Ježiš povedal Dvanástim: « Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. […] Hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech ». Mt 10,24-25.27

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

V tejto sérii katechéz sa ocitáme v škole niektorých svätých, ktorí nás ako príkladní svedkovia učia o apoštolskej horlivosti. Nezabúdajme, že hovoríme o apoštolskej horlivosti, o tej, ktorú je potrebné mať na to, aby sme mohli ohlasovať evanjelium.

Vynikajúci vzor svätca s nadšením pre evanjelizáciu dnes nachádzame v krajine, ktorá je od nás veľmi vzdialená, a to v Kórejskej cirkvi. Pozrime sa na mučeníka a prvého kórejského kňaza svätého Andreja Kim Taegona. Evanjelizáciu v Kórei však uskutočňovali laici. Boli to pokrstení laici, ktorí odovzdávali vieru, neboli to kňazi, pretože ich nemali: tí prichádzajú až neskôr, takže prvú evanjelizáciu uskutočnili laici. Boli by sme aj my schopní niečoho podobného? Premýšľajme o tom: je to zaujímavá vec. A toto je jeden z prvých kňazov, svätý Andrej. Jeho život bol a zostáva výrečným svedectvom horlivosti v ohlasovaní evanjelia.

Približne pred 200 rokmi bolo kórejské územie dejiskom najtvrdšieho prenasledovania: kresťania boli prenasledovaní a vyhladzovaní. Veriť v Ježiša Krista vo vtedajšej Kórei znamenalo byť pripravený vydať svedectvo až na smrť. Príklad svätého Andreja Kima možno priblížiť najmä z dvoch konkrétnych aspektov jeho života.

Prvým je spôsob, akým sa musel stretávať s veriacimi. Vzhľadom na značne zastrašujúci kontext bol svätec nútený pristupovať ku kresťanom v nenápadnej podobe a vždy v prítomnosti iných ľudí, akoby sa medzi sebou už nejaký čas zhovárali. Aby teda svätý Andrej mohol identifikovať kresťanskú identitu svojho partnera, používal tieto prostriedky: najprv to bolo vopred dohodnuté poznávacie znamenie: stretneš sa s týmto kresťanom a on bude mať toto znamenie na odeve alebo na ruke; potom sa tajne opýtal otázku - ale šepotom: „Si Ježišov učeník?“. Keďže rozhovor sledovali aj iní ľudia, svätec musel hovoriť tichým hlasom a povedať len niekoľko slov, tých najpodstatnejších. Pre Andreja Kima bol teda výraz, ktorý vystihoval celú identitu kresťana, „Kristov učeník“: „Si Kristovým učeníkom?“, ale tichým hlasom, pretože to bolo nebezpečné. Bolo zakázané byť kresťanom.

V skutočnosti byť Pánovým učeníkom znamená nasledovať ho, ísť v jeho šľapajach. A kresťan je svojou povahou ten, kto hlása a svedčí o Ježišovi. Každé kresťanské spoločenstvo dostáva túto identitu od Ducha Svätého, a tak aj celá Cirkev, odo dňa Turíc (porov. Ad gentes, 2). A z tohto Ducha dostávame vášeň, nadšenie pre evanjelizáciu, túto veľkú apoštolskú horlivosť: je to dar Ducha.

A aj keď nie sú priaznivé okolité podmienky, ako tomu bolo napríklad v kórejskom kontexte Andreja Kima, jeho vášeň sa nemenila, naopak, nadobúdala ešte väčšiu silu. Svätý Andrej Kim a ďalší kórejskí veriaci ukázali, že svedectvo evanjelia vydané v čase prenasledovania môže priniesť veľa ovocia pre vieru.

Pozrime sa teraz na druhý konkrétny príklad. Keď bol svätý Andrej ešte seminaristom, musel nájsť spôsob, ako tajne prijať misionárov zo zahraničia. Nebola to ľahká úloha, pretože vtedajší režim prísne zakazoval vstup na územie všetkým cudzincom. Preto bolo predtým také ťažké nájsť kňaza, ktorý by prišiel do misií: misie robili laici. Pripomeňme si to, čo sa udialo svätému Andrejovi: raz kráčal v snehu bez jedla tak dlho, že vyčerpaný padol na zem a riskoval, že stratí vedomie a zamrzne tam. Vtedy zrazu počul hlas: „Vstaň, choď!“. Keď ten hlas počul, Andrej sa prebral a videl akoby tieň niekoho, kto ho potom viedol.

Táto skúsenosť veľkého kórejského svedka nám umožňuje uvedomiť si veľmi dôležitý aspekt apoštolskej horlivosti. A síce odvahu vstať, keď človek spadne. Padajú aj svätí? Áno! Dokonca od najstarších čias: spomeňme si na svätého Petra: dopustil sa veľkého hriechu, ale našiel silu v Božom milosrdenstve a opäť povstal. Aj u svätého Andreja vidíme túto silu: padol fyzicky, ale mal silu ísť, ďalej a ďalej, aby prinášal posolstvo.

Nech je situácia akokoľvek ťažká, ba niekedy sa môže zdať, že pre evanjeliové posolstvo nezostáva žiadny priestor, nesmieme sa vzdať a nesmieme prestať robiť to, čo je v našom kresťanskom živote podstatné, a tým je evanjelizácia. Taká je cesta. A každý z nás si možno pomyslí: „Ale ja, ako môžem evanjelizovať?“ Avšak pozrite sa na týchto velikánov a každý z nás uvažujme ako by sme mohli svojím vlastným hoci malým spôsobom evanjelizovať rodinu, priateľov, hovoriť o Ježišovi, ale hovoriť o Ježišovi a evanjelizovať so srdcom plným radosti, plným sily. A tú nám dáva Duch Svätý.

Pripravme sa na prijatie Ducha Svätého počas blížiacich sa Turíc a prosme ho o túto milosť, milosť apoštolskej odvahy, milosť evanjelizovať, vždy niesť Ježišovo posolstvo.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News: Martin Jarábek)