Zlo sa teší z dobrých rozhodnutí                                          Mk 1, 14 - 20

Pri tragickej nehode sa zachránila iba ona. Traja iní zahynuli. Zážitok bol šokujúci. Pochopila ho ako výzvu k zmene života. Pristúpila k sv. spovedi. Rozhodla sa zmeniť svoj život s malou výhradou. Zmením prostredie a štýl života nie hneď, ale až o týždeň, aby sa mi nesmiali, že som sa stala lepšia zo strachu. Nevediac o tom, sama sa chytila do pasce. Uplynulo okolo pätnásť rokov, kým odhalila svoj omyl a ľstivú metódu zla.

Zlo sa veľmi teší, keď si ľudia dávajú dobré predsavzatia. Ale neznáša, keď ho splnia. Preto jeho metóda spočíva v odkladaní uskutočniť rozhodnutia na zajtra. Od zajtra budem lepší! Človek, ktorý sa takto chce zmeniť, klame sám seba. Zdá sa mu totiž, že je dobrý. On chce byť dobrý. On už od zajtra bude dobrý. Ale to zajtra, zajtra... môže trvať roky. Úspech si pripisuje zlo. Dnes je totiž človek ešte v jeho rukách a to sa mu ráta.

Koľkokrát alkoholik vedomý si svojej závislosti na alkohole, urobí rozhodnutie, že už zajtra nebude piť?! Sú takí, ktorí sa roky lúčia s fľašou a smrť ich zaskočí s pohárikom v ruke... Ten istý mechanizmus možno pozorovať v rozhodnutí pretrhnúť kontakt s nezodpovedným človekom, alebo s morálne skazeným prostredím. Takéto rozhodnutia sú prejavom podvedomej túžby byť lepší, ale zlú skutočnosť nezmenia.

Boh hovorí s človekom dnes a dožaduje sa okamžitého vyjadrenia. Podáva ruku a čaká na odpoveď. Kto hneď nepodá svoju ruku, ale povie: „Urobím to zajtra“, neobráti sa, zostane sám vo svojom doterajšom svete. Preto tiež Bohu nejde o dobré rozhodnutia, ale o ich vykonanie. Chce okamžitú odpoveď - skutok. Obrátenie spočíva v okamžitom urobení prvých krokov k skutočným hodnotám. Vykonáva sa hneď. Hovorí o tom postoj Andreja a Petra, ktorý na pozvanie Krista: „Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí“ – hneď opustili siete a odišli za ním. „Hneď“ – to je odpoveď človeka na výzvu Boha. Rozhodnutie vyjsť na evanjeliovú cestu nemôže byť odkladané na zajtra, lebo vtedy nie je žiadnym rozhodnutím, je len zbožnou túžbou. Múdre príslovie zasa hovorí: „Dobrými predsavzatiami je naplnené peklo“. Nebo je totiž naplnené dobrými skutkami.

Tento mechanizmus odkladania polepšenia na zajtra je súčasťou jedného z hlavných hriechov, ktorým je lenivosť. Lenivý nepozná hodnoty času a nevie využívať milosť pomáhajúcu, ktorá pôsobí v určitom momente, a – ak nie je využitá – táto milosť je stratená. Lenivý odkladá na zajtra to, čo je povinný urobiť dnes.

Je potrebné dobre poznať mechanizmus pôsobenia zla v dobrých rozhodnutiach odložených vykonať ich až zajtra. Kto ho podcení, môže prehrať celý život. Taktiež treba vidieť, ako často tento mechanizmus vystupuje v spoločenskom živote a tam ničí i tie najkrajšie plány. Každý, kto sa zúčastňuje stretnutí, môže veľmi ľahko spozorovať, ako dôvtipní sluhovia zla, pod rôznymi zámienkami, odkladajú dôležité veci na zajtra, len aby neprešli od plánovania k ich realizácii.

Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“

Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním.

Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.

Nachádzame sa na začiatku Ježišovho pôsobenia. Keď bol ponorený do vôd Jordánu a pokúšaný na púšti (porov. Mk 1, 9 – 13) a keď bol Ján Krstiteľ uväznený, začína Ježiš svoje vlastné pôsobenie majstra a proroka. Keď bol Ján, ktorý bol hlasom, umlčaný, nastupuje v takmer ideálnej postupnosti Ježiš a ujíma sa hlásaniu obrátenia. Vytrvalo pozýva k prijatiu radostnej zvesti, evanjelia, pretože čas sa naplnil a Božie kráľovstvo sa priblížilo. Ježiš zároveň dáva presné požiadavky tomu, kto ho chce nasledovať: obrátenie ako zmenu života, rovnako tiež odvahu uznať, že doterajšia cesta bola zlá, a zároveň odvahu vyznať vlastné otročenie modlám – ako protiklad postaví pevné rozhodnutie navrátiť sa k Bohu a primknúť sa k nemu s pevnou vierou.

Čo znamená, že sa „priblížilo Božie kráľovstvo“? Znamená to, že teraz, vďaka Ježišovej prítomnosti, jeho životu a slovu, môže si každý človek zvoliť, aby nad ním vládol len Boh a nie modly alebo iní páni. K tomu je potrebná ešte viera: „Verte!“ Toto Ježišovo slovo, ktoré je schopné rovnako ako vtedy i dnes otriasť ospalými srdcami, sa obracia k nám, ktorí sme vždy znovu pokúšaní spoliehať sa na vlastné konanie a dospieť až k vyprázdneniu našej viery. Nám, ktorí sa pýtame: Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky? (Jn 6, 28), Ježiš odpovedá: „Verte!“, aby nás naučil, že „Boží skutok je to, aby sme verili v toho, koho on poslal“ (Jn 6, 29). Áno, kresťan nemá nikdy zabúdať, že mnohé dobré skutky sú stále „naše“ dobré skutky, ale všetky nachádzajú svoje životodarné korene v jedinom Božom skutku – vo viere.

Tam, kde je toto priľnutie k Božiemu konaniu, je možné zachytiť tiež konanie Ježiša prechádzajúceho medzi nami. Ježiš vidí a svojim pohľadom rozlišuje, povoláva, priťahuje k sebe toho, kto ho hľadá. Jedná sa o ľudí, ktorí – ako sme čítali minulú nedeľu – už boli učeníci proroka Jána Krstiteľa. Marek vo svojom spracovaní vkladá Ježišovo povolanie učeníkov do situácie, kedy vykonávajú svoje remeslo rybárov „popri Galilejskom mori“. Ježiš zavolá Šimona a Ondreja a potom Jakuba a Jána, dve dvojice bratov, ktorí sú pohrúžení do každodennej práce: vrhanie sietí a ich vyťahovanie... Obracia sa k nim slovami: „Poďte za mnou.“ Je to pozvanie, nie rozkaz a sprevádza ho prísľub plodnosti: „Teraz lovíte ryby, ale Kráľovstvo, v ktoré veríte, z vás urobí rybárov ľudí!“ A títo ľudia, ktorí povedia Ježišovi „áno“, musia zároveň vysloviť i „nie“: zriecť sa vlastnej profesie, opustiť otca, rodinu, dom...

Počúvnutie kresťanského povolania kráča ruka v ruke so znovuzrodením, s novým životom, novým začiatkom. A každé narodenie si vyžaduje tiež dôkladné oddelenie: len ten, kto sa odhodlal k dôkladnému oddeleniu, bude schopný dať život novému spojeniu s Kristom a so spoločenstvom bratov a sestier. K tomuto všetkému je potrebné pripomenúť, že počiatok povolania môže nastať len vďaka Pánovej milosti a zasľúbeniu. Na ceste povolania príde určite k rozporom a zapretiam, pretože je pravdou, že tí, ktorí „opustili všetko a išli za Ježišom“, v hodine utrpenia „Ježiša všetci opustili a utiekli“ (Mk 14, 50). V každom prípade je ale Ježišovo zasľúbenie silnejšie než všetky nevernosti učeníkov, ktorí budú po veľkonočnom ráne rybármi ľudí a hlásatelia Kráľovstva schopnými odovzdávať všetkým radostnú zvesť. Kto totiž načúval radostnej zvesti a celým svojim životom k nej priľnul, bude vždy schopný hlásať ostatným evanjelium Kráľovstva, ktoré prichádza a v ktorom sa vo vzkriesenom Ježišovi približuje k ľuďom.

Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi, Edward Staniek