Viera ako svetlo pre slepca Bartimeja

Ježiš s nami neustále vedie dialóg, prihovára sa nám. Komunikuje s nami, napríklad aj takými obyčajnými otázkami: „Čo chceš, aby som ti dnes urobil? Čo môžem pre teba urobiť?“

Znie to možno zvláštne, ale je to pravda: Ježiš každý deň kladie túto otázku každému z nás. Nikdy nie je natoľko zaneprázdnený, aby nepočul naše potreby a prosby. Žiadna prosba nie je bezvýznamná. A keď váhame, či ho máme o niečo poprosiť, zhromaždia sa okolo nás anjeli a svätí a pobádajú nás: "Vstaň, volá ťa!" (Mk 10, 49).

Celá Biblia je jedným veľkým povzbudením, aby sme prednášali svoje prosby Pánovi. Sám Ježiš nám dáva modlitbu Otčenáš, aby sme prosili o svoj každodenný chlieb. Tiež nám prisľubuje, že ak budeme o čokoľvek prosiť v jeho mene, on to urobí (Jn 14, 13. 14). Pripomína nám, že ak my ako rodičia vieme dávať dobré dary svojim deťom, "o čo viac dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia!" (Mt 7, 11). Boh nám teda jasne hovorí: Proste v Ježišovom mene. Proste so správnym úmyslom. Proste s vierou. A ja vám to dám, aj to nemožné.

Zatiaľ čo úprimne prosíme Boha a čakáme na jeho odpoveď, deje sa aj niečo iné: vťahuje nás to do hlbšieho vzťahu s ním. Budujeme svoju vieru. Sme pri ňom čoraz bližšie, pretože sprístupňujeme svoje komunikačné linky. Ak sme nedostali okamžitú odpoveď, učíme sa dôvere a vytrvalosti. Zisťujeme, ako hlboko nám je oddaný a ako veľmi chce formovať naše srdce, aby bolo ako jeho.

Ježiš čaká na našu odpoveď. Preto poprosme ho každý deň, aby urobil niečo pre nás. Ešte lepšie, modlime sa za to, aby do nášho srdca, do nášho okolia, i do našich oikosov prišlo jeho kráľovstvo v oveľa plnšej miere ako doteraz. Dovoľme mu, aby nás naučil, ako sa modliť. Dovoľme mu dokázať nám, že nás počuje a odpovie nám na každú našu modlitbu.

Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“

Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“

On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi.

Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“

Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“

A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“

A hneď videl a šiel za ním po ceste.

Záverečná časť Ježišovej cesty z Galiley do Jeruzalema zahŕňala prechod cez Jordán a potom cez Jericho, ktoré bolo najnižšie položeným miestom Ježišovho putovania. Z Jericha sa začínal výstup do Jeruzalema, ktorý viedol pútnickou cestou nebezpečným púštnym kaňonom. Na Ježišovej ceste do Jeruzalema už neboli prítomní len učeníci, ale vzhľadom na blízkosť Jeruzalema aj početné skupiny pútnikov, ktorých priťahovala postava tajomného galilejského učiteľa. Cesta vedúca z Jericha do Jeruzalema bolo aj teritórium žobrákov, ktorí dúfali v obmäkčené srdcia pútnikov a ich almužny.

Príbeh slepého Bartimeja je posledným Ježišovým zázrakom na jeho ceste, počas ktorej pripravoval  svojich učeníkov na udalosti v Jeruzaleme. Na začiatku tejto cesty – v Betsaide pri Galilejskom jazere – uvádza evanjelista Marek tiež uzdravenie slepca (8,22-26). Ježišovo putovanie s učeníkmi do Jeruzalema a vyučovanie o tom, čo ho čaká, je tak ohraničené príbehom dvoch slepcov. Celá cesta je v podstate o troch Ježišových predpovediach utrpenia a o nepochopení resp. slepote jeho učeníkov, ktorí sa medzi sebou hádajú a bojujú o prvenstvo v skupine.

Veľmi významnou udalosťou, ktorá pomôže pochopiť udalosť uzdravenia Bartimeja, je predchádzajúca stať o žiadosti Zebedejovcov o prvé miesta v Ježišovej sláve (10,35-37). Dvaja bratia „tlačili na pílu“ a žiadali Ježiša, aby im splnil čokoľvek si od neho požiadajú. Bartimej rovnako neodbytne prosil. Jeho opakovaná úpenlivá prosba: „Ježišu syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou“ dostala od Ježiša rovnakú „otázkovú“ odpoveď ako prosba Zebedejovcov: „Čo chceš, aby som ti urobil?“.

Podobnosť s učeníkmi je nielen v tom, ale aj v detaile akým je opis pozície Bartimeja, ktorý „sedí“ pri ceste do Jeruzalema, ktorou prechádza Ježiš. Zebedejovci idú s Ježišom po tejto ceste a zaslepení bojom o prvenstvo, chcú „sedieť“ pri Ježišovi v jeho sláve. Bartimej sa chce svojim krikom zo zafixovanej polohy sediaceho spôsobenej jeho slepotou dostať do pohybu za Ježišom, čo živo ilustruje aj Markov opis vstávajúceho slepca, ktorý odhadzuje plášť (drahú vec) a beží k Ježišovi. Zebedejovci sú v pohybe s Ježišom na jeho ceste, ale chcú aby ich Ježiš zafixoval v „sedení“, pričom nevidia, že účasť na jeho sláve je „nasledovanie“ v Ježiša v „pití jeho kalicha“ a v „pokrstení jeho krstom“.

Do popredia tu teda vystupuje situácia učeníkov ako slepcov a slepca ako učeníka. Potvrdzuje to aj vyslyšanie prosby, ktorú predložil Bartimej na rozdiel od nesplnenia žiadosti Zebedejovcov. Z Bartimeja sa tak stáva učeník, ktorý vidí a ide s Ježišom po ceste. Evanjelista Marek týmto spôsobom ponúka opakované Ježišovo vyšetrenie „zraku“ pre všetky generácie Ježišových nasledovníkov.

Zdroj: Verbum Domini