S Ježišom sa plavíme po mori života bez strachu.              Lk 5, 1-11

V piatu nedeľu cez rok počúvame v evanjeliu, že Ježiš sa hneď po začatí verejnej činnosti stará, aby mal spolupracovníkov. Pre Božiu vec získal Petra a iných rybárov. Dnešný text sv. Lukáša dokazuje, akú silu má Ježišovo slovo a konanie: umožňujú bohatú rybačku a nádejnú budúcnosť jeho učeníkom a iným.

Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo.

Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.

Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“

Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“

Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali.

Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi.

Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“

A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.

Evanjelium dnešnej liturgie nás privádza na breh Galilejského jazera. Zástup sa tlačí okolo Ježiša, zatiaľ čo niektorí sklamaní rybári, vrátane Šimona Petra, perú svoje siete po nevydarenom nočnom rybolove. A Ježiš nasadá priamo do Šimonovej loďky; potom ho vyzve, aby opäť vyplával na more a nahodil siete.

Zastavme sa pri týchto dvoch Ježišových činoch: najprv nastúpi do člna a potom, po druhé, ho vyzve, aby vyplával na hlbinu. Noc bola zlá, bez rýb, ale Peter dôveruje a vydá sa na šíru vodu.

Ponajprv Ježiš vstupuje do Šimonovej lode. Kvôli čomu? Aby vyučoval. Pýta si práve ten čln, ktorý nie je plný rýb, ale vrátil sa na breh prázdny po noci plnej námahy a sklamania.

Je to krásny obraz aj pre nás. Každý deň loď nášho života opúšťa brehy nášho domova, aby vyplávala na more každodenných činností; každý deň sa snažíme „loviť na šírom mori“, pestovať sny, realizovať plány, žiť lásku v našich vzťahoch. Často však podobne ako Peter zažívame „noc prázdnych sietí“ - tú noc prázdnych sietí, sklamanie z toho, že sa tak veľmi snažíme a nevidíme želané výsledky: „Celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili“, hovorí Šimon. Ako často aj my zostávame s pocitom porážky a v našich srdciach sa objavuje sklamanie a horkosť. Dva veľmi nebezpečné červotoče.

A tak čo robí Pán? Rozhodne sa nastúpiť práve do našej lode. Odtiaľ chce ohlasovať evanjelium. Práve tá prázdna loď, symbol našej neschopnosti, sa stáva Ježišovou „katedrou“, kazateľnicou, z ktorej ohlasuje Slovo. A Pán to takto rád robí. Je Pánom prekvapení, zázrakov v prekvapeniach. Vstupuje do člna nášho života, keď mu nemáme čo ponúknuť; vstupuje do našich prázdnot a napĺňa ich svojou prítomnosťou; poslúži si našou chudobou na ohlasovanie svojho bohatstva, našimi biedami na ohlasovanie svojho milosrdenstva.

Zapamätajme si: Boh nechce výletnú loď, stačí mu chudobná, vetchá loď, len aby sme ho prijali. O toto ide, prijať ho. Nezáleží aká je tá loď, ale prijať ho.

Ale my, kladiem si otázku, dovolíme mu nastúpiť na loď nášho života? Dáme mu k dispozícii to málo, čo máme? Neraz sa ho cítime byť nehodní, pretože sme hriešnici. Ale toto je výhovorka, ktorá sa Pánovi nepáči, pretože ho od nás vzďaľuje! On je Bohom blízkosti, súcitu, nehy a nehľadá perfekcionizmus: hľadá prijatie. Aj tebe hovorí: „Dovoľ mi nastúpiť do člna tvojho života.“ - „Ale, Pane, pozri...“ - „Tak ako to je, nechaj ma vstúpiť.“ Premýšľajme nad tým.

Takto Pán obnovuje Petrovu dôveru. Vstupuje do člna a keď skončí kázanie, mu hovorí: „Zatiahni na hlbinu“. Nebol to vhodný čas na lov rýb, za bieleho dňa, ale Peter Ježišovi dôveruje. Nespolieha sa na stratégie rybárov, ktoré dobre poznal, ale na Ježišovu novosť. Bol to ten úžas, ktorý ho pohol urobiť, čo mu Ježiš povedal.

Tak je to aj s nami: ak prijmeme Pána za hosťa do svojej lode, môžeme vyplávať na hlbinu.

S Ježišom sa plavíme po mori života bez strachu, bez toho, aby sme prepadli sklamaniu, keď nič nechytíme, a bez poddávania sa myšlienke, že „tu už nič nenarobíme“. Vždy, v osobnom živote, ako aj v živote Cirkvi a spoločnosti, sa dá urobiť niečo pekné a odvážne: vždy. Vždy môžeme začať odznova, Pán nás vždy pozýva, aby sme sa vrátili do hry, pretože nám otvára nové možnosti.

Prijmime teda pozvanie: zažeňme pesimizmus a nedôveru a zatiahnime na hlbinu s Ježišom! Aj tá naša malá prázdna loďka bude svedkom zázračného úlovku.

Prosme Pannu Máriu, ktorá ako nik iný prijala Pána na lodi života, aby nám dodávala odvahu a prihovárala sa za nás.

Postavím sa do zástupu ľudí, ktorý sa tlačí k Ježišovi, aby Ho počúval. Pokúsim sa preniknúť do ich pocitov a zážitkov: sústredenosť, nadšenie Ježišom, pocit bezpečia a dôvera.

Ako často počúvam Ježiša? Je vo mne potreba a túžba po Jeho slove? Čo prevažuje: túžba počúvať alebo nuda, sviežosť či rutina? Na aké problémy naráža moje počúvanie Ježiša?

„Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi...“. Ježiš sa vždy prihovára konkrétnemu človeku; oslovuje ho menom. Čo môžem povedať o mojom osobnom vzťahu k Ježišovi, keď počúvam Evanjelium pri liturgii, zhromaždeniach?

„Zamier na hlbinu...“ Dlhšie budem načúvať týmto Ježišovým slovám, aby som objavil ich symbolický význam. Ježiš ma pozýva k hlbšiemu životu s Ním samým. Je vo mne túžba po hlbšom vzťahu s Ježišom, túžba po hlbšej modlitbe?

Šimon Peter za prítomnosti zástupov plní Ježišovo prianie, ktoré sa z ľudského pohľadu zdá byť naivné. Robí tak iba s ohľadom na Neho.

Skúsim si predstaviť seba na Šimonovom mieste. Dokážem počúvať a rozoznávať Ježišovu vôľu na každý deň? Nežijem podľa logiky „samozrejmých riešení a výberov“, pri ktorých dôverujem iba sebe? Dokážem pri modlitbe počúvať? Čo môžem povedať o mojej dôvere v Ježiša?

Padnem k Ježišovým nohám a vyznám mu svoju hriešnosť a malosť. Poprosím Ho, aby ma učil rozoznávať a prijímať Jeho vôľu v každodenných rozhodnutiach. Započúvam sa do jeho láskyplného pozvania: "Poď za mnou". Budem opakovať: "Chcem ísť za Tebou, kamkoľvek pôjdeš".

Inšpirované katechézami sv.o. Františka.