Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: „[…] Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh“. Sk 10, 34.37 – 38

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes uvažujeme o Duchu Svätom, ktorý zostupuje na Ježiša pri krste v Jordáne a šíri sa z neho do jeho tela, ktorým je Cirkev. V Markovom evanjeliu je scéna Ježišovho krstu opísaná takto: „V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: ‚Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie‘“ (Mk 1, 9 – 11).

V tej chvíli sa na brehu Jordánu zjavila celá Najsvätejšia Trojica! Je tu Otec, ktorý sa sprítomňuje svojím hlasom; je tu Duch Svätý, ktorý zostupuje na Ježiša v podobe holubice; a je tu ten, ktorého Otec vyhlasuje za svojho milovaného Syna, Ježiš. Je to veľmi dôležitá chvíľa Zjavenia, je to veľmi dôležitý moment dejín spásy. Pomôže nám znovu si prečítať túto časť evanjelia.

Čo sa stalo pri Ježišovom krste, čo bolo také dôležité, že o tom rozprávali všetci evanjelisti? Odpoveď nachádzame v slovách, ktoré Ježiš o krátky čas neskôr vysloví v synagóge v Nazarete s jasným odkazom na udalosť v Jordáne: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal“ (Lk 4, 18).

V Jordáne Boh Otec „pomazal Duchom Svätým“ Ježiša za kráľa, proroka a kňaza. V skutočnosti boli králi, proroci a kňazi v Starom zákone pomazávaní voňavým olejom. V prípade Krista je namiesto fyzického oleja duchovný olej, ktorým je Duch Svätý, namiesto symbolu je tu skutočnosť: je to sám Duch Svätý, ktorý zostúpil na Ježiša.

Ježiš bol naplnený Duchom Svätým od prvého okamihu svojho vtelenia. Bola to však „osobná milosť“, ktorá sa nedala odovzdať ďalej. Teraz však s týmto pomazaním dostáva plnosť daru Ducha, avšak pre svoje poslanie, ktoré ako hlava odovzdá svojmu telu, ktorým je Cirkev a každému z nás. Preto je Cirkev novým „kráľovským, prorockým a kňazským ľudom“. Hebrejský výraz „Mesiáš“ a zodpovedajúci grécky výraz „Kristus“ – Christos, ktoré sa oba vzťahujú na Ježiša, znamenajú „pomazaný“: bol pomazaný olejom radosti, pomazaný Duchom Svätým. Samotný náš názov „kresťania“ cirkevní otcovia vysvetlili v doslovnom význame, slovo kresťania znamená: „pomazaní na spôsob Krista“ [1].

V Biblii sa nachádza žalm, ktorý hovorí o voňavom oleji vyliatom na hlavu veľkňaza Árona, ktorý steká až po lem jeho rúcha (porov. Ž 133, 2). Tento poetický obraz stekajúceho oleja, ktorý sa používa na opis šťastia spoločného bratského spolužitia, sa stal duchovnou a mystickou skutočnosťou v Kristovi a Cirkvi. Kristus je hlava, náš veľkňaz, Duch Svätý je voňavý olej a Cirkev je Kristovým telom, v ktorom sa šíri.

Videli sme, prečo je Duch Svätý v Biblii symbolizovaný vetrom a vlastne od neho má aj svoje meno Ruah. Stojí za to položiť si aj otázku, prečo ho symbolizuje olej a aké praktické ponaučenie si z tohto symbolu môžeme vziať. Pri svätej omši na Zelený štvrtok, pri posvätení oleja známeho ako „krizma“, biskup, mysliac na tých, ktorí prijmú pomazanie pri krste a birmovaní, hovorí takto: „Nech ich toto pomazanie prenikne a posvätí, aby zbavení svojej pôvodnej porušenosti a posvätení ako chrám jeho slávy šírili vôňu svätého života. Je to prosba, ktorá siaha až k svätému Pavlovi, ktorý píše Korinťanom: „Lebo sme pred Bohom Kristovou ľúbeznou vôňou“ (2 Kor 2, 15). Pomazanie nás robí vôňou a človek, ktorý s radosťou žije svoje pomazanie, touto duchovnou vôňou napĺňa Cirkev, napĺňa spoločenstvo a napĺňa rodinu.

Vieme, že niekedy kresťania, žiaľ, nešíria Kristovu vôňu, ale odporný zápach vlastného hriechu. A nikdy nezabúdajte: hriech nás odvracia od Ježiša, hriech nás mení na zlý olej. A diabol – nezabúdajte na to – zvyčajne diabol prichádza cez vrecká – buďte opatrní. To by nás však nemalo odvádzať od nášho záväzku realizovať, nakoľko môžeme a každý vo svojom prostredí, toto vznešené povolanie byť dobrou vôňou Krista vo svete. Kristova vôňa vyviera z „ovocia Ducha“, ktorým je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22). Pavol to povedal, a ako je pekné nájsť človeka, ktorý má tieto cnosti: človeka s láskou, radostného človeka, človeka, ktorý vytvára pokoj, veľkodušného človeka, nie lakomého, dobrotivého človeka, ktorý každého prijíma, dobrého človeka. Je dobré nájsť dobrého človeka, verného človeka, tichého človeka, ktorý nie je pyšný.... Ak sa budeme usilovať pestovať toto ovocie a keď nájdeme týchto ľudí, potom bez toho, aby sme si to uvedomovali, niekto okolo nás pocíti trochu vône Kristovho Ducha. Prosíme Ducha Svätého, aby sme si viac uvedomovali toto pomazanie, že sme Ním pomazaní.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)

[1] Porov. Sv. Cyril Jeruzalemský, Mystagogická katechéza, III,1.