[Ježiš] znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: «Effeta», čo znamená: «Otvor sa!». V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. Mk 7, 31-35

Drahí bratia a sestry,

dnes uzatvárame cyklus venovaný apoštolskej horlivosti, v ktorom sme sa nechali inšpirovať Božím slovom, aby sme pomohli rozvíjať nadšenie pre ohlasovanie evanjelia. A to sa týka každého kresťana. Pripomeňme, že pri krste celebrant (v Taliansku, pozn. prekl.) hovorí, dotýkajúc sa uší a pier krstených: „Nech ti Pán Ježiš, ktorý dal hluchým sluch a nemým hlas, dopraje, aby si čoskoro začul jeho slovo a vyznával svoju vieru.“

Počuli sme už o Ježišovom zázraku. Evanjelista Marek opisuje, kde sa to stalo: „Pri Galilejskom mori...“ (Mk 7, 31). Čo majú tieto územia spoločné? To, že boli obývané prevažne pohanmi. Neboli to územia obývané Židmi, ale prevažne pohanmi. Učeníci vyšli s Ježišom, ktorý je schopný otvoriť uši a ústa. Hluchota a nemota je v Biblii metaforická a označuje uzavretosť voči Božím volaniam. Existuje fyzická hluchota, ale v Biblii sa považuje za hluchého voči Božiemu slovu ten, kto je nemý, pretože nedovzdáva Božie slovo.

Ďalší znak je tiež príznačný: evanjelium podáva správu o Ježišovom rozhodujúcom slove v aramejčine effata, ktoré znamená „otvor sa“, nech sa otvoria uši, nech sa rozviaže jazyk a je výzvou adresovanou ani nie tak hluchonemým, ktorí ho nemohli počuť, ale práve učeníkom tej doby a všetkých čias. Aj my, ktorí sme v krste prijali effata od Ducha Svätého, sme pozvaní otvoriť sa. „Otvor sa“, hovorí Ježiš každému veriacemu a svojej Cirkvi: otvor sa, pretože posolstvo evanjelia ťa potrebuje, aby mohlo byť ohlasované, a aby sa o ňom svedčilo!

Táto skutočnosť nás núti zamyslieť sa aj nad postojom kresťana: kresťan musí byť otvorený pre Božie slovo a pre službu druhým. Uzavretí kresťania končia vždy zle, pretože to nie sú kresťania, ale ideológovia, ideológovia uzavretosti. Kresťan musí byť otvorený pre ohlasovanie Slova, pre prijímanie bratov a sestier. A preto je toto „effatà“, toto „otvoriť sa“, pozvaním pre nás všetkých, aby sme sa otvorili.

Aj na konci evanjelia nám Ježiš odovzdáva svoju misionársku túžbu: choďte na kraj sveta, choďte a paste, choďte a hlásajte evanjelium.

Bratia, sestry, nech sa všetci, pretože sme prijali krst, cítime byť povolaní svedčiť o Ježišovi a ohlasovať ho. A prosme o milosť, aby sme ako Cirkev dokázali uskutočniť pastoračné a misionárske obrátenie. Pán sa na brehu Galilejského jazera spýtal Petra, či ho miluje, a potom ho požiadal, aby pásol jeho ovce (porov. v. 15 - 17). Aj my si položme túto otázku: naozaj milujem Pána do takej miery, že ho chcem ohlasovať? Chcem sa stať jeho svedkom, alebo sa uspokojím s tým, že som jeho učeníkom? Beriem si k srdcu ľudí, ktorých stretávam, privádzam ich k Ježišovi v modlitbe? Chcem urobiť niečo, aby radosť z evanjelia, ktorá premenila môj život, urobila ich život krajším? Zamyslime sa nad tým, premýšľajme o týchto otázkach a pokračujme v našom svedectve.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Martin Jarábek)