1. adventná nedeľa, cyklus C

 

Pán je našou spravodlivosťou              Lk 21, 25-28. 34-36

 

Opäť sa začína Advent. A začína sa výzvou bdieť, ale zároveň aj presvedčivým uistením. Je zvláštne, ako rýchlo sa dokážeme sústrediť na hrozivo znejúce verše evanjelia, no strácame zo zreteľa tie, ktoré nám pripomínajú, aký je Boh verný a ako veľmi mu na nás záleží.

Veríme aj v tejto chvíli, že Boh nám chce len dobre? Svojou milosťou napokon zaplavuje ľudí už celé tisícročia. Od začiatku nás vedie k „vykúpeniu“; prečo by mal práve teraz prestať (Lk 21, 28)?

V 1. liste Solúnčanom sa svätý Pavol modlí, aby sa medzi Solúnčanmi rozhojnila vzájomná láska a aby tak čakali na Pánov príchod (1 Sol 3, 12 - 13). Pavol im to nehovorí preto, že by sa nejako nevhodne správali. Práve naopak, celý tento svoj list začína ďakovaním Bohu za nich a modlitbou za vytrvalosť v „diele ich viery a úsilí lásky“ (1, 3). Ani ich nekarhá, ani sa ich nesnaží naprávať, ale blahoželá im a nabáda ich, aby pokračovali ďalej!

Presne to isté platí aj pre nás. Boh sa vôbec nehnevá, že naša viera v neho alebo naša láska k ľuďom nie je väčšia, než akú práve teraz preukazujeme. On totiž naše srdce veľmi dobre pozná a vie, ako veľmi ho túžime uspokojiť a potešiť. Boh sa raduje z viery a lásky, akú prežívame v tejto chvíli, aj keď je neúplná a nedokonalá. A nabáda nás k ďalšiemu kroku, aby nás on sám mohol vierou a láskou ešte viac naplniť.

Vstupujeme do Adventu, do milostiplného obdobia, v ktorom nás Boh pozýva ponoriť sa ešte hlbšie do jeho lásky a prebývania s ním. V priebehu nasledujúcich štyroch týždňov budeme mať množstvo príležitostí spojiť sa s Pánom, či už vo svätej omši, v modlitbe, alebo pri stretnutí s ľuďmi. Pokúsme sa z nich využiť čo najviac. Dôverujme, že každá situácia je pre nás len ďalšou možnosťou prežívať v čoraz väčšej miere naše vykúpenie. (Slovo medzi nami 2015)

 

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.

Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.

Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“

 

Otvára sa advent, teda začína doba príchodu Pána Ježiša Krista. V našom vyznaní viery sa hlásime k tomu, že Boží Syn sa stal človekom, bol ukrižovaný, zomrel a vstal z mŕtvych a raz príde v sláve, aby súdil živých i mŕtvych. Tento slávny príchod Ježiša Krista je integrujúcou súčasťou tajomstva kresťanskej viery, pretože máme pred sebou ten „Deň“, ktorý ohlasovali proroci (porov. napr. Joel 1, 15; 2,1.11 a iné.) a o ktorom viackrát vydal svedectvo Ježiš pred svojimi učeníkmi (porov. Lk 10,12; 17,24 atď.) a v ktorom Pán definitívne nastolí svoju prítomnosť v dejinách ľudstva. Toho dňa nastane súd nad živými i mŕtvymi, bude obnovená spravodlivosť a pravda, a tak nastane naplnenie Božieho zámeru. Tým, ktorí vo svete musia trpieť preto, že očakávali s dôverou Pánov príchod, budú mať pravdu. Advent je teda dobou očakávania a radostiplnej nádeji, dobou, v ktorej zaznieva volanie cirkvi, ktorá je nevestou, a ktorá v Duchu Svätom volá: Príď, /Pane Ježišu!/ - Maranatha!“ (porov. Zj 22, 17; 1Kor 16,22) a s istotou v srdci načúva Pánovej odpovedi: Áno, prídem čoskoro!“ (Zjv 22,20).

Evanjeliu podľa Lukáša budeme načúvať v priebehu celého tohto liturgického roku, ktorý práve začína. Jedným jeho úryvkom sa tiež otvára tento advent. Vidíme tu Ježiša, ako ohlasuje svoj nastávajúci príchod ako Syn človeka. Toto zjavenie Pána je nám predkladané v podobe drámy, ktorá bude v živote ľudí čímsi prevratným a bude znamenať koniec dejín. Na stvoreniach budú viditeľné javy, ktoré budú znamením blížiaceho sa konca, ktoré bude ale zároveň novým začiatkom. Nastanú hlboké krízy vo svete ľudí, ktorí sa ocitnú tvárou tvár osudu, kedy bude odhalené ich správanie, teda ich spravodlivé i nespravodlivé skutky voči bratom a sestrám.

Vtedy Syn človeka príde v oblakoch s mocou a veľkou slávou (porov. Dan 7, 13 – 14). V skutočnosti to bude pre verných Pánových učeníkov „požehnaná udalosť“! Oni budú totiž vyzvaní, aby nazerali udalosti toho dňa. Bude im povedané, že majú s hrdosťou zdvihnúť hlavu, lebo uzrú naplnenie Pánových prísľubov a okúsia Pánove oslobodenie od všetkého zla, ktoré museli strpieť v priebehu pozemského života. Tieto Pánove slová samozrejme nemajú v ľuďoch vzbudzovať strachuplnú reakciu; máme ju vnímať ako zvesť, ktorá môže dávať zmysel životu tých ľudí, ktorí sú utlačovaní a zraňovaní. Posledné slovo bude mať totiž spravodlivosť a obete bezprávia sa konečne dočkajú blaženosti...

Táto udalosť, o ktorej sa mnohým zdá, že sa oneskoruje, nastane celkom isto a nepochybne. (porov. Hebr. 10, 37; 2 Pt 3, 8-10), čo je pre veriacich výzvou k bdelosti, pozornosti k tomu, aby sa nesprávali nemúdro, aby si nepripadali ako stratení v dejinách a aby sa nenechali premáhať nepravými starosťami. Kresťania sa musia usilovať o to, aby ich srdcia neboli zaťažené, aby sa nestali bezcitnými, aby ich nezachvátili závrat a bezhlavosť, ktorá človeku nedovoľuje viesť usporiadaný život. Keď Ježiš hovorí o práve uvedených nebezpečenstvách, ukazuje nám prostriedky, ako tomu všetkému úspešne vzdorovať: „Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka“ (Lk 21, 36). Bdelosť a modlitba totiž už teraz stavajú kresťana do prítomnosti Pána a uchopňujú ho tak k tomu, aby sa mohol objaviť pred tvárou Syna človeka v deň posledného súdu.

Advent je teda významnou dobou, ktorú prežíva celá cirkev. V advente sa kresťania zameriavajú na očakávanie Pánovho príchodu, cvičia sa v kontemplácii neviditeľných skutočností (porov. Hebr. 11,27) a uvedomujú si svoju zodpovednosť, lebo vedia, že sa blíži strašný a zároveň milosrdný súd nad všetkým, čo urobili. Úprimne a hlboko pravdivo sa teda v týchto adventných týždňoch pýtajme: My kresťania očakávame Pána, alebo nie? Naozaj si prajeme, aby sme sa s ním stretli? Z odpovedí na nastolené otázky sa potom rodí naše každodenné konanie, ktoré potom vypovedá o nádeji, ktorá ho oduševňuje.

Spracované podľa: Enzo Bianchi, Hlásej slovo

Foto: pixabay.com 

Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: