Otec nesmierne štedrý v láske                                                                                                                                   (Lk 15, 1-3. 11-32)

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“

Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.

Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.

Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.

Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘

Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.

Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘

On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.

Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘

On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

V dnešnom evanjeliovom čítaní Ježiš zvestuje podobenstvo o márnotratnom synovi, vhodnejšie by však bolo hovoriť o podobenstve o otcovi, ktorý je nesmierne štedrý v láske.

Boh nevie iné ako milovať. Stále čaká na nás a odpúšťa nám, je Bohom milosrdenstva, ktorý nám urobí hostinu, keď sa vrátime k nemu. Boh túži po nás, keď sa od neho odvrátime. Pán koná s nehou, aj keď nás pozýva k obráteniu.

„To je srdce nášho Otca, Boh je taký, neúnavne! Po stáročia takto nakladal s premnohým odpadlíctvom ľudu. On sa vždy vracia, náš Boh je totiž Bohom, ktorý vyčkáva. V to popoludnie v pozemskom raji Adam odišiel z raja s trestom, ale aj s prísľubom. A Boh je verný svojmu sľubu, nemôže zaprieť sám seba. Je verný. A tak čakal na nás všetkých v priebehu dejín. Je Bohom, ktorý nás čaká, stále čaká.“

Otec v tomto podobenstve vidí svojho syna z diaľky, pretože na neho čaká. Jeho otec išiel každý deň na terasu a vyzeral, či sa jeho syn nevracia. Vyčkával ho. A keď ho zazrel, rozbehol sa mu v ústrety a hodil sa mu okolo krku. Syn mal pripravené slová, ktoré chcel povedať, ale otec ho nenechá hovoriť. „Prijatím mu zavrel ústa“:

„To je náš Otec, Boh, ktorý nás čaká. Neustále. ‚Ale otče, ja mám veľa hriechov, neviem, či on bude spokojný.‘ ‚Skús! Ak chceš poznať láskavosť tohto Otca, choď k nemu a vyskúšaj, a potom mi povieš.‘ Je Bohom, ktorý nás čaká. Bohom, ktorý očakáva a odpúšťa. Je Bohom milosrdenstva, nikdy sa neunaví odpúšťaním. My sme tí, ktorých omrzí žiadať o odpustenie, ale on sa neunaví. Sedemdesiatsedem krát, zakaždým; vykročme vždy nanovo s odpustením. Z pohľadu obchodníka je to bilancia stratová. On neustále stráca; stráca vo vyúčtovaní vecí, ale vyhráva v láske.“

A to preto, lebo „on je prvý, kto plní prikázanie lásky“. „On miluje, nevie inak“, povedal pápež. Zázraky, ktoré Ježiš vykonal na mnohých chorých, boli tiež znamením veľkého zázraku, ktorý na nás robí Pán zakaždým, keď máme odvahu vstať a ísť k nemu.“ A keď sa tak stane, Boh nám vystrojí hostinu. Nie ako ten bohatý muž, ktorý mal pri dverách chudáka Lazára. Boh nám pripraví inú hostinu, tak ako to urobil otec márnotratného syna.

Život každého človeka, každého muža a ženy, ktorí majú odvahu prísť k Pánovi, nájde radosť Božej hostiny. Nuž nech nám tieto slová pomáhajú myslieť na nášho Otca, ktorý nás stále čaká, ktorý nám vždy odpúšťa a oslavuje náš návrat.“

V ponorení sa do týchto slov môžeme stráviť nejaký čas v tichu.

Zdroj: Inšpirované myšlienkami sv. o. Františka