„Dnešný človek počúva radšej svedkov ako učiteľov a týchto počúva len vtedy, ak sú zároveň aj svedkami.“ (Evangelii nuntiandi 41)

Svedectvo nášho života je prvoradé: „Nech všetci vedia. že ich prvou a najdôležitejšou úlohou pri šírení viery je hlboké prežívanie kresťanského života.“ (Ad Gentes 36)

Pre novú evanjelizáciu, ku ktorej nás dnes vyzýva pápež a biskupi, Cirkev potrebuje Svätcov. „Viac než kedykoľvek predtým javí sa dnes naliehavá potreba, aby všetci kresťania nastúpili na cestu evanjeliového obrodenia a veľkoryso prijali výzvu Apoštola: "Byť Svätými vo všetkom svojom počínaní." (1Pt 1, 15) Mimoriadna synoda z roku 1985, ktorá sa konala dvadsať rokov po skončení Koncilu, s celou naliehavosťou žiadala: „Pretože Cirkev je v Kristovi tajomstvom, musí byť chápaná ako znamenie a nástroj Svätosti... v najťažších situáciách dejín Cirkvi stáli na počiatku obnovy vždy Svätí. Dnes nutne potrebujeme Svätých, ktorých si musíme vytrvalo od Boha vyprosovať.“ (Christifideles laici 16)

Všetko toto nás môže vyľakať: „My nie sme svätí,“ pomyslíme si. Možno, ale všetci sme povolaní stať sa nimi. .. pomocou Božej milosti!

Byť Svätým neznamená robiť mimoriadne veci. Máme robiť obyčajné veci, plniť každodenné úlohy a stavovské povinnosti: Terézia z Lisieux zbierala špendlíky - ale mimoriadnym spôsobom!

Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“

Svätý Ján Mária Vianney hovorí:

„Buďte svätí, ako aj ja som svätý,” hovorí Pán. Prečo nám Boh dáva takéto prikázanie? Pretože sme jeho deťmi. A ak je Otec svätý, aj deti by mali byť sväté. Len svätí môžu dúfať v šťastie, že sa budú tešiť v prítomnosti Boha, ktorý je svätosť sama. Naozaj byť kresťanom a žiť v hriechu, to si strašne protirečí. Kresťan musí byť svätý.

Aby sa „svetáci” oslobodili od námahy pri získavaní svätosti, ktorá by ich, samozrejme, príliš obťažovala pri ich spôsobe života, chceli by vás presvedčiť, že byť svätým, vyžaduje:

konať veľkolepé skutky,

zúčastňovať sa na obradoch s nezvyčajnou zbožnosťou,

správať sa prísne a stroho,

riadne sa postiť,

zanechať svet a utiahnuť sa na pustatinu, aby ste tam mohli tráviť celé dni a noci pohrúžení v modlitbe.

Prirodzene, že to všetko je dobré a je to naozaj cesta, ktorú mnohí svätí nasledovali. Ale Pán Boh to nežiada od nás všetkých. To naše sväté náboženstvo nevyžaduje. Hovorí nám opak: „Pozdvihnite oči k nebu a pozerajte sa, či všetci tí, ktorí obsadili prvé miesta, robili veľkolepé skutky.”

Kde sú zázraky Panny Márie, svätého Jána Krstiteľa, svätého Jozefa? Počúvajte: Sám Ježiš Kristus hovorí, že v deň Posledného súdu budú mnohí volať: „Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a nerobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?” „Odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť.” odpovie im spravodlivý Sudca. Ako je možné, že ste rozkazovali moru a nevedeli ste rozkázať svojim vášňam? Uzdravovali ste posadnutých diablom a vy sami ste sa stali otrokmi diabla. Robili ste zázraky a nežili ste podľa mojich prikázaní. Choďte do večného ohňa, vy úbožiaci! Robili ste veľké veci a neurobili ste nič preto, aby ste sa zachránili a zaslúžili si moju lásku.

Svätosť nespočíva v konaní veľkých skutkov, ale vo vernom zachovávaní Božích prikázaní a v plnení svojich povinností tak, ako to chce od nás dobrý Boh. Často vidíme, že človek vo svete, ktorý si verne plní svoje povinnosti vyplývajúce z jeho stavu, sa Bohu páči viac ako pustovníci na svojich pustatinách.

Chcete ešte vedieť, kto je svätý v zmysle viery? Je to človek, ktorý sa bojí Boha, úprimne ho miluje a verne mu slúži.

Je to človek, ktorý sa nenafukuje svojou pýchou a nedá sa ani ovládať láskou k sebe samému, ktorý je naozaj pokorný a malý vo svojich očiach, ktorý neoplýva bohatstvom tohto sveta, netúži po ňom a ak ho vlastní, ono nezachváti jeho srdce.

Je to človek, ktorý je nepriateľom každého nespravodlivého zisku.

Je to človek, v ktorého duši panuje trpezlivosť a spravodlivosť, a preto ho nespravodlivosť, ktorej sa mu dostane, neurazí.

Miluje svojich nepriateľov, netúži po pomste.

Svojmu blížnemu slúži, ako len môže, ochotne sa podelí s chudobnými o svoj majetok, hľadá len Boha a opovrhuje bohatstvom a poctami tohto sveta.

Protivia sa mu radosti života, pretože sa usiluje o nebeské bohatstvá len v službe Bohu.

Je to človek, ktorý sa neúnavné zúčastňuje na Božích obradoch, pristupuje k sviatostiam a vážne sa stará o svoju spásu.

Je to človek, ktorý sa desí každej nečistoty, vyhýba sa zlej spoločnosti, ako len môže, aby si svoje telo i dušu zachoval čisté.

Je to človek, ktorý sa vo všetkom podriadi Božej vôli - vo všetkých krížoch i prekážkach, ktoré ho zastihnú.

Nikoho neobviňuje, ale priznáva, že Božia spravodlivosť spočíva na ňom pre jeho hriechy.

Svätým je dobrý otec rodiny, ktorý sa snaží zachrániť svoje deti tým, že im je príkladom a nikdy nerobí nič, čo by ich mohlo pohoršiť.

Svätým je ten, kto je láskavý pán, ktorý miluje svojich sluhov tak, akoby to boli jeho bratia a sestry.

Svätým je syn, ktorý miluje svojho otca matku a váži si ich tak, akoby mu zastupovali samého Boha.

Ale aj ten, kto je sluha, ktorý vidí vo svojich pánoch Ježiša Krista, ktorý mu rozkazuje prostredníctvom ich úst.

Svätým je ten, ktorého vy nazývate jednoducho čestný. Ale koho Boh nazýva človekom zázračným, svätcom, veľkým svätcom? „Kto je to?” hovorí nám mudrc, „zahrnieme ho chválami. No nie preto, že vo svojom živote robil obdivuhodné skutky, ale preto, že bol utrpením skúšaný a zvládol to dokonale. Jeho Sláva bude večná” (porov. Sir 31,9-10).

Myslíte si, že svätci dospeli bez námahy k takej jednoduchosti a vľúdnosti, ktoré ich prinútili k tomu, aby sa vždy zriekli vlastnej vôle, keď sa im naskytla príležitosť? Veru nie. Vypočujte si svätého Pavla: „Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti” (Rim 7,21-24).

Akými skúškami museli prechádzať prví kresťania, keď zanechávali vieru, ktorá ich viedla len k uspokojovaniu vášní, aby prijali novú vieru, ktorá ich vedie len k trápeniu tela? Myslíte si, že svätý František Saleský sa nemusel premáhať, aby sa stal takým miernym, akým bol? Koľko obetí musel priniesť! Svätí sa stali svätými len po mnohých obetách a násilí na sebe samých.

Aj my máme také isté milosti ako oni. Nemá krst rovnakú schopnosť nás očisťovať, birmovka posilňovať, spoveď odpúšťať naše hriechy, Eucharistia oslabovať našu skazenosť a pestovať krásu našich duší? Nie sú tieto milosti podľa slov Ježiša Krista stále tie isté?

Počujeme stále túto radu: „Zanechaj všetko a nasleduj ma!” Práve to obrátilo svätého Antona, svätého Arzénia, svätého Františka z Assisi. V evanjeliu čítame túto nezvratnú pravdu: „Čo by osožilo človeku, keby aj celý svet získal a svoju vlastnú dušu by stratil?” Tieto slová obrátili svätého Františka Xaverského a urobili z neho ctižiadostivého človeka - apoštola.

Počúvame azda každý deň: „Bdejte a modlite sa!” „Miluj svojho blížneho ako seba samého!” Vari toto učenie neformovalo všetkých svätých? A nakoniec dobré príklady. Napriek tomu, že svet žije tak nezriadene, nemáme ich ešte stále zopár priamo pred očami a dokonca viac, ako by sme dokázali napodobniť? Koniec koncov, máme vari menej milostí, ako mali svätí?

Áno, môžeme byť svätí, no musíme sa všetci snažiť, aby sme sa nimi stali. Svätí boli rovnakými smrteľníkmi ako my, boli slabí a podliehali vášňam rovnako ako my. Máme takú istú pomoc, tie isté milosti, tie isté sviatosti...

Môžeme byť svätí. Prečo dobrý Pán Boh nám nikdy neodmietne udeliť svoju milosť, aby nám pomohol stať sa svätými? Lebo on je náš Otec, náš Spasiteľ a náš priateľ. Veľmi túži vidieť nás oslobodených od zla vo svete. Chce nás zahrnúť nesmiernym dobrodením.

Spracované podľa Enzo Bianchi, Hlásej slovo

Foto: pixabay.com