Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“ Peter im začal rad-radom vysvetľovať: [...] „Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. [...] Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“   Sk 11,2-4.15.17

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Dnes vám porozprávam o dvoch bratoch, ktorí sú na Východe veľmi známi, až tak, že ich nazývajú „apoštolmi Slovanov“, sú to: svätí Cyril a Metod. Narodili sa v Grécku v 9. storočí v aristokratickej rodine, zriekli sa politickej kariéry a zasvätili sa mníšskemu životu. Ich sen o živote v ústraní však trval krátko. Boli vyslaní ako misionári na Veľkú Moravu, ktorá v tom čase spájala rôzne národy, ktoré boli už čiastočne evanjelizované, ale medzi nimi pretrvávali mnohé pohanské zvyky a tradície. Ich knieža 

požiadal o učiteľa, ktorý by im vysvetlil kresťanskú vieru v ich jazyku.

Prvou úlohou Cyrila a Metoda bolo preto dôkladne spoznať kultúru týchto národov. Stále znie refrén: viera sa musí inkulturovať a kultúra evanjelizovať. Inkulturácia viery, evanjelizácia kultúr a neustále. Cyril sa ich pýtal, či majú abecedu, a oni mu odpovedali, že nie. On odvetil: „Kto dokáže napísať reč na vode?“. Na ohlasovanie evanjelia a na modlitbu bolo naozaj potrebné mať primeraný, vhodný, špecifický nástroj. Tak zostavil hlaholiku. Prekladal Bibliu a liturgické texty. Ľudia cítili, že kresťanská viera im už nie je „cudzia“, ale stáva sa ich vierou, hovorenou v ich materinskom jazyku. Len si to predstavte: dvaja grécki mnísi dávajú Slovanom abecedu. Práve táto otvorenosť srdca zakorenila evanjelium medzi nimi. Obaja nemali strach, boli odvážni.

Čoskoro sa však začali objavovať nezhody zo strany niektorých latiníkov, ktorí sa cítili okradnutí o monopol na kázanie medzi Slovanmi, stále je tento súboj vnútri Cirkvi. Ich námietka bola síce náboženská, ale len zdanlivo: Boha možno chváliť v hebrejčine, gréčtine a latinčine – hovorili - len v troch jazykoch, ktoré boli napísané na kríži. Boli uzavretí do seba, aby si uchránili svoju autonómiu. Cyril však dôrazne odpovedal: Boh chce, aby ho každý národ chválil vo svojom jazyku. Spolu s bratom Metodom sa obrátil na pápeža a ten schválil ich liturgické texty v slovanskom jazyku, dal ich umiestniť na oltár Baziliky Santa Maria Maggiore a spieval s nimi Pánove chvály podľa týchto kníh. Cyril zomrel o niekoľko dní neskôr, jeho relikvie sú dodnes uctievané tu v Ríme, v Bazilike svätého Klementa. Metod bol vysvätený za biskupa a poslaný späť na územie Slovanov. Tam veľa trpel, dokonca bol uväznený,  ale, bratia a sestry, my vieme, že Božie slovo nie je spútané a šírilo sa medzi týmito národmi.

Pri pohľade na svedectvo týchto dvoch evanjelizátorov, ktorých chcel svätý Ján Pavol II. za spolupatrónov Európy a o ktorých napísal encykliku Slavorum apostoli, vidíme tri dôležité aspekty.

Po prvé, jednota: Gréci, pápež, Slovania: v tom čase existovalo v Európe nerozdelené kresťanstvo, ktoré spoločne pracovalo na evanjelizácii.

Druhým dôležitým aspektom je inkulturácia, o ktorej som už niečo povedal: evanjelizácia kultúry a inkulturácia ukazuje, že evanjelizácia a kultúra sú úzko prepojené. Evanjelium nemožno hlásať abstraktne, destilovane, nie: evanjelium musí byť inkulturované a je tiež výrazom kultúry.

Posledným aspektom je sloboda. Pri kázaní je potrebná sloboda, ale sloboda vždy potrebuje odvahu; človek je slobodný vtedy, keď je odvážnejší a nenechá sa spútať mnohými vecami, ktoré mu berú slobodu.

Bratia a sestry, prosme svätých Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov, aby sme boli pre iných nástrojmi „slobody v láske“. Buďte tvoriví, vytrvalí a pokorní, s modlitbou a službou.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek, Miroslava Holubíková