Poklad Božieho kráľovstva                  Mt 13, 44-52

Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“

Dnes sa dostávame k poslednej časti Ježišovej reči v ktorej sa obracia na zástupy a na svojich učeníkov so zvesťou o Božom kráľovstve. Počúvame podobenstvo o poklade ukrytom na poli, o perle a o sieti hodenej do mora, ktoré majú toho veľa spoločného.

  V prvých dvoch sa objavujú dve podobné situácie: človek pracujúci na poli a obchodník s drahými perlami. Roľník, pravdepodobne nie moc majetný, nájde poklad na poli, ktorého nie je vlastníkom. Jeho reakcia je úplne logická „skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi“ (Mt 13,44). Kupec, hľadajúci perly, nájde nádhernú perlu a zachová sa podobne: „ Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju“ (Mt 13,45). Jeden je chudobný, druhý bohatý, ale obidvaja a práve to je rozhodujúce, predajú všetko čo majú, aby získali poklad a perly. Určite neoplakávajú to čoho sa vzdali, lebo to pre nich nebola žiadna obeta: urobili veľmi výhodný obchod.

  To čo sa stalo tým dvom sa stáva mnohým mužom a ženám. V určitej chvíli im je dopriate vidieť Božie kráľovstvo, ktoré možno už predtým sami hľadali. V takej chvíli je najmúdrejšie predať všetko, aby ho dosiahli. Tak sa zachovali aj Ježišovi učeníci, keď ich Majster povolal: všetko opustili a išli za ním (porov. Lk 5,11; Mt 4,20.22). Bohatý mladík na ktorého sa Ježiš obrátil so slovami: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19,21) takto múdro nerobil. Naopak, zarmútil sa, lebo mal veľký majetok (porov. Mt 9,22). Kto chce nasledovať Ježiša, musí byť ochotný ihneď a bez akýchkoľvek výhrad sa od všetkého odpútať. Ale to je možné len vtedy, keď človek odhalí úplne nečakané obdarovanie, teda Božie kráľovstvo, ktoré sa v Ježišovi stáva veľmi blízkou a uchopiteľnou skutočnosťou (porov. Mt 4,17). Ten kto nasleduje Ježiša nehovorí „to a to som opustil“, ale volá „našiel som veľký poklad“. Taký človek nikoho neponižuje, nepovažuje sa za lepšieho ako sú ostatní, len prežíva veľkú radosť z toho, že našiel veľký poklad. Meradlo toho, nakoľko je niekto Ježišovým učeníkom nie je v tom od čoho sa oddelil, ale v spoločenstve s Majstrom, ktorý je pravým pokladom a vzácnou perlou. Ako to hovorí sv. Pavol: „ A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista“ (Flp 3,8).

  Netrpezlivosť o ktorej sa hovorí v ďalšom podobenstve máme vzťahovať na seba samých a nie na tých druhých. Ježiš ďalej hovorí: „A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy“ (Mt 13,47). Podobne ako v prírode, kde spolu rastie obilie aj burina (porov. Mt 13,24 - 30), rovnako aj sieť zachytáva dobré aj zlé ryby. Keď je potom vytiahnutá na breh, dobré ryby sa dajú do nádob a zlé sa vyhodia. Zásadné je ale prijať Ježišovo dodatočné vysvetlenie: „Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami“ (Mt 13,49 - 50). Ježiš teda znova pripomína, že oddelenie zlých od dobrých bude až v súdny deň a výlučne patrí Pánovi, nikto iný si k tomu nesmie privlastňovať právo. Ak dáva teraz Otec vychádzať slnku nad dobrými aj nad zlými (porov. Mt 5,45), pretože tak sa prejavuje jeho nevysvetliteľná trpezlivosť a podivuhodné milosrdenstvo, lebo si neželá zavrhnutie, ale aby sa ľudia obrátili (porov. 2 Pt 3,9), napokon, kto sme my, že si privlastňujeme právo vystupovať ako sudcovia druhých ľudí? Pokiaľ žijeme na tejto zemi mali by sme sa snažiť, aby sme sa obrátili a prijali Božie kráľovstvo, ktoré prichádza. O tom vydávajú jasné svedectvo slová sv. Augustína: „V posledný deň mnohí, ktorí si vo svojom vnútri mysleli, že sú vnútri, zistia, že sú vonku zatiaľ čo mnohí, ktorí si mysleli, že sú mimo, zistia, že sú vo vnútri...“

  V samotnom závere svojej reči sa Majster obracia na svojich učeníkov a hovorí im: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré“ (Mt 13,52). Tak nám zveruje veľkú zodpovednosť, aby sme poklad svätého Písma interpretovali vo svetle Božieho kráľovstva, ako ho prežíval a zvestoval on sám. V Kristovi sú naozaj skryté poklady poznania a Božej múdrosti (porov. Kol 2,3).