«Bratia, keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. [...] Povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“» Gal 2,11.14

Bratia a sestry, dobrý deň!

List Galaťanom uvádza dosť prekvapivú skutočnosť. Ako sme počuli, Pavol hovorí, že pred antiochijskou komunitou pokarhal Kéfasa, teda Petra, pretože jeho správanie nebolo dobré. Čo také závažné sa udialo, že to viedlo Pavla adresovať tvrdé slová priamo Petrovi? Azda to Pavol prehnal, príliš popustil uzdu svojmu temperamentu a nevedel sa pozdržať? Uvidíme, že to tak nebolo, ale že opäť je raz v hre vzťah medzi Zákonom a slobodou. A k tomuto sa potrebujeme vracať znova a znova.
Pavol, keď píše Galaťanom, úmyselne spomína túto epizódu, ktorá sa odohrala pred rokmi v Antiochii. Chce kresťanom tých komunít pripomenúť, že vôbec nemusia počúvať tých, ktorí kážu o potrebe dať sa obrezať a teda dostať sa „pod Zákon“ so všetkými jeho predpismi. Pripomeňme, že ide o tých fundamentalistických kazateľov, ktorí tam prišli a vytvorili zmätok a obrali komunitu o pokoj. Predmetom Pavlovej kritiky voči Petrovi bolo jeho správanie sa pri účasti na stolovaní. Židovi Zákon zakazoval konzumovať jedlo s Nežidmi.
Avšak samotný Peter pri inej príležitosti išiel do Cézarey, do domu stotníka Kornélia, aj keď vedel, že tak porušuje Zákon. Vtedy povedal: «Boh mi ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom» (Sk 10,28). Keď sa vrátil do Jeruzalema, obrezaní kresťania verní Mojžišovmu zákonu karhali Petra za toto jeho správanie, on sa však odôvodnene obhájil slovami: «Spomenul som si na Pánovo slovo, ako hovoril: „Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.“ Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“» (Sk 11,16-17). Pamätajme, že Duch Svätý prišiel do Kornéliovho domu práve v tej chvíli, keď tam šiel Peter.
Niečo podobné sa odohralo aj v Antiochii, za prítomnosti Pavla. Prv Peter bez akýchkoľvek ťažkostí stoloval s kresťanmi, ktorí prišli z pohanstva; keď však do mesta prišli niektorí obrezaní kresťania z Jeruzalema – tí, čo pochádzali zo židovstva – už to neurobil, aby si nevyslúžil ich kritiku. A to je omyl: dával viac pozor na kritiku, na to, aby urobil dobrý dojem. A toto je v očiach Pavla závažné, aj preto, že Petra napodobňovali ďalší učeníci, predovšetkým Barnabáš, s ktorým Pavol evanjelizoval práve Galaťanov (porov. Gal 2,13). Nechtiac tak Peter týmto spôsobom konania – raz tak a raz onak, nejasne, netransparentne – vytváral v skutočnosti nespravodlivé rozdelenie v spoločenstve: „Ja som čistý... držím sa tejto línie, musím ísť takto, toto neslobodno.“
Pavol pri svojej výčitke – a tu je jadro problému – používa istý výraz, ktorý nám umožňuje pochopiť podstatu jeho reakcie: pokrytectvo (porov. Gal 2,13). Myslím, že všetci poznáme jeho význam. Dodržiavanie Zákona zo strany kresťanov viedlo k tomuto pokryteckému správaniu, proti ktorému chce apoštol rázne a presvedčivo bojovať. Pavol bol čestný, mal svoje chyby – a bolo ich mnoho, jeho charakter nebol ľahký – ale bol čestný. Čo je pokrytectvo? Keď hovoríme: dávajte si pozor, je to pokrytec – čo chceme povedať? Čo je pokrytectvo? Dá sa povedať, že je to strach z pravdy. Pokrytec sa bojí pravdy. Radšej predstiera, ako by mal byť sám sebou. Je to ako nalíčiť si dušu, ako nalíčiť si postoje, ako nalíčiť si spôsoby: nie je to pravdivosť.
„Mám strach zachovať sa tak, ako je mi vlastné, a tak sa nalíčim, zamaskujem prostredníctvom týchto postojov“. Predstieranie nám bráni v odvahe povedať otvorene pravdu, a tak ľahko unikáme povinnosti hovoriť ju vždy, všade a napriek všetkému. Predstieranie ťa vedie k tomuto: k polopravdám. A polopravdy sú predstieraním: pretože pravda buď je pravdou, alebo pravdou nie je. Avšak polopravdy sú týmto nepravdivým spôsobom konania. Človek dá prednosť tomu, ako som povedal, že niečo finguje, než aby bol sám sebou, a to predstieranie zabraňuje odvahe povedať otvorene pravdu. A tak sa človek odťahuje od povinnosti - a toto je prikázanie - vždy hovoriť pravdu, hovoriť ju všade a napriek všetkému. V prostredí, kde sa medziľudské vzťahy prežívajú formálnym spôsobom sa ľahko šíri vírus pokrytectva. Ten úsmev, ktorý nevychádza zo srdca, tá snaha vychádzať dobre so všetkými, no s nikým...
V Biblii sa nachádza viacero príkladov, kde sa bojuje proti pokrytectvu. Jedným pekným svedectvom o víťazstve nad pokrytectvom je príklad starého Eleazara, od ktorého sa žiadalo, aby predstieral, že zje mäso obetované pohanským božstvám, aby si tak zachránil svoj život: aby predstieral, že ho je, no nejedol ho. Alebo predstierať, že je bravčové mäso, no priatelia mu pripravili niečo iné. Avšak ten bohabojný muž odpovedal: «Nesluší sa na náš vek pretvarovať sa. Veď mnohí mladíci by sa mohli domnievať, že deväťdesiatročný Eleazar prestúpil na pohanstvo, a tak by sa mohli pomýliť pre moju pretvárku a trošku nestáleho života. Ja však by som si privolal len odpor a hanbu na moju starobu» (2 Mach 6,24-25). Bol čestný – nevstúpil na cestu pokrytectva. Aká pekná stať na pouvažovanie, aby sme sa vzdialili od pokrytectva!
Aj evanjeliá prinášajú viaceré situácie, v ktorých Ježiš dôrazne karhá tých, ktorí sa navonok javia ako spravodliví, no vnútri sú plní falše a zloby (porov. Mt 23,13-29). Ak dnes máte trochu času, vezmite si 23. kapitolu sv. Matúša a uvidíte, koľkokrát Ježiš hovorí: „pokrytci, pokrytci, pokrytci“ a odhaľuje, čo je pokrytectvo.
Pokrytec je človek, ktorý sa pretvaruje, lichotí a klame, pretože žije s maskou na tvári a nemá odvahu konfrontovať sa s pravdou. Preto nie je schopný skutočnej lásky – pokrytec nevie milovať – žije len zo sebectva a nemá silu ukázať svoje srdce transparentne. Existuje mnoho situácií, v ktorých možno zistiť pokrytectvo. Častokrát sa skrýva na pracovisku, kde sa snažíme tváriť voči kolegom ako priatelia, zatiaľ čo súťaživosť nás vedie zasiahnuť ich od chrbta. V politike je nezriedka možné nájsť pokrytcov, u ktorých je rozkol medzi verejným a súkromným životom. Osobitne opovrhnutiahodné je pokrytectvo v Cirkvi, a to žiaľ existuje, a je mnoho pokryteckých kresťanov a cirkevných služobníkov. Nikdy by sme nemali zabudnúť na Pánove slová: «Vaša reč nech je „áno – áno“, „nie – nie“. Čo je navyše, pochádza od Zlého» (Mt 5,37).
Bratia a sestry, myslime dnes na to, čo Pavol odsudzuje a Ježiš tiež: na pokrytectvo. A nemajme strach byť pravdiví, hovoriť pravdu, cítiť pravdu, pripodobňovať sa pravde. Takto budeme môcť milovať. Pokrytec nevie milovať. Konať ináč než pravdivo znamená vystavovať riziku jednotu Cirkvi, za ktorú sa sám Pán modlil.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)