Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

V procese rozlišovania je dôležité zostať pozornými aj vo fáze, ktorá nasleduje bezprostredne po urobení rozhodnutia, aby sme zachytili znamenia, ktoré ho potvrdzujú alebo tie, ktoré ho vyvracajú. Keď mám urobiť nejaké rozhodnutie, robím rozlišovanie, zvažujem za a proti, všímam si pocity, modlím sa... Potom sa tento proces skončí a urobím rozhodnutie. A potom príde tá fáza, keď musíme byť pozorní a všímať si. Pretože v živote sa vyskytne i rozhodnutie, ktoré nie je dobré, a sú tu znamenia, ktoré ho vyvracajú, zatiaľ čo dobré rozhodnutie potvrdzujú.

Všimli sme si už, že čas je základným kritériom na rozpoznanie Božieho hlasu uprostred mnohých iných hlasov. On jediný je Pánom času: čas je znakom záruky jeho originality, ktorá ho odlišuje od napodobenín, ktoré hovoria v jeho mene, no neúspešne. Jedným z charakteristických znakov dobrého ducha je skutočnosť, že sprostredkúva pokoj, ktorý pretrváva. Ak ideš do hĺbky, potom urobíš rozhodnutie a prinesie ti to pokoj, ktorý pretrvá, je to dobré znamenie a naznačuje, že to bola správna cesta. Pokoj, ktorý prináša harmóniu, jednotu, zápal a horlivosť. Z procesu prehlbovania vyjdeš lepší, než ako si doň vstúpil.

Ak sa napríklad rozhodnem venovať modlitbe polhodinu navyše, a následne si uvedomím, že lepšie prežívam jednotlivé chvíle dňa, že som pokojnejší, menej úzkostlivý, že svoju prácu robím s väčšou starostlivosťou a chuťou, že dokonca aj vzťahy s niektorými problematickými ľuďmi idú hladšie...: to všetko sú dôležité znaky, ktoré hovoria v prospech správneho rozhodnutia. Duchovný život je ako kruh: správne rozhodnutie prospieva všetkým oblastiam nášho života. Pretože je to účasť na Božej tvorivosti.

Môžeme rozpoznať niektoré dôležité aspekty, ktoré pomáhajú posúdiť čas po rozhodnutí ako možné potvrdenie jeho správnosti, pretože nasledujúci čas potvrdí správnosť rozhodnutia. S týmito dôležitými aspektmi sme sa už do istej miery stretli v priebehu týchto katechéz, no teraz nachádzajú svoje ďalšie uplatnenie.

Prvým aspektom je to, či dané rozhodnutie vnímam ako možné znamenie odpovede na Pánovu lásku a veľkodušnosť voči mne. Nerodí sa zo strachu, nerodí sa z citového vydierania alebo nátlaku, ale rodí sa z vďačnosti za prijaté dobro, ktoré pohýna srdce k veľkodušnému prežívaniu vzťahu s Pánom.

Ďalším dôležitým prvkom je vedomie, že sa cítime byť na svojom mieste v živote a súčasťou väčšieho plánu, ku ktorému chceme prispieť svojím dielom. Na Námestí sv. Petra sú dva presné body - ohniská elipsy - z ktorých možno vidieť Berniniho stĺpy dokonale zarovnané. Podobne človek spozná, že našiel to, čo hľadá, keď sa jeho deň stane usporiadanejším, uvedomí si rastúcu ucelenosť svojich početných záujmov, vytvorí si správnu hierarchiu dôležitosti a dokáže to prežívať s ľahkosťou, čeliac ťažkostiam, ktoré sa objavia, s novou energiou a silou ducha. Toto sú signály toho, že si urobil správne rozhodnutie.

Ďalším dobrým znakom je napríklad to, že zostaneme slobodní voči tomu, o čom bolo rozhodnuté, ochotní spochybniť to, dokonca sa toho zrieknuť tvárou v tvár možným vyvráteniam, a snažiť sa v nich nájsť možné Pánovo ponaučenie. Nie preto, že by nás chcel pripraviť o to, čo je nám drahé, ale aby sme to prežívali slobodne, bez pripútanosti. Len Boh vie, čo je pre nás skutočne dobré. Majetnícke lipnutie na niečom je nepriateľom dobra a ubíja city, dávajte si na to pozor. Majetnícke lipnutie je nepriateľom dobra a zabíja cit. Mnohé prípady násilia v domácej sfére, o ktorých sa, žiaľ, často dozvedáme, takmer vždy pramenia z nároku vlastniť citovú náklonnosť druhého, v snahe o absolútnu istotu, ktorá zabíja slobodu a udúša život, robiac z neho peklo. 

Milovať môžeme len v slobode, preto nás Pán stvoril slobodných, slobodných dokonca aj v tom, že mu môžeme povedať nie. Ponúknuť mu to, čo je nám najdrahšie, je v našom najlepšom záujme, umožňuje nám to žiť čo najlepšie a v pravde, brať to ako dar, ktorý nám dal, ako znak jeho nezištnej dobroty, s vedomím, že náš život, ako aj celé dejiny, sú v jeho dobrotivých rukách. To je to, čo Biblia nazýva bázňou pred Bohom, čiže nábožnou úctou k Bohu. Neznamená to, že by sme boli z Boha vystrašení, ale ide o úctu ako nevyhnutnú podmienku prijatia daru Múdrosti (porov. Sir 1,1-18).

Je to bázeň, ktorá zaháňa všetky ostatné strachy, pretože smeruje k tomu, ktorý je Pánom všetkého. Pred ním nás nič nemôže vyrušiť. To je tá úžasná skúsenosť sv. Pavla, ktorý hovoril takto: «Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje» (Flp 4,12-13). Toto je slobodný človek, ktorý velebí Pána rovnako vtedy, keď prichádzajú dobré veci, ako i vtedy, keď prichádzajú veci nie až tak dobré. Nech je zvelebený Pán, a ideme vpred!

Uvedomenie si tejto skutočnosti je základom správneho rozhodovania sa a dáva nám to istotu vo veciach, ktoré nemôžeme ovplyvniť alebo predvídať: zdravie, budúcnosť, naši blízki, naše plány. Dôležité je, aby sme svoju dôveru vkladali v Pána celého sveta, ktorý nás nesmierne miluje a vie, že s ním môžeme budovať niečo úžasné, niečo večné. Životy svätých nám to ukazujú tým najkrajším spôsobom. Kráčajme vpred, vždy sa snažme robiť svoje rozhodnutia takto, v modlitbe a s vnímaním toho, čo sa deje v našom srdci, a pomaly napredujme. Odvahu!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News)