Ježišova nová rodina                                  Mk 3, 20-35

Kto vlastne si, Kriste? Evanjelium nám hovorí, že Ježišov život bol neustále naplnený bojom proti zlu, ktoré sa snaží ovládnuť každého človeka. „Syn človeka“ čelí ničivej moci zla a bojuje proti nej prísľubom a prítomnosťou Božieho kráľovstva, ktoré spolu s Ježišom vstúpilo do dejín ľudstva.

Hlavnou témou dnešného evanjelia je otázka, kým je Ježiš pre človeka.

Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“

Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“

On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňa satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom.

Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“

Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“

On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“

Evanjelium nám predstavuje dva druhy nepochopenia, ktorým musel Ježiš čeliť: nepochopenie zo strany zákonníkov a tiež zo strany jeho vlastných príbuzných.

Prvé nepochopenie. Zákonníci boli ľudia vzdelaní vo Svätom písme a ich úlohou bolo vysvetľovať ho ľudu. Niektorí z nich boli poslaní z Jeruzalema do Galiley, kde sa začala šíriť Ježišova povesť, aby ho pred ľudom znevážili. Aby svojím šírením rečí zdiskreditovali Ježiša, zbavili ho autority, aby vykonali túto hroznú vec. Práve pre tento účel boli vyslaní.

Zákonníci teda prichádzajú s presným a strašným obvinením - skutočne bez zábran idú priamo na vec a vravia: „Je posadnutý Belzebulom a mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov“ (v. 22). Inými slovami, že Ježiša vedie knieža zlých duchov, čo je viac-menej to isté ako povedať: „Tento tu je posadnutý“. Ježiš totiž uzdravoval množstvo chorých, ale zákonníci chceli, aby ľud uveril tomu, že to Ježiš nerobí mocou Ducha Svätého, ale mocou zlého ducha, mocou diabla.

Ježiš reaguje silnými a jasnými slovami, lebo zákonníci - možno bez toho, že by si to uvedomovali - sa chystali dopustiť toho najvážnejšieho hriechu: poprieť a rúhať sa Božej Láske, prítomnej a činnej v Ježišovi. Rúhanie, hriech proti Duchu Svätému, je jediný neodpustiteľný hriech - tak hovorí Ježiš -, lebo pochádza zo srdca uzavretého voči Božiemu milosrdenstvu, ktoré pôsobí v Ježišovi.

Táto epizóda ale obsahuje napomenutie i pre nás všetkých. V skutočnosti sa môže stať, že silná závisť voči nejakej osobe pre jej dobrotu a dobré skutky môže podnecovať k jej falošnému obvineniu. Tu je smrteľný jed: zloba, ktorá chce úkladným spôsobom zničiť dobrú povesť druhého. Nech nás Boh oslobodí od tohto pokušenia.

A ak si pri spytovaní svojho svedomia uvedomíme, že takáto zlá burina začína v našom vnútri klíčiť, je dobré ju odovzdávať vždy Pánovi vo sv. spovedi. Lebo takýto postoj ničí rodiny, priateľstvá, komunity a napokon spoločnosť.

Dnešné evanjelium hovorí aj o inom, celkom odlišnom nepochopení Ježiša, a to zo strany jeho príbuzných. Títo boli znepokojení, lebo Ježišov nový putovný spôsob života im pripadal ako šialenstvo (porov. v. 21). Ježiš totiž ukazoval, že má vždy čas pre ľudí, najmä pre chorých a hriešnikov, a to až natoľko, že nemal času sa ani najesť.

Ježiš bol skutočne taký: najskôr ľudia, slúžiť ľuďom, pomáhať ľuďom, vyučovať ľudí, uzdravovať ľudí. Bol tu pre ľudí. Častokrát sa zrejme nemal sa času ani najesť. Jeho príbuzní sa preto rozhodli, že ho privedú späť domov, do Nazareta. Prišli na miesto, kde Ježiš práve vyučoval a nechali si ho zavolať. Ježišovi bolo povedané: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry“ (v. 32). Nato on odvetil: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“, a s pohľadom na ľudí, ktorí stáli okolo neho, aby ho počúvali, dodal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka“ (v. 33-34).

Ježiš sformoval novú rodinu, ktorá už viac nie je založená na prirodzených zväzkoch, ale na viere v neho, na jeho láske, ktorá nás víta a zjednocuje nás navzájom, v Duchu Svätom. Všetci, čo prijímajú Ježišovo slovo sú Božími deťmi a navzájom sú si bratmi.

Prijatie Ježišovho slova nás robí navzájom bratmi, robí nás Ježišovou rodinou. Kiež nám Panna Mária pomáha stále žiť v spoločenstve s Ježišom, rozpoznávajúc dielo Ducha Svätého, ktorý pôsobí v ňom a v Cirkvi, obnovujúc svet k novému životu.

Z myšlienok  sv. o. Františka

Podporné otázky na uvažovanie a zdieľanie v skupinke:

Cítime sa pozvaní k tomu, aby sme priľnuli k Ježišovi a vstúpili do Jeho „novej rodiny“, ktorú prišiel vytvoriť? Máme odvahu byť Ježišovou matkou, sestrou i bratom?

Dokážeme sa pozerať na Máriu a učiť sa od nej, že všetko má svoj zmysel a že všetko zapadá do Božieho plánu spásy?

Za vykonané dobro: uzdravenie chorých ľudí, oslobodenie od zlých duchov, farizeji sa Ježišovi odplatili zlom. Spýtajme sa na tomto mieste sami seba: ako sa my odplácame ľuďom za ich dobro, ktoré od nich zakusujeme? Vieme im byť za to vďační? Usilujeme sa prinajmenšom za nich modliť?