Kto chce byť veľký                         Mk 10, 35-45

Ambícia je dobrá, tvorí motor vývoja človeka, núti ho rásť. Ale nie je ambícia ako ambícia. Existuje zdravá ambícia, ktorá spočíva na jednej strane v hľadaní ľudí väčších a bohatších od seba, aby sme na základe ich bohatstva rástli, na druhej strane ľudí, ktorí potrebujú pomoc, aby sme im slúžili. Takéto stretnutia sú plné radosti a tvoria výzvu k rastu.

Oveľa častejšie sa však vyskytuje chorá ambícia, ktorá túži po tom, aby sme ľudí umiestňovali k našim nohám. Je smutná, keď stojí v tieni väčšieho od seba, raduje sa, keď pozerá na jeho pád.

Formy dominancie nad inými môžu byť veľmi rôzne. Silný napr. panuje nad slabými, pekný nad škaredými, bohatý nad chudobnými, učený nad nevzdelanými, a pod. Kristus sa s rozhodnosťou postavil proti týmto tendenciám a vec postavil jasne. V očiach tohto sveta veľkosť človeka závisí od počtu ľudí, nad ktorými panuje, ktorí mu slúžia. V očiach Boha je to opačne. Veľkosť človeka závisí od počtu ľudí, ktorým on slúži. Nie vládnutie, ale služba rozhoduje o veľkosti človeka.

Je to jeden z najrevolučnejších bodov Evanjelia, ktorý preškrtáva našu pozemskú koncepciu veľkosti človeka. Je to bod v praxi najčastejšie zavrhovaný, dokonca i v Cirkvi, kde počas storočí mnohí radšej siahali po berle vládcu, ako by sa skláňali, aby im slúžili.

V Ježišovom učení je obsiahnutá predovšetkým úžasná útecha i nádej pre všetkých, ktorí slúžia. Niekedy to robia s veľkou pokorou, pričom plnia úlohu košov na smeti. Pripomeňme si krajné prípady, keď človek sa skutočne stáva košom na smeti, do ktorého každý môže hodiť to, čo je najhoršie.

- Doma, žena, matka, niekedy otec, hoci pracujú od svitu do noci, počúvajú tisícky výhovoriek a zberajú nespokojnosť svojich najbližších.

- V práci osoba, ktorá je vždy obviňovaná, hoci všetci sú vinní okrem nej. Počúva, trpí, plače...

- Nechcené dieťa, ktorému otec i matka hovoria, že im skomplikovalo život, že kvôli nemu sa musia ustavične zriekať.

Podobných situácií by sme mohli uviesť veľmi mnoho. Na ne sa vzťahujú Ježišove slová: Blahoslavení. Oni budú prví. Treba si chrániť svoju hodnotu, ale nie vždy to závisí od nás. Ak má byť v dome čisto, musí tam byť kôš na smeti. Človeka však nie je možné použiť na takúto úlohu. U Boha totiž môžu byť úlohy obrátené. Tí, ktorí ponižovali svojich blížnych, budú musieť zaujať miesto v kúte.

Je potrebné zamyslieť sa nad tým, koľko ľudí nám slúži. Podávajú nám jedlo, perú, žehlia bielizeň, upratujú, pomáhajú v práci...? Aký je náš vzťah k nim? Odpovedám na gesto služby službou? „Neprišiel som, aby ma obsluhovali, ale aby som slúžil“. Nesmieme zabúdať ani na to, že ak chceme ľudí priblížiť k Ježišovi, najskôr musíme začať láskyplnou službou. Lebo základom evanjelizácie je konkrétna láska k ľuďom okolo nás.

K Ježišovi pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“

On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“

Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“

Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“

Oni mu vraveli: „Môžeme.“

Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“

Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“

Počas svojej cesty do Jeruzalema Ježiš Dvanástim trikrát oznamuje vlastné utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie (porov. Mk 8,31-32; 9,30-32; 10,32-34) a presne trikrát je nepochopený. Skoro by sa zdalo, že je frustrovaný touto „tvrdosťou srdca“ (Mk 16,14). Ježiš upustí od toho, aby svojim učeníkom zveril ďalšie predpovede... Prvýkrát sa Peter vzbúril proti slovám svojho Majstra, ktorý bol nútený nazvať ho „satanom“ (Mk 8,33), druhýkrát to boli všetci Dvanásti, ktorí ako odpoveď na Ježišovu predpoveď utrpenia a smrti nevedeli nič lepšie ako debatovať o tom, kto z nich je najväčší, takže donútili Ježiša, aby im jasne zopakoval, že: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých“ (Mk 9,35).

V dnešnom úryvku preukážu udivujúcu zaslepenosť predovšetkým Jakub a Ján. Ježiš práve znovu oznámil, že hodina jeho násilnej smrti je už blízko, a títo dvaja učeníci reagujú tak, že predkladajú nároky: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme“ (Mk 10,35). Ježiš s nekonečnou trpezlivosťou privolí, ešte raz zo seba urobí ich služobníka a oni spresnia svoju požiadavku voči tomu, ktorého nasledujú a o ktorom dúfajú, že sa prejaví ako triumfujúci Mesiáš: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici“ (Mk 10,37).

Na to Ježiš rozhodne odpovie: „Neviete, čo žiadate!“ (Mk 10,38). A Zebedejových synov ihneď uvádza do reality tým, že aj im dá uvidieť perspektívu násilnej smrti cez biblické obrazy ponorenia (porov. Lk 12,50) – to je význam výrazu „krst“ – kalichu vína, aby naznačil, že už čoskoro bude jeho krv „preliata za mnohých“ (porov. Mk 14,23-24). Obaja s veľkým nadšením súhlasia, ale až neskôr pochopia cenu tejto ochoty. Čo sa týka sedenia po pravici a po ľavici Syna človeka v sláve, Ježiš potvrdzuje, že rozhodovať o tom nie je jeho vec, ale len Otcova... V skutočnosti budú v hodine umučenia miesta, ktorých sa Jakub a Ján domáhajú, obsadené dvomi zločincami (porov. Mk 15,27) a Ježiš bude len medzi nimi, uprostred nepriateľov, prenasledovateľov a vrahov.

Ale tu nepochopenie učeníkov nekončí. Prídu predvídateľné žiarlivé znechutenia ostatných desiatich, ktorí nechcú byť menej ako Jakub a Ján. Keď Zebedejovi synovia obsadia prvé dve miesta, čo potom zostane pre nich? A tak si ich Ježiš zavolá všetkých k sebe a prednesie slová, ktoré budú navždy jedinou „Ústavou“ kresťanskej komunity: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom“ (Mk 10,42-43).

A prečo? „Pretože ani Syn človeka,“ teda Ježiš, Mesiáš a Pánov služobník (porov. Iz 53,10-12), „neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10,45). Najlepším komentárom k tomuto tvrdeniu sú Ježišove slová zaznamenané vo štvrtom evanjeliu po umývaní nôh: „Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať“ (Jn 13,12-14).

Čo sa nás týka, nemáme sa tváriť, že nás žiadosť Jakuba a Jána a závisť ostatných desiatich pohoršuje, pretože ich postoje vychádzajú z rovnakého ducha, ktorý sýti našu každodennú túžbu byť prví a vládnuť ostatným, byť ocenení a mať uznanie druhých. Ježiš od nás naopak žiada vzájomnú službu, dať život za bratov, lebo v tom spočíva ozajstná sláva. S nekonečnou trpezlivosťou, ktorú preukázal predovšetkým vtedy, keď išiel v ústrety utrpeniu v slobode, a s láskou toho, kto slúži svojim bratom až do konca, nás Ježiš učil žiť týmto spôsobom ako jeho autentickí učeníci. Stačí, aby sme išli v stopách Pánovho služobníka, služobníka bratov.

Spracované podľa: Enzo Bianchi a Edward Stanek

Foto: www.pixabay.com