Plody obrátenia                                                    Lk 3, 10-18

V našej meditácii nad tajomstvom prichádzajúceho Pána sa aj dnes stretávame so svedectvom Jána Krstiteľa, ktorý svojim učením pripravuje cestu pre Ježiša Krista, keď volá ľudí k obráteniu a radikálnej premene správania (porov. Lk 3,8). S týmto posolstvom sa obracia na všetkých, ktorí za ním prichádzajú na púšť a pýtajú sa ho: „Čo máme robiť? Čo máme robiť, aby sme boli opravdivými veriacimi? – Túto otázku si kladieme aj my dnes, rovnako ako kedysi dávali Jánovi zástupy, colníci, vojaci... Jasne si totiž uvedomujeme, že „nestačí nosiť meno kresťana, ale je treba byť skutočne kresťanom“, ako to hovorí jeden dávny cirkevný otec, sv. Ignác Antiochijský. V tomto snažení o vnútorné zjednotenie nám prichádza na pomoc Ján Krstiteľ, ktorý vyššie spomenutým trom kategóriám osôb zvestuje základné predpoklady každej cesty k pravému obráteniu.

Ján Krstiteľ v prvom rade požaduje, aby sa človek s druhými rozdelil o to, čo má. Aj my sme pozvaní pristupovať k vlastnému majetku veľkodušne s ohľadom na druhých. Mať citlivé a vnímavé srdce pre potreby druhých v ťažkostiach, nechať sa viesť súcitom, deliť sa s druhými. Druhý človek je môj brat, syn toho istého Nebeského Otca, Boha, ako aj ja (porov. Mt 23,8).  

Ján Krstiteľ povzbudzuje k tomu, aby sme po druhých nepožadovali to, čo nám nemôžu, alebo nemusia dávať. Stačí si pomyslieť na našu každodennú skúsenosť, ako často v bežných situáciách a vzťahoch od druhých niečo požadujeme, na niečo si robíme nárok a chováme sa ku nim tak, ako keby nám boli niečím zaviazaní. Súčasne však prejavujeme túžbu po moci nad nimi a veľmi rafinovanie nimi chceme manipulovať. Ľudia jeden voči druhému sme pozvaní vzájomne sa v slobode rešpektovať v tom, čo nám je vlastné a tiež vo vzájomnej láske. (porov Rim 13,8).

Keď sa potom Ján Krstiteľ obracia na rímskych vojakov chce, aby nezaobchádzali s druhými zle, aby nezneužívali svoje sily, a aby na nikom zbytočne nepáchali násilie, pretože jedinečnosť každej ľudskej bytosti je veľkým darom pre druhých – skrátka to, čo Ján Krstiteľ požaduje ako predpoklad obrátenia a prijatia znamenia krstu; krst je v konečnom dôsledku ponorením znamenajúcim smrť starého svetského človeka, aby sa mohol zrodiť nový človek, čo by Boží syn a brat všetkých ľudí, je naplnením požiadaviek lásky, ktorá sa prejavuje v pravej ľudskosti najskôr v nás samých a potom aj okolo nás.

Áno, živý Pán je blízko, stojí za dverami (porov. Mk 13,29). Ján Krstiteľ zvestuje, že bude sudcom, ktorý je schopný oddeliť plevel od dobrého zrna. I v blízkosti tohto Pánovho príchodu v sláve však môžeme zostať uväznení vo svojej duchovnej hluchote voči Božiemu slovu. Môžeme sa usilovať o to, aby sme unikli Božiemu súdu ako prefíkané zmije (porov. Lk 3,7). Môžeme podľahnúť sebaklamu, že stačí nosiť meno kresťana a spoliehať sa na našu príslušnosť k Cirkvi a tak sa zbaviť požiadavky o podniknutí naozajstnej cesty obrátenia. Ale Ján Krstiteľ používa ako liek na našu lenivosť a naše ustavičné sebaospravedlňovanie, poukaz na Boha, ktorý má dosť moci, aby vzbudil synov aj z mŕtvych kameňov (porov Lk 3,8). Prečo teda neurobiť všetko pre to, aby Boh mohol premeniť naše kamenné srdcia na srdce z mäsa (porov Ez 11,19; 36,26)? Pozveš ho?

Naozaj ten, ktorý má prísť, je už veľmi blízko. 

Spracované podľa Enzo Bianchi, Hlásej slovo - C