4. pôstna nedeľa C

 

Otec nesmierne štedrý v láske                                                                  Lk 15, 1-3. 11-32

 

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“

Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.

Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.

Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.

Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘

Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.

Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘

On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.

Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ 

On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

 

V dnešnom evanjeliovom čítaní Ježiš zvestuje milostivé Božie milosrdenstvo, ktoré predchádza našej vlastnej prosbe za odpustenie a ktoré je silou schopnou privádzať nás k obráteniu. A robí to pomocou jedného z najznámejších podobenstiev, ktoré cirkevní otcovia definovali ako "evanjelium v ​​evanjeliu", takzvané podobenstvo o márnotratnom synovi, vhodnejšie by však bolo hovoriť ako o podobenstve o otcovi, ktorý je nesmierne štedrý v láske.

Evanjeliové úryvok obsahujúce zmienené podobenstvo začína nasledujúcimi slovami: "Prichádzali k nemu samí colníci a hriešnici, aby ho počuli. Farizeji a zákonníci šomrali: 'Prijíma hriešnikov a jedáva s nimi' Preto im povedal toto podobenstvo "(Lk 15,1-3). Ježiš teda vysvetľuje uprednostňovanie spoločnosti verejných hriešnikov, čo viedlo takzvaných zbožných ľudí k tomu, že ho obviňovali ako priateľa mýtnikov a hriešnikov (porov. Lk 7,34). Títo ľudia boli natoľko zaslepení, že nedokázali uznať svoju vlastnú hriešnosť, a preto nechápali, že Ježiš ako Syn človeka "prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo" (Lk 19,10). Kto by si prial viac premenu než verejný hriešnik, ktorý je považovaný za zatratencov? Taký človek je viditeľným znamením stavu každého z nás. Boh čaká len na to, že sami seba uznáme za hriešnikov a že on chce prikryť svojím neskonalým milosrdenstvom všetky naše pády. Práve toto tiež Ježiš vyjadruje na záver dvoch krátkych podobenstiev, ktoré predchádzajú tomu, o čo dnes ide na prvom mieste: "Práve tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa obráti, než nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú" (Lk 15,7).

"Jeden človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: 'Otec, daj mi časť majetku, ktorý na mňa pripadá.' On teda rozdelil majetok medzi nich "(Lk 15,11-12). Keď syn po otcovi žiada časť svojho dedičstva, je to, ako by ho vlastne predčasne vyhlásil za mŕtveho. Otec však súhlasí a dopustí, aby syn pošliapal jeho lásku. A tak onen syn "odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil" (Lk 15,13). Nový spôsob života, ktorý tento človek vedie, sa javí ako smrtonosný. Rozmarný človek sa dostal do núdze a bol nútený pásť svine, čo boli pre Hebrejca veľmi nečisté živočíchy. "Rád by si utíšil hlad strukami, ktoré žrali svine, ale nik mu ich nedával" (Lk 15,16). Mohol by si predsa vziať to krmivo sám, pretože mu v tom nikto nebránil, lenže to, čo mu naozaj chýbalo, bol niekto, kto by s ním zdieľal denný chlieb, kto by mu ho dával s láskou ... Za týchto okolností vstúpil mladík do svojho vnútra; nebolo to ešte obrátenie v pravom slova zmysle, ale len jasné vedomie zúfalej situácie, v ktorej sa práve nachádzal. Mladík si pomyslel: "Vstanem a pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Vezmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov! "(Lk 15,18-19). V jeho motivácii nie je zrejmá žiadna ľútosť, jedná sa iba o vypočítavú kalkuláciu. Mladík stále uvažuje na základe spravodlivosti, ktorá odpláca. V skutočnosti nemá ani poňatia o srdci svojho otca ...

A v tomto okamihu smeruje podobenstvo k svojej podstate: "Keď bol ešte ďaleko, otec ho uvidel a pohnutý súcitom pribehol, objal ho a pobozkal" (Lk 15,20). Následne otec nariaďuje svojim sluhom, aby mladíka obliekli do najkrajších šiat, dali mu na prst prsteň, obuli ho a zabili tučné teľa, pretože musí začať veľkolepá slávnosť, veď: "Tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a je zas nájdený! "(Lk 15,24). Zasiahnutý takým prúdom milosrdenstva nezdarný syn dokáže povedať len niekoľko slov, ktoré si vopred nachystal. Práve v tomto okamihu začína chápať, že otec na neho nielen stále čakal, ale dokonca ho stále miloval, hoci on sám sa voči nemu správal nedobre, keď bol ešte ďaleko. To je znepokojujúce odhalenie: Boh nemiluje hriech ľudí, ale miluje nás stále aj v našom hriechu, miluje nás, aj keď my sami sa voči nemu staviame ako jeho nepriatelia (porov. Rim 5,6-10).

Podobenstvo by sa mohlo uzavrieť už na tomto mieste, lenže Ježiš nám chce ukázať ešte reakciu staršieho brata, ktorý sa prejavuje ako neschopný pochopiť otcovu lásku. On predsa zostal v otcovom dome a drel ako nádenník, nežil teda ako syn (porov. Jn 8,35). Len zo strachu nikdy neprestúpil žiadny z otcových príkazov. Teraz sa hnevá, nie je schopný to pochopiť, že otec organizuje slávnosť kvôli nezdarnému bratovi. V práve opísanom rozpoložení vychádza von a odhaľuje obraz pána, ktorý vládne v jeho srdci, a zároveň vyjavuje svoje hlboké pohŕdanie mladším súrodencom ( "tento tvoj syn"). Aj jemu ale otec vychádza v ústrety s prosbou, aby sa nechal obmäkčiť a vošiel do domu: "Patrilo sa hodovať a radovať, pretože tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa" (Lk 15, 32).

Postoje oboch bratov predstavujú výzvu k tomu, aby sme sa hlboko zamysleli nad svojou vlastnou odpoveďou na Otcovo milosrdenstvo, ktoré sa definitívnym spôsobom zjavilo v Ježišovi Kristovi. Ono milosrdenstvo je tiež jedinou silou, ktorá je schopná nás priviesť k obráteniu. Veď obrátením je presne toto: pevne veriť, že Boh nás miluje (porov. 1 Jn 4,16), a celým srdcom prijať jeho neskonalé milosrdenstvo voči ostatným ľuďom, pretože všetci sú našimi bratmi.

 

Spracované podľa: Enzo Bianchi, Hlásej slovo

Foto: www.pixabay.com

 

Spracované podľa: Enzo Bianchi, Hlásej slovo

Súvisiace: 
Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: