkov Božieho narodenia. Sviatky, to sú dni modlitby, dni stretnutia s Bohom v duchu priateľstva. On čaká nie na košík našich darov, ale na otvorenie srdca, aby sme ho sprístupnili Jeho tajomstvám. Tie pekné, na ktoré sme hrdí, i tie smutné, za ktoré sa hanbíme. Čaká ako priateľ.

Obsah nášho srdca preliaty do Jeho Srdca bude očistený a posvätený. Čo je cenné, to On urobí večným, čo je zahanbujúce, tak to zahrnie odpustením.

Avšak dôležitejšie je započúvanie sa do Jeho vyznania, otvorenie sa na bohatstvo Jeho tajomstiev. Vtedy samotný Božský život v duchu priateľstva naplní naše srdcia. Prichádza k nám, aby nás urobil šťastnými a bohatými.

Šťastný je ten, kto v štedrý večer vidí nielen radostné stretnutie s blízkymi pri stole, ale kto si nájde chvíľu času na stretnutie s prichádzajúcim Bohom a otvorí sa, aby si s Ním vymenil bohatstvo sŕdc. Štedrý večer, to je čas modlitby – čas stretnutia so Synom Božím, ktorý ako Priateľ, ako náš Brat, prichádza, aby sa s nami stretol.

V rámci prípravy na Božie narodenie oplatí sa poznamenať na kartičku, o čom sa chceme s prichádzajúcim Bohom porozprávať. Aké tajomstvo svojho srdca Mu chceme odovzdať. A keď vstaneme od modlitby – oplatí sa poznamenať si, aké Jeho tajomstvo sa stalo našim údelom. Boh, ktorý je láskou, dobre pozná naše potreby a je pripravený obohatiť nás tak, aby všetky naše túžby boli uspokojené.

Nepokúšajme sa stretnúť s Bohom iba preto, že je to naša povinnosť. Nejde o rituálne započítanie stretnutia, o to, aby sme boli v poriadku. Modlitba, to je čas „vybavovania“ našich záležitostí s Bohom a čas „vybavovania“ Božích záležitostí s nami. Ostrosť pohľadu na tieto veci rozhoduje vo veľkej miere o bohatstve a kráse modlitby

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Po zvestovaní sa Mária ukazuje ako žena viery. Uverí anjelovmu zvestovaniu a súhlasí s Pánovým slovom. Prejavom tejto poslušnosti viery je odchod z Nazaretu do istého mesta v hornatom judskom kraji. Moderný čitateľ často prehliada v texte znamenie, ktoré Máriu pohlo na túto cestu. Oným znamením bola zmienka anjela o zázračnom počatí jej príbuznej Alžbety. Mária sa vydala na cestu k Alžbete nie preto, lebo jej išla pomáhať, ako sa to často zdôrazňuje a dáva na prvé miesto. Služba Alžbete je až sekundárnym rozmerom tejto návštevy. Prvým je poslušnosť znameniu, ktoré počula od anjela. Nečakané a zázračné tehotenstvo Alžbety, o ktorom Mária pravdepodobne nemusela vedieť, je pre Máriu orientačným bodom, ktorý má podľa anjelovho zvestovania sledovať. Preto sa dáva na cestu. Boh jej cez anjela nepovedal všetko. Má pre ňu ďalšieho „anjela“ – jej príbuznú Alžbetu.

To sa potvrdzuje nielen pri stretnutí dvoch matiek, kde zaznieva akoby druhé ohlásenie Máriinho materstva, presnejšie jeho potvrdenie. Povedané trochu inak: Mária si necháva potvrdiť svoje materstvo Alžbetou, na ktorú ju anjel odkázal. Paralelné miesto možno nájsť pri zvestovaní Ježišovho narodenia pastierom, kde im anjelský zbor predkladá znamenie jasličiek, ktoré bude potvrdením pravdivosti zvesti. Naradostnení prichádzajúci pastieri sa hneď ponáhľajú do Betlehema a keď nájdu znamenie dieťatka v jasliach, dopĺňajú Márii informácie o ňom podobným „prorockým“ spôsobom ako Alžbeta, keď ju Mária navštívila.

Alžbetino proroctvo nie je však len o dieťatku. Je pravda, že sa mu dostáva titul „Pán“ (Kyrios), ktorý je vyhradený v starozákonnom gréckom preklade Bohu Izraela. Okrem toho je počaté dieťa v Máriinom lone označené ako „Požehnaný“ (Eulogémenos), čo je z ďalších titulov prislúchajúcich Bohu. Avšak zaujímavé sú tituly, ktoré v Alžbetinom proroctve-zvestovaní dostáva Mária. Ona je tiež „Požehnaná“ (Eulogémené), čo neznamená, že je Boh, ale že medzi ženami je mimoriadne obdarená, omilostená Bohom. Možno povedať, že tu máme isté dozvuky anjelovho oslovenia pri zvestovaní – „Milostiplná“ (Kecharitomené).

Druhý Máriin titul je „Blahoslavená“ (Makaria) a dôvodom tohto blahoslavenstva je uverenie, že sa splní Pánovo slovo zvestované cez anjela. Mária teda nielen porozumela zvestovanému slovu anjela, ale aj uverila a Alžbeta naplnená Duchom Svätým jej to slávnostne potvrdzuje. Táto atmosféra radosti z napĺňania anjelovho zvestovania je prípravou na známy Máriin oslavný chválospev na Božie spôsoby konania.

Zdroj: VERBUM DOMINI