Modlitba a udalosť premenenia                                                             Lk 9, 28b-36

Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli.

Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach.

A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám.

Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.

Ak prvá pôstna nedeľa bola venovaná téme Ježišových pokušení a jeho stretnutiu so satanom v osamelosti na púšti, potom nám táto druhá pôstna nedeľa ukazuje Ježiša, ktorého tvár i celá bytosť sa premieňajú tak, že z neho vyžaruje Otcova nevýslovná sláva. V pôstnom putovaní odkazuje Ježišovo premenenie na cieľ, ku ktorému celý proces smeruje, totiž na slávu nadchádzajúceho vzkriesenia. Premenenie Pána je určitou prorockou predzvesťou tohto vyvrcholenie Ježišovho života a diela.

Niekoľko dní po tom, čo Ježiš zvestoval svojim učeníkom nevyhnutnosť svojej blížiacej sa smrti a to, že bude vzkriesený a že učeníci ho majú nasledovať (porov. Lk 9,23-26), „Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil s nimi na horu pomodliť sa "(Lk 9 28

Spomínaným trom apoštolom Majster prejavoval trochu vyšší stupeň dôvery. Lukáš je evanjelista, ktorý najviac zo všetkých kladie dôraz na Ježišovu modlitbu: Ježiš sa modlí v čase prijatia krstu Jánom (porov. Lk 3,21), modlí sa pred vyvolením Dvanástich (porov. Lk 12-13), modlí sa v noci pred svojím utrpením (Lk 22,39-46). Niet preto divu, že aj k Ježišovmu premeneniu dochádza v kontexte modlitby, teda v hlbine tajomstva osobného rozhovoru s Otcom: „Keď sa modlil, výraz tváre sa mu zmenil a jeho odev sa oslnivo urobil bielym“ (Lk 9,29). Modlitba je pre Ježiša priestorom prijímania Prítomnosti Boha. Prítomnosti, ktorá je svätosťou, teda dôraznou odlišnosťou schopnou premieňať toho, kto ju rozhodným spôsobom prijíma do svojho vlastného života. Premena Ježišovej tváre už teraz vyjavuje, že on odteraz svojim vlastným príbehom vykresľuje - rozpráva - neviditeľnú tvár živého Boha (porov. Jn 1,18).

Modlitba je ďalej rozhovorom Boha s Ježišom prostredníctvom jeho „rozhovoru“ s Mojžišom a Eliášom, ktorí zosobňujú Zákon a Prorokov, teda sväté písma Starého zákona. Áno, Ježišova modlitba je zásadne načúvaním Božiemu slovu, ktoré je obsiahnuté v Písme, načúvaním, ktoré sa stáva rozhovorom so živým Bohom, naozajstným zakúšaním spoločenstva svätých. Práve v takejto modlitbe Ježiš nachádza potvrdenie svojho životného putovania, teraz už neodvratne nasmerovaného k utrpeniu, smrti a vzkrieseniu. Ježiš to všetko vníma v súvislosti s dejinami spásy svojho ľudu, ktoré riadi sám Boh. Práve preto s Ním aj Mojžiš a Eliáš rozprávajú o jeho „exode“, ktorý sa má naplniť v Jeruzaleme, o „exode“ - vyjdení z tohto sveta k Otcovi. Rozhodne nie je náhodou, že onedlho potom sa konštatuje, že Ježiš obrátil svoju tvár smerom k svätému mestu Jeruzalem (porov. Lk 9,51) v jasnom odhodlaní prežívať to, čo v modlitbe pochopil ohľadom svojho životného putovania.

„Petra a jeho druhov však premohol spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov stáť pri ňom“ (Lk 9,32). Táto mimoriadna skúsenosť, ku ktorej dochádza v súvislosti so zápasom, aby neupadli do spánku, trvá len niekoľko chvíľ. Ježišovo premenenie je predznamenaním toho, čo čaká všetkých ľudí v Božom kráľovstve, je to predchuť a predvídanie (anticipácia) sveta, ktorý bude úplne v znamení Božej krásy. Je to však naozaj len predvídanie (anticipácia) ... Práve preto, zatiaľ čo Peter, bez toho aby vedel, čo naozaj hovorí, prosí Ježiša, aby táto skúsenosť bola predĺžená tým, že postaví tri stánky, zahalí ich oblak Božej Prítomnosti (porov. Ex 13 , 21-22; 16,10 atď.) a z neho sa ozve hlas, ktorý vyhlasuje: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ (Lk 9,35). Veľké prikázanie darované Izraelu. „Počúvaj, Izrael!“ (Porov. Dt 6,4), teraz nadobúda podobu: „Počúvajte jeho, môjho Syna,“ Slovo sa stalo telom (porov. Jn 1,14), človeka, v ktorom Písma nachádzajú svoje naplnenie (porov. Lk 24,44). To je základná pravda našej viery.

Evanjelium tejto nedeli nás teda nabáda, aby sme sa mali na pozore a nerobiť z Ježiša len projekciu našich túžob. Máme stáť pred Ježišom podľa Písma. Keď ho chceme naozaj spoznať, treba načúvať, meditovať a modliť sa slovo obsiahnuté v celom Svätom písme, a to všetko s jasným vedomím, že modlitba nás nezbavuje každodenných námah a poslušnosti voči nášmu osobnému povolaniu. Presne naopak, modlitba nám pomáha v tom, aby sme to všetko naplnili hlbokým zmyslom, pretože premieňa udalosti a vzťahy v našom bežnom živote. Tak to bolo v Ježišovom živote a tak to tiež môže byť aj v našom živote.

 Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi

Foto, zdroj: pixabay.com