Boj s pokušením                                       Mt 4, 1 - 11

Predstav si, že by k tebe dnes prišiel Ježiš, objal ťa a povedal ti: „Ty si môj najväčší poklad!“ Nebol by si šokovaný a neonemel by si od úžasu? Nuž, v pôstnom čase budeš mať veľa príležitostí, aby sa to stalo. Deň čo deň budeš mať možnosť v modlitbe a pri čítaní Svätého písma dovoliť Ježišovi, aby ti odhalil tvoju pravú dôstojnosť a potvrdil, že si jeho milovaný brat či sestra.

V dnešnom evanjeliu čítame, ako sa satan snažil naviesť Ježiša, aby spochybnil svoju identitu. Každé pokúšanie začínal slovami: „Ak si Boží Syn...“ Vedel, že ak Ježiš začne pochybovať o láske a múdrosti svojho Otca, oveľa ľahšie sa nechá odviesť od plánu, ktorý mu Boh pripravil. Ježiš však presne vedel, kto je, a pridŕžal sa Božieho slova, aby zostal zameraný na svojho Otca.

Boh si želá, aby si pevne zotrvával v pravde tak ako Ježiš. Chce ťa presvedčiť, že mu patríš. Túži ti dať jasne najavo, že mu na tebe záleží. Znie to možno celkom jednoducho. Veď každý z nás dokáže pomenovať spôsoby, ktorými sa diabol snaží nabúrať náš základ v Ježišovi Kristovi. Zdá sa, že jeho úsilie znechutiť nás, odradiť nás od modlitby a chytiť nás do pasce našich slabostí a strachu nemá konca.

Keď prichádzajú tieto pokušenia, rob to, čo Ježiš, a pridŕžaj sa Písma. Si Božie dieťa, znovuzrodené z neporušiteľného semena (1 Pt 1, 23). Patríš do jeho vyvoleného rodu, kráľovského kňazstva, svätého národa (2, 9). S Kristom si bol oživený (Ef 2, 5) a oslobodený od zákona hriechu a smrti (Rim 8, 2). Tvoj nebeský Otec ti podľa svojho bohatstva v sláve poskytne všetko, čo potrebuješ (Flp 4, 19).

Máš toľko prisľúbení. Drž sa ich! Ver im - a budeš vidieť, ako diabol uteká!

Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.

Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“

On odvetil: „Napísané je: ‚Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.‘“

Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: ‚Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.‘“

Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: ‚Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.‘“

A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“

Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.

Na popolcovú stredu sme prekročili prah pôstneho obdobia, štyridsať dňového obdobia,  ktoré ako kresťania prežívame v duchu pokánia a návratu k Bohu. Musíme neustále odolávať  modlám. Každá doba je vhodná pre prijatie Božej milosti, ale cirkev, vedomá si ľudskej neschopnosti žiť ustavične v napätí smerujúcom k Božiemu kráľovstvu, nám poskytuje zvláštne obdobie, v ktorom máme všetky svoje sily napínať do snahy o úprimné obrátenie. Práve v pôstnom období sa máme intenzívnejšie cvičiť v duchovnom boji.

Tento boj je natoľko nevyhnutný, že dokonca ani Ježiš ako človek ho nebol ušetrený, to nám napokon ukazuje evanjelium, ktoré čítame na prvú pôstnu nedeľu, rozprávanie o Ježišovom zápase s pokušením. To, že ho Otec pri krste nazval svojim milovaným Synom (Porov. Mt 3,17), neznamenalo, že by bol uchránený pred skúškami. Naopak: hneď ako vystúpil z vôd Jordánu, „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal“ (Mt 4,1). Aj každý pokrstený musí očakávať stretnutie s nepríjemnosťami spôsobenými odporcom, ktorý sa bude prostredníctvom lákavého pokušenia snažiť odvrátiť ho od nastúpenej cesty.

Nedeľné prvé čítanie je z knihy Genezis a predstavuje podnetnú paralelu k evanjeliu a tak nám dáva hlbšie pochopiť dynamiku pokušenia. Keď Boh stvoril človeka na svoj obraz, k svojej podobe, povedal Adamovi: „A Pán, Boh, prikázal človekovi: "Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2,16-17). Práve na túto hranicu, záruku ľudskej slobody, útočí had: „Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete,  ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“ (Gn 3,4-5). Toto zlovoľné pokúšanie vstupuje do ľudského srdca, ktoré tak postupne dochádza k novému pohľadu na skutočnosť: „A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol“ (Gn 3,6). Svet sa jej javí ako korisť, ktorú treba uchvátiť. Akonáhle človek takémuto vnímaniu skutočnosti podľahne, hriech je dokonaný. Odtrhnutie zakázaného ovocia je nevyhnutným dôsledkom.

Ježiš je Adamovým protikladom. Aj on bol pokúšaný, ako každý človek, prichádzajúci na tento svet, ale hriechu sa nikdy nedopustil (porov. Hebr 4,15). Tam kde Adam sklamal, Ježiš zápasil a zvíťazil. Matúš nám to ukazuje v rozprávaní o troch pokušeniach, ktorým bol Ježiš vystavený: premeniť kamene na chlieb, vrhnúť sa z chrámu, aby vyprovokoval zázračnú záchranu, a panovať nad všetkými kráľovstvami. Ale Ježiš reagoval v plnej poslušnosti voči Otcovi a zároveň s ohľadom na svoje človečenstvo a obhajoval Boží obraz, zjavený vo Svätom písme. Zbraň, ktorú Ježiš používa, je Božie slovo, ako to ukazujú odpovede adresované pokušiteľovi, ktoré pochádzajú z Biblie: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4,4; porov. Dt 8,3). „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha“ (Mt 4,7; porov. Dt 6,16). „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť“ (Mt 4,10; porov. Dt 6,13). Ježiš je poslušný Božiemu slovu v jeho najhlbšom význame a nie na základe povrchného čítania ako diabol, ktorý používa slová Písma so zlým úmyslom (porov. Ž 91,11-12).

  Kým Adam chápal božstvo ako korisť, ktorej sa chcel zmocniť a vystrel ruku k stromu, aby si privlastnil božské schopnosti, Ježiš kráčal úplne opačným smerom: na konci svojej pozemskej existencie roztiahol ruky na kríži, aby tak v úplnej slobode obetoval svoj život z lásky k Bohu a k ľuďom. Aj my môžeme čeliť pokušeniam tak ako Ježiš: všetko usporiadať tak, aby to bol Ježiš sám, kto v nás bude bojovať, ako to chápal svätý Augustín: „Ježiš bol na púšti pokúšaný diablom. V Ježišovi si bol pokúšaný aj ty. Keď si v ňom bol pokúšaný, nech v ňom dosiahneš víťazstvo.“

Spracované podľa: Enzo Bianchi - Hlásej slovo a Edward Stanek

Foto: www.pixabay.com