Aké sú dôvody mojej viery?             Jn 6, 24-35

Čo potrebujeme k životu? Vzduch, aby sme mohli dýchať, pokrm, ktorý nás živí, šaty, ktoré si oblečieme. Ale to nie je všetko. K životu potrebujeme viac. Lásku. Bez nej by sme zahynuli. Priateľské prostredie, v ktorom máme pocit bezpečia. Zmysel života. Bez neho by sme zablúdili.

Ježiš dáva viac ako vzduch, pokrm a šaty. Ponúka nám lásku, spoločenstvo, zmysel života. Ponúka nám Boha.

Po jedle by sme mali poďakovať a povedať: „Ďakujeme ti, svätý Otče, za tvoje prekrásne meno, ktoré si vložil do nášho srdca. Ďakujeme ti, že ho poznávame a že v teba veríme.

Ďakujeme ti za nesmrteľnosť, ktorú si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho pokorného sluhu. Ctíme ťa a velebíme naveky.

Ľuďom si dal pokrm a nápoj, aby ti zostali zaviazaní vďačnosťou. Nám si dal k tomu duchovný pokrm a duchovný nápoj a večný život v Ježišovi Kristovi, tvojom služobníkovi. Ďakujeme ti za to. Ďakujeme ti, že si taký mocný. Tebe česť a sláva naveky!“ (Slová z Didaché.)

Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“

Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“

Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“

Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“

Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“

Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“

Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“

Úvodná scéna z Evanjelia dnešnej liturgie nám predstavuje niekoľko lodiek plaviacich sa smerom do Kafarnauma: zástup ľudí ide a hľadá Ježiša. Mohli by sme si myslieť, že ide o veľmi dobrú vec, no Evanjelium nás učí, že Boha nestačí len hľadať; treba sa pýtať aj na motív, pre ktorý ho hľadáme.

Ježiš totiž prehlasuje: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa“. Ľud bol totiž prítomný pri zázraku rozmnoženia chleba, no nepochopil jeho zmysel: zastavil sa len pri vonkajšom zázraku, pri materiálnom chlebe, bez toho, aby šiel ďalej, k zmyslu toho všetkého.

Je tu teda prvá otázka, ktorú si my všetci môžeme položiť: prečo hľadáme Pána? Prečo ja hľadám Pána? Aké sú dôvody mojej viery, našej viery? Potrebujeme si to ujasniť, lebo medzi mnohými pokušeniami, ktoré v živote máme, je jedno, ktoré by sme mohli nazvať pokušením modlárstva.

To nás ženie hľadať Boha na naše využitie a konzum, na vyriešenie problémov, aby sme vďaka nemu mali to, čo sami nedokážeme dosiahnuť, zo zištnosti. Ale týmto spôsobom viera zostáva povrchná a - dovolím si povedať - upätá na zázraky: hľadáme Boha, aby sme sa najedli, a keď sme už sýti, potom na neho zabudneme.

V centre takejto nezrelej viery nie je Boh, ale naše potreby. Myslím tým naše zištné záujmy, mnoho vecí... Je správne predkladať Božiemu srdcu naše potreby, ale Pán, ktorý koná ďaleko prevyšujúc naše očakávania, túži žiť s nami predovšetkým vo vzťahu lásky. A pravá láska je nezištná, dáva sa zadarmo: neľúbime preto, aby sme na oplátku dostali nejaké výhody! To je zištnosť; a koľkokrát v našom živote sme zištní.

Môže nám pomôcť druhá otázka, tá, ktorú zástup kladie Ježišovi: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“. Je to akoby ľud vyprovokovaný Ježišom povedal: „Ako máme očistiť naše hľadanie Boha? Ako prejsť od magickej viery, ktorá myslí iba na vlastné potreby, k viere, ktorá sa páči Bohu?“ A Ježiš ukazuje cestu: odpovedá, že Boží skutok je prijať toho, ktorého poslal Otec, teda prijať jeho, samotného Ježiša.

Nejde o vytváranie nových náboženských praktík či dodržiavanie špeciálnych predpisov; ide o prijatie Ježiša, prijať ho do života, znamená to žiť s Ježišom príbeh lásky. Bude to on, kto očistí našu vieru. Sami toho nie sme schopní. Pán teda túži mať s nami vzťah lásky: prv než nejaké veci, ktoré by sme dostávali a konali, je tu on, ktorého máme milovať. Ide tu o vzťah s ním, ktorý prekračuje logiku zištnosti a kalkulácie.

Toto platí vo vzťahu k Bohu, no platí to aj v našich medziľudských a spoločenských vzťahoch: keď nám ide predovšetkým o uspokojenie našich potrieb, riskujeme, že budeme účelovo využívať ľudí i situácie pre vlastné ciele. Koľkokrát sme len počuli niekoho povedať: „Táto osoba iba využíva ľudí a potom na nich zabudne.“ Využívať ľudí pre vlastný zisk: toto je nepekné. Taká spoločnosť, ktorá stavia do centra zištné záujmy namiesto ľudí, je spoločnosť, ktorá nevytvára život.

Pozvaním Evanjelia je toto: namiesto ustarostenosti len o materiálny chlieb, ktorý utišuje hlad, prijmime Ježiša ako chlieb života a na základe nášho priateľstva s ním sa učme vzájomnej láske k druhým. Milovať nezištne a bez vypočítavosti. Láskou, ktorá sa dáva zadarmo a nie je vypočítavá, bez využívania ľudí, nezištne, štedro, veľkodušne.

Teraz prosme Pannu Máriu, tú, ktorá žila ten najkrajší príbeh lásky s Bohom, aby nám vyprosila dar milosti otvoriť sa stretnutiu s jej Synom.              (Pápež František)

Prečo vyhľadávame Ježiša? Azda preto, aby sme sa nasýtili časnými hodnotami? Pre sladkú nábožnosť, pre úspech alebo pomoc v núdzi? Pre určité výhody v tomto živote? Pre príjemný pocit?

Chlieb bol v Ježišovom čase vždy súčasťou stravy. Uvažujme o tom, aký dôležitý je dnes Ježiš v našom stravovaní. Väčšina ľudí obyčajne neje alebo nepije len raz denne. Prečo by to malo byť inak v duchovnej oblasti?! Venujeme dostatočnú pozornosť duchovnej strave?

Ježiš sa denne pre nás premieňa v Eucharistii. Túži, aby sme ho prijímali a adorovali. Máme svoje „zamilované miesto“, na ktoré sa radi vraciame na adoráciu eucharistickému Kristovi? Čím je Eucharistia pre náš život?

Inšpirované myšlienkami sv.o. Františka a o. biskupa F. Trstenského