«[Bratia,] vezmite si Božiu výstroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja!» Ef 6,13-15

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Po tom, čo sme sa pred dvoma týždňami zaoberali osobnou horlivosťou svätého Pavla pre evanjelium, môžeme dnes hlbšie uvažovať o evanjeliovej horlivosti, ako o nej hovorí on sám a ako ju opisuje v niektorých svojich listoch.

Na základe vlastnej skúsenosti Pavol neignoruje nebezpečenstvo deformovanej horlivosti, zameranej nesprávnym smerom; do tohto nebezpečenstva sám upadol pred prozreteľnostným pádom na ceste do Damasku. Občas máme do činenia s nesprávne nasmerovanou horlivosťou, tvrdohlavo sa pridržiavajúcou čisto ľudských a pre kresťanské spoločenstvo zastaraných noriem. „Títo,“ píše apoštol, „sa o vás starajú, ale nie úprimne“ (Gal 4, 17).

Nemôžeme ignorovať starostlivosť, s ktorou sa niektorí zaoberajú nesprávnymi aktivitami dokonca aj v samotnom kresťanskom spoločenstve; niekto sa môže chváliť falošnou evanjeliovou horlivosťou, zatiaľ čo v skutočnosti hľadá márnu slávu alebo vlastné presvedčenie alebo trochu sebalásky.

Preto sa pýtame: aké sú podľa Pavla charakteristiky pravej evanjeliovej horlivosti? Na to sa zdá byť užitočný text, ktorý sme počuli na začiatku, zoznam „výzbroje“, ktoré apoštol uvádza pre duchovný boj. Medzi nimi je pripravenosť šíriť evanjelium, ktorú niektorí prekladajú ako „horlivosť“ - táto osoba je horlivá v presadzovaní týchto myšlienok, týchto vecí - a označujú ju ako „obuv“. Prečo? Ako súvisí horlivosť za evanjelium s tým, čo si človek dáva na nohy? Táto metafora nadväzuje na text z proroka Izaiáša, ktorý hovorí takto: «Aké milé sú na horách / nohy posla, ktorý ohlasuje pokoj, / posla dobrej zvesti, ktorý oznamuje spásu, / ktorý hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje“» (52, 7).

Aj tu nachádzame zmienku o nohách zvestovateľa dobrých správ. Prečo? Pretože ten, kto ide ohlasovať, sa musí pohybovať, musí kráčať! Všimli sme si však aj to, že Pavol v tomto texte hovorí o obuvi ako o súčasti výzbroje podľa analógie s výstrojom vojaka idúceho do boja: v boji bolo nevyhnutné mať stabilitu v nohách, vyhýbať sa nástrahám terénu, pretože protivník často zamoril bojisko nástrahami, a mať silu bežať a pohybovať sa správnym smerom. Preto je táto obuv určená na behanie a vyhýbanie sa všetkým týmto veciam súpera.

Evanjeliová horlivosť je oporou, na ktorej stojí ohlasovanie, a ohlasovatelia sú tak trochu ako nohy Kristovho tela, ktorým je Cirkev. Ohlasovanie neexistuje bez pohybu, bez „vychádzania“, bez iniciatívy. To znamená, že nie je kresťan ten, ktorý nie je v pohybe, nie je kresťanom, ak nevychádza zo seba, ak sa nevydal na cestu aby prinášal ohlasovanie. Bez pohybu, bez kráčania niet ohlasovania. Evanjelium sa neohlasuje stojac nehybne, zavretý v kancelárii, za stolom alebo za počítačom, polemizujúc ako „levy spoza klávesnice“ a nahrádzajúc tvorivosť ohlasovania kopírovaním a vkladaním myšlienok prevzatých od hocikadiaľ. Evanjelium sa ohlasuje pohybom, kráčaním, chôdzou.

Výraz, ktorý Pavol používa na označenie obuvi tých, ktorí prinášajú evanjelium, je grécke slovo označujúce pripravenosť, pohotovosť, odhodlanie. Je to opak nedbalosti, ktorá je nezlučiteľná s láskou. Na inom mieste totiž Pavol hovorí: „V horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi“ (Rim 12, 11). Takýto postoj sa vyžadoval v Knihe Exodus pri slávení veľkonočnej obety oslobodenia: „Takto ho budete jesť: bedrá budete mať opásané, obuv na nohách a palicu v ruke. Budete jesť rýchlo, lebo je to Pánova Pascha! V tú noc prejdem okolo“ (12, 11 - 12a).

Ohlasovateľ je pripravený odísť a vie, že Pán prechádza prekvapujúcim spôsobom; preto musí byť slobodný od schém a pripravený na nečakanú a novú akciu: pripravený na prekvapenia. Ten, kto ohlasuje evanjelium, nemôže skamenieť v klietkach hodnovernosti alebo v tom, že „tak sa to vždy robilo“, ale je pripravený nasledovať múdrosť, ktorá nie je z tohto sveta, ako hovorí Pavol, keď hovorí o sebe: „Moje reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci“ (1 Kor 2, 4-5).

Bratia a sestry, vidíme, aká je dôležitá táto pripravenosť na novosť evanjelia, tento postoj, ktorý je impulzom, prevzatím iniciatívy, ísť ako prvý. Nenechať si ujsť príležitosť na ohlasovanie evanjelia pokoja, toho pokoja, ktorý vie Kristus dať viac a lepšie ako dáva svet. A preto vás vyzývam, aby ste boli evanjelizátormi, ktorí idú vpred bez strachu, ktorí idú vpred, aby prinášali Ježišovu krásu, aby prinášali Ježišovu novosť, ktorá všetko mení. Poviete: „Áno, otče, zmenil sa kalendár, lebo teraz počítame roky pred Kristom...“ – Ale tiež zmeň svoje srdce: a si ochotný dovoliť Ježišovi, aby zmenil tvoje srdce? Alebo si vlažný, nepohyblivý kresťan? Zamysli sa nad tým: si nadšenec pre Ježiša, hýbeš sa ďalej? Trochu sa zamysli.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)