Slávnosť narodenia Jána Krstiteľa

 

Najväčší z tých, čo sa narodili zo ženy                                                        Lk 1,57 – 66.80

 

 

Na dnes pripadá sviatok Narodenia svätého Jána Krstiteľa, slávený odpradávna ešte od čias nerozdelenej cirkvi. Popri Márii, Božej Matky, je Ján Krstiteľ jediný svätý, u ktorého cirkev neslávi len deň jeho smrti, teda deň jeho narodenia sa pre večný život ale tiež aj deň jeho narodenia sa pre tento svet. Naviac Ján je jediným svedkom, ktorého narodenie pripomína Nový zákon a bezprostredne ho spája s narodením Ježiša (porov. Lk 1) ...

Ján je lampa pripravená pre Mesiáša (porov. Ž 132,17; Jn 5,35), Je to Ježišov Majster – Ježiš ho nasleduje ako učeník, pričom „ho predchádza, pretože bol prv než on“ (porov. Jn 1,15.30), „je silnejší ako on“ (porov. Lk 3,16); Ján je priateľ Ježiša, prichádzajúceho ženícha (porov. Jn 3,29) ... Môžeme povedať, že evanjelium simultánne zachytáva proroctvo a jeho naplnenie: Jána a Ježiša s ich jedinečnosťou a špecifickým povolaním spája základná jednomyseľnosť v napĺňaní Božích plánov, rovnaká rozhodnosť v službe Kráľovstvu. Postave Jána Krstiteľa žiaľ už nepatrí miesto, ktoré jej v pamäti cirkvi právom patrí a ktoré mala od počiatku kresťanstva do polovice minulého tisícročia. Ak cirkev aj napriek tomu doteraz slávi narodenie Jána Krstiteľa, je to preto, lebo si je vedomá ústredného zjavujúceho významu tejto postavy: v evanjeliách začína radostnú zvesť o Kráľovstve vždy Ján. Zvlášť evanjelium o Ježišovom detstve podľa Lukáša začína anjelovým zvestovaním Zachariášovi a rozprávaním o Jánovom podivuhodnom narodení, ktorému dnes načúvame.

Ján je človek, ktorého Izraelu mohol dať len Boh. Na začiatku jeho príbehu je neplodná stará žena Alžbeta a v chráme otec tiež už v pokročilom veku. Sú to Pánovi chudobní: „Obaja boli spravodliví pred Bohom a žili bezúhonne podľa všetkých prikázaní a nariadeniach Pánových“ (Lk 1,6), „pokorný zostatok“ dôverujúci len Bohu (porov. Sof 3,13) – práve k nemu sa Boh obráti s naplnením svojho plánu spásy. Božie vyvolenie nie je ničím podmienené, ani mu nemôžu byť na prekážku ľudské okolnosti ako staroba a neplodnosť; žiada si len jedno – aby bolo všetko pripravené vierou. Takto sa narodí Ján, zvestovaný anjelom, Božím poslom otcovi  kňazovi, ktorý práve slúži v chráme (porov. Lk 1,8 – 22). Je iba šesťmesačným plodom, ktorý rozpozná prítomnosť Mesiáša a Pána Ježiša práve počatého v Máriinom lone a pod srdcom svojej matky je pomazaný Duchom, ktorý na ňu zostupuje (porov. Lk 1,39-45).

Keď potom prichádza na svet, jeho meno ustanovuje jeho povolanie a poslanie – je to meno vybraté Bohom skrze jeho posla: Jochanan, čo znamená „Pán dáva milosť“. Svedkovia tohto narodenia sú plní radosti: „keď sa susedia a príbuzní dopočuli, že jej Pán preukázal veľkú milosť, radovali sa s ňou“; jeho otec Zachariáš, ktorému nebolo umožnené zvolať požehnanie na ľud na konci chrámovej bohoslužby (porov. Lk 1,22), teraz chváli Boha, pretože rozpoznal jeho Zásah, a prepukne v mesiánsky spev Benediktus, v ktorom sa k dieťaťu obracia slovami: „A ty chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu (Lk 1,76). Tak prišiel na svet ten, „ktorý je najväčší medzi tými, čo sa narodili zo ženy ... viac než prorok“ (porov. Lk 7,26.28), ktorý podľa Ježišovho svedectva o ňom nie je svetlom, ale lampou „horiacou a svietiacou“ (porov. Jn 5,35), aby svedčil o svetle.

Keď vyrastie a stane sa silným v Duchu Svätom, predstúpi pred Izrael. Jeho osud sa znovu spojí s Ježišovým do tej miery, že udalosti z jeho života, rozprávané evanjeliami nie sú len predobrazom Ježišových udalostí, ale dejú s súčasne a súbežne s nimi tak, že jedni predpokladajú druhé. Je pravdepodobné, že Ježiš bol v určitom období Jánovým učeníkom a zdieľal s ním život jeho komunity! Až keď Ján zomrie násilnou smrťou, ukáže sa naplnenie jeho života a poslanie v Ježišovi. Určite nie je náhoda, že kráľ Herodes pokladá Ježiša za „Jána Krstiteľa, ktorý vstal zmŕtvych“ (porov. Mk 6,14), a ani to, že niektorí Ježišovi súčasníci si o ňom myslia, že je „Ján Krstiteľ“ (Mk 8,28).

Spracované podľa: Enzo Bianchi, Hlásej slovo

Liturgický rok: 
Liturgické obdobie: