Kristus nás oslobodil - katechéza Svätého Otca Františka

 

«Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. [...] Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva». (Gal 4,4-5; 5,1)

 

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Dnes pokračujeme v uvažovaní nad Listom Galaťanom. Svätý Pavol v ňom napísal nesmrteľné slová o kresťanskej slobode. Čo je to kresťanská sloboda? Dnes sa pristavíme pri tejto téme: kresťanská sloboda.

Sloboda je poklad, ktorý skutočne doceňujeme len vtedy, keď ho stratíme. Pre mnohých z nás, ktorí sme zvyknutí žiť v slobode, sa často javí skôr ako nadobudnuté právo než ako dar a dedičstvo, ktoré treba chrániť. Koľko nedorozumení okolo témy slobody a koľko rozdielnych vízií na seba narazilo v priebehu storočí!

V prípade Galaťanov apoštol nemohol zniesť, že títo kresťania, po tom, ako spoznali a prijali Kristovu pravdu, sa nechali zlákať klamlivými ponukami a prešli od slobody k otroctvu: od oslobodzujúcej Ježišovej prítomnosti k otroctvu hriechu, legalizmu atď. Aj dnes je legalizmus naším problémom, problémom mnohých kresťanov, ktorí sa utiekajú k legalizmu, ku kazuistike. Pavol preto vyzýva kresťanov, aby zostali pevní v slobode, ktorú získali krstom, a nedovolili, aby sa opäť dostali pod «jarmo otroctva» (Gal 5,1).

Právom dbá úzkostlivo o slobodu. Je si vedomý, že niektorí «falošní bratia» - ako ich nazýva - sa vlúdili do spoločenstva, aby «špehovali», ako píše, «našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili» (Gal 2,4). Ide o cúvanie späť a to Pavol nemôže tolerovať. Také kázanie, ktoré by zamedzovalo slobode v Kristovi, by nikdy nebolo evanjeliové: mohlo by byť azda pelagiánskym alebo jansenistickým či niečím tohto druhu, ale nie evanjeliovým. V mene Ježiša nemožno nikoho nútiť, v mene Ježiša, ktorý nás robí slobodnými, nemožno nikoho urobiť otrokom. Sloboda je dar, ktorý sme dostali v krste.

Pavlovo učenie o slobode je však predovšetkým pozitívne. Apoštol predkladá Ježišovo učenie, ktoré nachádzame aj v Jánovom evanjeliu: «Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí» (8, 31-32). Výzvou je teda predovšetkým zotrvať v Ježišovi – zdroji pravdy, ktorá nás oslobodzuje. Kresťanská sloboda je teda založená na dvoch základných pilieroch: po prvé, na milosti Pána Ježiša; po druhé, na pravde, ktorú nám zjavuje Kristus a ktorou je on sám.

Predovšetkým, je to dar od Pána. Sloboda, ktorú Galaťania prijali - a my tak ako oni, prostredníctvom krstu - je ovocím Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Apoštol zameriava celé svoje kázanie na Krista, ktorý ho oslobodil z pút predošlého života: len z Neho pramenia plody nového života podľa Ducha. V skutočnosti tá najpravdivejšia sloboda, sloboda od otroctva hriechu, pochádza z Kristovho kríža. Sme slobodní od otroctva hriechu vďaka Kristovmu krížu.

Práve tam, kde sa Ježiš nechal pribiť, kde sa stal otrokom, umiestnil Boh zdroj oslobodenia človeka. To nás neprestáva udivovať: že miesto, kde sme zbavení všetkej slobody, teda smrť, sa môže stať zdrojom slobody. To je však tajomstvo Božej lásky: nie je ľahké ho pochopiť, treba to zažiť. Sám Ježiš to oznámil, keď povedal: «Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať» (Jn 10,17-18). Ježiš uskutočňuje svoju úplnú slobodu, keď sa vydáva na smrť; vie, že len tak môže získať život pre všetkých.

Pavol, ako vieme, osobne zakúsil toto tajomstvo lásky. Preto hovorí Galaťanom mimoriadne odvážne: «S Kristom som pribitý na kríž» (Gal 2,19). V tomto akte najvyššieho zjednotenia s Pánom vie, že dostal najväčší dar svojho života: slobodu. Na kríž totiž pribil «telo s vášňami a žiadosťami» (5,24). Chápeme, aká veľká viera viedla apoštola, aká veľká bola jeho dôvernosť s Ježišom, a hoci na jednej strane cítime, že nám to chýba, na druhej strane nás apoštolovo svedectvo povzbudzuje, aby sme kráčali vpred v tomto slobodnom živote. Kresťan je slobodný, musí byť slobodný a je povolaný k tomu, aby sa nevrátil k otroctvu predpisov, k divným veciam.

Druhým pilierom slobody je pravda. Aj tu je potrebné si uvedomiť, že pravda viery nie je abstraktná teória, ale skutočnosť živého Krista, ktorá sa priamo dotýka každodenného a celkového zmyslu osobného života. Koľko ľudí, ktorí neštudovali, nevedia ani čítať či písať, no dobre pochopili Kristovo posolstvo, má túto múdrosť, ktorá ich oslobodzuje. Je to Kristova múdrosť, ktorá vstúpila skrze Ducha Svätého pri krste. Koľko len nájdeme ľudí, ktorí žijú Kristov život viac než napríklad veľkí teológovia, ponúkajúc veľké svedectvo o slobode evanjelia.

Sloboda robí človeka slobodným do tej miery, že mení jeho život a nasmerúva ho k dobru. Aby sme boli skutočne slobodní, potrebujeme nielen poznať seba samých na psychologickej úrovni, ale predovšetkým spoznať pravdu v sebe samých na hlbšej úrovni. A tam, v srdci, sa otvoriť Kristovej milosti. Pravda nás musí znepokojovať - vráťme sa k tomuto tak kresťanskému slovu: nepokoj.

Vieme, že sú kresťania, ktorí sa nikdy neznepokoja: žijú stále rovnako, v ich srdciach nie je žiadny pohyb, chýba nepokoj. Prečo je to tak? Pretože nepokoj je znakom toho, že v nás pôsobí Duch Svätý, a sloboda je aktívnou slobodou, ktorú prebúdza milosť Ducha Svätého. Preto hovorím, že sloboda nás musí znepokojovať, musí nám neustále klásť otázky, aby sme mohli vždy hlbšie preniknúť do toho, čím skutočne sme. Takto zistíme, že cesta k pravde a k slobode je namáhavá a trvá celý život.

Je ťažké zostať slobodný, je to namáhavé, avšak nie je to nemožné. Odvahu, pokračujme v tom, prospeje nám to. Je to cesta, na ktorej nás vedie a podporuje Láska, ktorá prichádza z kríža: Láska, ktorá nám odhaľuje pravdu a dáva nám slobodu. A to je cesta ku šťastiu. Sloboda nás robí slobodnými, robí nás radostnými, robí nás šťastnými.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Katechezy: 
Súvisiace: 

Videá