Boh je s nami naveky                        Mt 28,16-20  

Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.

A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

 V dnešnú nedeľu nám lekcionár ponúka k rozjímaniu poslednú stránku Matúšovho evanjelia. V tomto úryvku sa podivuhodne prepájajú zjavenia zmŕtvychvstalého Ježiša a poslanie Cirkvi, až sa zdá, že sa udalosť spásy dokonaná Ježišom Kristom predlžuje vo viere a v živote kresťanskej komunity.

  Na jednom vrchu v Galilei – pohraničnom kraji, v ktorom sa miešali rôzne kultúry a národy, kraji, kde Ježiš začal s hlásaním radostnej zvesti (porov. Mt 4,12-17) a povolal prvých učeníkov (porov. Mt 4,18-22) – sa Zmŕtvychvstalý zjaví ako Žijúci a ihneď je poznaný a uctievaný Jedenástimi. Znovu tak zjednotí učeníkov, ktorí sa rozutekali počas jeho utrpenia a smrti, a zhromaždí svoju komunitu skúšanú pohoršením kríža (porov. 1Kor 1,23). Teraz už to ale nie je oných Dvanásť, ktorých Ježiš povolal a ustanovil ich ako svojich prvých poslaných k ovciam strateným z domu Izraelovho (porov. Mt 10,6; 15,24); je ich len Jedenásť, lebo Judáš zradil...

  A aj medzi týmto „zvyškom“ sú niektorí, ktorí pochybujú. Stojíme teda pred naozaj chudobným spoločenstvom, cirkvou poznamenanou neverou a malou vierou. Práve týmto úbohým ľuďom však Ježiš zveruje poslanie ohlasovať radostnú zvesť všetkým národom: najprv ich poslal k ľudu, ktorému bol sľúbený Mesiáš a zverené požehnanie pre celé ľudstvo (porov. Gn 12,3;18,18; atď.), a teraz ich posiela priamo „ku všetkým národom“, ku všetkým ľudským rodinám. To, čo bola ich skúsenosť „krstu“ – ponorenia do Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania –, čo bola ich skúsenosť poučenia od Ježiša, to majú teraz opakovať až na koniec sveta a do konca časov!

  Dôvod k existencii cirkvi v čase spočíva práve v tomto poslaní: volať všetkých ľudí k obráteniu, zvestovať im evanjelium, radostnú zvesť a krstiť, teda ponárať toho, kto priľne k tomuto posolstvu, Tak sa môžu Kristovými učeníkmi stať ľudia rôznych kultúr, môžu načúvať tomu, čo hovorí, a tiež to robiť natoľko, že ich existencia dospeje k uvedomeniu si tajomstva Božej Trojice. Každý kresťan sa totiž vydáva nasledovať Ježiša, Božieho Syna, pod vedením Ducha Svätého a na ceste k Otcovi. To je dôvod, prečo je krst –  ponorenie, ktoré v sebe nesie pečať Boha Otca, Syna i Ducha Svätého, jediného Boha a zároveň spoločenstvo života – znamením tejto novej zmluvy uzatvorenej na základe Ježišovho slova, evanjelia hlásaného tými, ktorých poslal.

  Iba Ježiš môže požadovať toto poslanie a dať k nemu svoje splnomocnenie. On, ktorý na vysokej hore odmietol súhlasiť so satanovým pokušením, keď mu ponúkal „všetky kráľovstvá sveta a ich slávu“ výmenou za klaňanie sa jemu (porov. Mt 4,8-10). On, ktorého Otec povýšil, oslávil a nazval Pánom (porov. Flp 2,8-11) a ktorému zveril všetku moc na nebi i na zemi. Nuž, táto moc, ktorú Ježíš dostal od Boha, bez toho aby si ju sám privlastnil (porov. FIP 2,6 Gn 3,1-6), sprevádza poslanie jeho učeníkov, ak sa vzdajú akejkoľvek svetskej moci. Hlásatelia evanjelia totiž budú buď služobníkmi Ježišovými, alebo satanovými, žiadna tretia možnosť nie je...

  Náš úryvok a s ním aj celé evanjelium ústia do Ježišovho veľkého prísľubu: „Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta!“ Ak živý Boh zjavil Mojžišovi svoje meno a povedal: „Ja budem s tebou“ (Ex 3, 12), tak teraz to je Pán Ježiš, kto nám zveruje zjavenie. Nerobí to ako nový Mojžiš, ale skôr ako ten, kto hovoril k Mojžišovi a zveruje nám to, čo bude naveky jeho menom: on je Boh – s – nami, Emanuel. Toto meno oznámil anjel Jozefovi pred Ježišovým narodením (porov. Mt 1,23; Iz 7,14), ale až teraz dochádza k jeho plnosti. Áno, nesmieme sa ničoho báť, pretože Pán Ježiš je s nami na veky!

Spracované podľa Enzo Bianchi, Hlásej slovo