«Načo je teda zákon? Bol pridaný pre priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie […].  Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona. Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista.» (Gal 3,19. 21-22).  

Bratia a sestry, dobrý deň!

«Načo je teda zákon?» (Gal 3,19). Toto je otázka, ktorej sa, sledujúc svätého Pavla, chceme dnes hlbšie venovať, aby sme spoznali novosť kresťanského života oživovaného Duchom Svätým. Ak je tu však Duch Svätý, ak je tu Ježiš, ktorý nás vykúpil, načo Zákon? Nad týmto sa dnes musíme zamyslieť. Apoštol píše: «Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom.» (Gal 5,18). Naopak, Pavlovi odporcovia tvrdili, že Galaťania by mali dodržiavať Zákon, aby boli spasení. Vracali sa späť. Boli akoby nostalgickí za inými časmi, za časmi pred Ježišom Kristom. Apoštol s tým vôbec nesúhlasí. Na týchto podmienkach sa s ostatnými apoštolmi v Jeruzaleme nedohodol. Dobre si pamätá Petrove slová: «Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?!» (Sk 15,10). Ustanovenia, ktoré vzišli z tohto „prvého koncilu“ - prvým ekumenickým koncilom bol ten jeruzalemský -, boli veľmi jasné, hovorili: «Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva» (Sk 15, 28-29). Zopár vecí, ktoré sa týkali uctievania Boha, modloslužby a týkali sa aj spôsobu chápania vtedajšieho života.
Keď Pavol hovorí o Zákone, odvoláva sa obyčajne na Mojžišov zákon, na Desať prikázaní. Vzťahoval sa na zmluvu, ktorú Boh uzavrel so svojím ľudom, bol cestou na prípravu tejto zmluvy. Podľa rozličných textov Starého Zákona, je Tóra – ktorá je hebrejským pojmom na označenie Zákona – súborom všetkých predpisov a noriem, ktoré mali Izraeliti dodržiavať na základe zmluvy s Bohom.
Efektívnu syntézu toho, čo je Tóra, možno nájsť v tomto texte z Deuteronómia, ktorý hovorí: «Pán bude mať zasa radosť z teba v (tvojom) šťastí tak, ako sa radoval z tvojich otcov: ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a zachováš jeho príkazy a nariadenia, ktoré sú napísané v tomto zákone, ak sa vrátiš opäť k Pánovi, svojmu Bohu, z celého srdca a celej svojej duše» (30,9-10). Dodržiavanie Zákona zabezpečovalo ľudu výhody zmluvy a garantovalo mu osobitný vzťah s Bohom. Tento ľud, tieto osoby, sú spojené s Bohom a ukazujú toto spojenie s ním v plnení, v dodržiavaní Zákona. Pri uzatváraní zmluvy s Izraelom im Boh ponúkol Tóru, Zákon, aby mohli pochopiť jeho vôľu a žiť v spravodlivosti. Pomyslime na to, že v tom čase bol takýto zákon potrebný, bol to veľký dar, ktorý Boh dal svojmu ľudu. Prečo? Pretože v tom čase bolo všade navôkol pohanstvo, modloslužba i ľudské správanie sa vyplývajúce z modloslužby a preto je Zákon veľkým darom od Boha pre jeho ľud, aby ľud mohol napredovať. Niekoľkokrát, predovšetkým v knihách prorokov, sa uvádza, že nedodržiavanie predpisov Zákona predstavuje skutočnú zradu zmluvy, ktorá vyvoláva reakciu Božieho hnevu. Puto medzi zmluvou a Zákonom bolo také úzke, že obe skutočnosti boli neoddeliteľné. Zákon je vyjadrením toho, že človek, ľud, je v zmluve s Bohom.
V tomto svetle je ľahké pochopiť, ako to tí misionári, ktorí prenikli medzi Galaťanov, dobre rozohrali, keď tvrdili, že dodržiavanie zmluvy zahŕňa aj zachovávanie Mojžišovho zákona, ako to bolo v tom čase. Každopádne však, práve v tomto bode môžeme objaviť duchovnú inteligenciu svätého Pavla a jeho skvelé postrehy, podporované milosťou, ktorú dostal pre svoje evanjelizačné poslanie.
Apoštol Galaťanom vysvetľuje, že v skutočnosti zmluva s Bohom a Mojžišov zákon nie sú nerozlučiteľne spojené. Prvým prvkom, o ktorý sa opiera je, že zmluva, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, bola založená na viere v naplnenie prisľúbenia, a nie na dodržiavaní Zákona, ktorý ešte neexistoval. Abrahám začal putovať stáročia pred Zákonom. Apoštol píše: „Zmluvu, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom neruší zákon, ktorý prišiel po štyristotridsiatich rokoch [s Mojžišom], aby tak zmaril prisľúbenie. Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie“ (porov. Gal 3,17-18). Prisľúbenie bolo pred Zákonom a bol to prísľub Abrahámovi; potom prišiel zákon, o 430 rokov neskôr. Slovo „prisľúbenie“ je veľmi dôležité: Boží ľud, my kresťania, kráčame životom hľadiac na prisľúbenie; práve prisľúbenie je to, čo nás priťahuje. Priťahuje nás napredovať k stretnutiu s Pánom.
Touto úvahou Pavol dosiahol prvý cieľ: Zákon nie je základom zmluvy, pretože prišiel neskôr. Bol potrebný a spravodlivý, ale najprv bolo prisľúbenie, zmluva.       
Takýto argument vyraďuje z hry tých, ktorí tvrdia, že Mojžišov zákon je konštitutívnou súčasťou zmluvy. Nie, zmluva je prvá, je to povolanie Abraháma. Tóra, teda Zákon, nie je súčasťou prisľúbenia daného Abrahámovi. Nesmieme si však preto myslieť, že svätý Pavol bol proti Mojžišovmu zákonu. To nie, dodržiaval ho. Niekoľkokrát vo svojich listoch obhajuje jeho božský pôvod a tvrdí, že má veľmi presnú úlohu v dejinách spásy. Zákon však nedáva život, neponúka naplnenie prisľúbenia, pretože nie je schopný ho uskutočniť. Zákon je cesta, ktorá ťa vedie vpred k stretnutiu. Pavol používa veľmi dôležité slovo: Zákon je „pedagóg“ na ceste ku Kristovi, pedagóg, ktorý vedie k viere v Krista, teda učiteľ, ktorý ťa vedie za ruku k stretnutiu. Ten, kto hľadá život, musí hľadieť na prisľúbenie a na jeho naplnenie v Kristovi.
Drahí priatelia, tento prvý výklad apoštola Galaťanom predstavuje radikálnu novosť kresťanského života: všetci tí, čo veria v Ježiša Krista, sú povolaní žiť v Duchu Svätom, ktorý nás oslobodzuje od Zákona a zároveň ho vedie k naplneniu podľa prikázania lásky. Toto je veľmi dôležité - Zákon nás vedie k Ježišovi. Niektorí z vás mi však môžte povedať: „Ale, otče: to znamená, že ak sa modlím Vyznanie viery, nemusím zachovávať prikázania?“ Nie, prikázania sú aktuálne, a to v tom zmysle, že sú „pedagógmi“, ktorí ťa vedú k stretnutiu s Ježišom. Ak však zanecháš stretnutie s Ježišom a chceš sa vrátiť k pripisovaniu väčšej dôležitosti prikázaniam, to nie je dobré. A práve toto bol problém tých fundamentalistických misionárov, ktorí sa zamiešali medzi Galaťanov, aby ich dezorientovali. Nech nám Pán pomáha kráčať po ceste prikázaní, avšak hľadiac na Kristovu lásku, smerom k stretnutiu s Kristom a vediac, že stretnutie s Ježišom je dôležitejšie, než všetky prikázania.

Preklad: Slovenská redakcia VR