Milujeme neskoro                                  Jn 3, 16-18

Boh nikdy nemešká s láskou. On vždy miluje. On je Láska. Pre Neho jestvuje iba „teraz“. On miluje a túži nás uviesť do sveta svojej lásky. Tajomstvo Svätej Trojice, to je tajomstvo Lásky Boha. Dokonca, keby Boh nestvoril žiaden svet, Jeho životom by bola láska. Otec miluje Syna, a Syn Otca, v Duchu Svätom. Táto ich láska zahrňuje všetky stvorenia, a teda i každého z nás.

Tak málo dokáže ľudský rozum povedať na tému Tajomstva Svätej Trojice. Môže sa jej však dotknúť naše srdce. Srdce, ktoré nemešká s láskou, ktoré objavilo, že milovať môže už dnes, teraz. Takéto srdce sa otvára Bohu.

Boh nás nesmierne miluje. Stvoril nás z lásky a túži, aby sme sa naučili milovať tak, ako On miluje. Preto poslal svojho Syna Ježiša, aby nám Ježiš svojím životom ukázal, ako veľmi nás miluje. Ježiš nás obsluhuje, slúži nám v každom blížnom. Čím viac sme preniknutí Ježišom, tým viac sme schopní milovať ako On.

Skutočná láska je nerozlučne spojená s prítomnou chvíľou. Preto kto nemešká s láskou, kto vie milovať v prítomnosti, dotýka sa Boha a Jeho večnosti. Tu a teraz.

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.

Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.

V nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého slávia kresťania na Západe tajomstvo Božej trojjedinosti, slávnosť Boha Otca, Syna a Ducha Svätého; Boha, ktorý je spoločenstvom, ktoré nezostáva uzavreté do seba a otvára sa nám ľuďom ako absolútna budúcnosť. Je na nás, ako odpovieme na tento nevýslovný prejav lásky. Rozjímanie o Bohu vychádza od človeka Ježiša Krista, Jednorodeného Syna Božieho, ktorý nám celým svojím životom rozprával o tom, aký je Boh (porov. Jn 1,18). Keď bol Ježiš Baránok v okamihu slobodnej smrti z lásky k nám, keď žil medzi nami ľuďmi a všetkým preukazoval dobro v sile Ducha Svätého (porov: Sk 10,38). To množstvo zázrakov, úsmevov, návštev, rozhovorov a načúvaní.... Svojím životom nám Ježiš rozprával, že „Boh je láska“ (porov. 1 Jn 4,8.16). Preto autor  štvrtého evanjelia môže pokračovať: „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ ( Jn 3,17), Ján túto skutočnosť vyjadruje aj iným spôsobom vo svojom prvom liste, ktorý je tak najlepším komentárom dnešného evanjelia: „A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy...  A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha.  A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta“ (1 Jn 4,9-10.13-14).

Áno, láska prichádza od Boha ako prvá. My sme pozvaní túto lásku zažiť, ako Bohom milovaní synovia a dcéry, v sile jeho Ducha Svätého. Ak túto lásku prijmeme, budeme schopní ju aj uskutočňovať svojím životom tak, že budeme milovať jeden druhého tu a teraz, v prítomnosti. Tak sa môže Božia láska prejavovať v dejinách spásy.

„Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Aký je v týchto slovách Boh? Aké má vlastnosti? Ako konkrétne sa prejavuje jeho láska?

Ježiš vyznáva, že Otec, ktorý ho poslal, nechce nikoho odsúdiť. Aká je moja predstava o Bohu Otcovi?

Verím, že aj ja som synom/dcérou Boha a túži ma mať pri sebe celú večnosť? Ako ma volá Boh?

Viem žiť lásku v prítomnosti? Čo to znamená prakticky?

Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi, Edward Staniek