Duch pravdy.

Musíme si priznať, že nemáme radi pravdu. Najčastejšie sa jej obávame. Celkom sa nám páči, dokonca chceme žiť v klamstve. Zdá sa, že pravda hovorí proti nám. Neradi počúvame pravdu z úst lekára, ktorý objavuje hroznú chorobu v našom organizme, neradi počujeme pravdu z úst blízkej osoby, ktorá nám vyčíta, že robíme zle. Nemáme radi priateľov, ktorí majú odvahu povedať nám pravdu do očí. Preto tiež nemáme radi stretnutia s Bohom – lebo vieme, že On hovorí iba pravdu a čaká na naše slová pravdy.

Žijeme vo svete klamstva. Navykli sme si na to a je nám dobre, keď oklameme iných a keď iní nehovoria pravdu nám. Ježiš povedal Apoštolom: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“. Málo kresťanov objavuje oslobodzujúcu silu pravdy, málo je tých, ktorí zakusujú radosť, ktorá je v pravde. Poznanie pravdy a zamilovanie si pravdy rozhoduje o sile a slobode človeka.

Objavenie bohatstva Slávnosti Zoslania Ducha Svätého sa úzko spája s postrehnutím moci a hodnoty zamilovania si pravdy. Duch Svätý je Duch Pravdy. Jestvuje teda úzka súvislosť medzi svätosťou a pravdou. Svätý, to je človek, ktorý žije pravdu, miluje pravdu, svedčí o pravde.

Ježiš vedel, že vernosť pravde prerastá možnosti človeka. Vo svete kompromisov a klamstva zachovanie vernosti pravde hraničí s hrdinstvom. Preto sa rozhodol svojim učeníkom zoslať prvý dar – Ducha Pravdy – aby už nežili pre seba, ale pre Toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Na základe tohto Ducha Pravdy človek môže vydávať svedectvo svojej viery.

Sám Ježiš v rozhovore s Pilátom vyznal: „Na to som sa narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“. Týmto poukázal na ten rozsah vĺn, v ktorom vždy možno nadviazať s Ním kontakt. Sú to vlny lásky k pravde. On hovorí na týchto vlnách. Na nich Ho možno počúvať. Duch Svätý, to je vlastne tá vlna Božej pravdy, ktorá sa dostáva ku každému, kto je z pravdy, kto ju chce počúvať.

Spomíname si na historickú udalosť, ktorá sa udiala v Jeruzaleme o niekoľko týždňov po zmŕtvychvstaní Ježiša. Ale nie je to iba spomienka, môžeme aj dnes byť naplnení Duchom Pravdy. On je v Cirkvi a pôsobí. Ježiš prišiel na zem a vystúpil do neba. Duch Svätý zostúpil na zem a neopustí ju až do skončenia sveta. Je a pôsobí v Cirkvi a cez Cirkev. To je tajomstvo prítomnosti Boha, ktoré dovoľuje ľuďom poznať a milovať pravdu.

Nemusíme hovoriť o svätosti, stačí hovoriť o láske a vernosti pravde, netreba hovoriť o slobode – stačí milovať pravdu, a ona nás vyslobodí. Človek, ktorý pozná pravdu o sebe, o svete, o Bohu, nachádza svoje miesto v skutočnosti, ktorá ho obklopuje. Svätosť a sloboda spočíva v zaujatí toho miesta, ktoré nám Boh vyznačil.

Láska k pravde nielen spája s Bohom, ale spája ľudí medzi sebou. Tí, ktorí žijú v duchu pravdy, stretávajú sa v rovine autentického priateľstva. Každé klamstvo nás oddeľuje od iných, pravda nás zjednocuje a stáva sa silou spoločenstva.

Skloňme hlavy a otvorme si srdcia na pôsobenie Ducha Pravdy, ktorý prichádza, aby nás posvätil a priviedol k plnej slobode.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky.

Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.

To som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“

Veľká slávnosť zoslania Ducha Svätého predstavuje plnosť veľkonočnej udalosti. Vzkriesený Ježiš, ktorý zasadol po Otcovej pravici v nebi a má účasť na Božej vláde, napĺňa prísľub, ktorý dal svojim učeníkom, že im zošle Ducha Svätého. A práve v sile Ducha Svätého môže kresťanské spoločenstvo vydávať svedectvo o Kristovi medzi ľuďmi v ich vlastných jazykoch (porov. Sk 2,8.11).

Ak Turíce predstavovali pre Izraelitov slávnostnú pripomienku daru Zákona na Sinaji, slávnosť zmluvy, potom pre Ježišovo spoločenstvo dar Ducha Svätého znamená slávenie novej, definitívnej a poslednej zmluvy. Ježiš nenechal svoje spoločenstvo opustené (porov. Jn 14,18), pretože jeho nanebovstúpením určite neprišlo k takému odlúčeniu, ktoré by znamenalo koniec jeho pôsobenia na zemi. Spoločenstvo veriacich má totiž účasť na Ježišovom živote, na tom istom Duchu a práve to ho robí schopným pokračovať v Ježišovom pôsobení v dejinách. Ide o hlásanie radostnej zvesti evanjelia, konanie dobra, snahu o zastavenie nadvlády zlého ducha. Tak ako bol Ježiš naplnený mocou Ducha Svätého, čo mu umožňovalo napĺňať jeho poslanie (porov. Sk 10,38), tak to isté sa odo dňa zoslania Ducha Svätého týka aj jeho Cirkvi.

V čítaní z evanjelia rozjímame nad práve spomenutou skutočnosťou. Počujeme o Ježišovom prísľube zoslať učeníkom Ducha Svätého v rámci takzvanej reči na rozlúčku. Týmito svojimi výrokmi sa nám prihovára živý a oslávený Pán aj dnes. Ježiš viaže daný prísľub na lásku: „ Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky“ (Jn 14,15-16). Kresťan dostáva Ducha Svätého jedine do tej miery, do akej miluje svojho Pána Ježiša Krista a to celým srdcom, celou mysľou a zo všetkých svojich síl (porov. Dt 6,5; Lk 10,27); má ho milovať viac ako svojich najbližších (porov. Mt 10,37), viac ako svoj život (porov. Mt 10,39). Práve keď žije svoj život v takej láske, môže zakúšať pôsobenie Ducha Svätého, Ducha Utešiteľa, Paraklétu, ktorý stojí po jeho boku, aby sprítomňoval Ježiša, prvého Utešiteľa svojich učeníkov (porov. 1 Jn 2,1). Tento Duch podopiera učeníka v jeho každodennom úsilí o vytrvanie v dobrom. Je to Duch pravdy, ktorý privádza učeníka k plnosti pravdy (porov. Jn 16,13). A uvedomme si, že pre kresťana pravda nie je akýsi abstraktný pojem, ale osoba samotného Ježiša Krista (porov. Jn 14,6).

Potom čo Ježiš opätovne kládol dôraz na lásku, ktorú majú mať učeníci k nemu a jeho slovu, čo je základnou podmienkou na to, aby mohol veriaci prijímať vo svojom vnútri Otcovu lásku a aby sa stával Jeho príbytkom, pečatí svoj prísľub definitívnym zjavením: „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ (Jn 14,26). Inými slovami, dnes privádza Duch Svätý učeníkov k hlbšiemu chápaniu toho, čo Ježiš počas svojho pozemského života učil, ale učeníci vo svojej dobe to neboli schopní správne chápať. V rôznych dobách totiž chápali rôzne osobu Ježiša Krista a tajomstvo spásy. Učeníci nemohli bezprostredne pochopiť niektoré Ježišove gestá a slová. Existujú aj také nevypovedané veci, ktoré bude Duch Svätý ďalej interpretovať: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.“ (Jn 16,13). Áno, Duch Svätý pôsobí v srdciach veriacich a sprítomňuje v nich celý Ježišov život, lebo je Synovým pozorným poslucháčom a tak je pamiatkou a pripomienkou Kristovej osoby, osvecuje naše každodenné konanie až do dňa príchodu osláveného Pána na konci vekov.

Je teda zrejmé, prečo Ježiš hovoril: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.“ (Jn 15,26-27). My kresťania sme svedkami Ježiša Krista pred ostatnými ľuďmi (porov. Lk 24,48; Sk 1,8), sme jeho telom na tomto svete. Je to naša veľká zodpovednosť, ale zároveň obrovská radosť, ktorú nám nemôže nikto vziať (porov. Jn 16,23). Áno, keď ako kresťania žijeme z lásky a v láske, preto aj milujeme Ježiša Krista a on miluje nás. My a Kristus žijeme spoločne!

(Spracované podľa Hlásej Slovo, autor: Enzo Bianchi, obrázok www.pixabay.com)