Láska a spoločné dobro - Svätý Otec František

 

«Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“ Učeníci mu povedali:
„Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“ Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem.
Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín». Mt 15,32-37

 

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Kríza, ktorú prežívame v dôsledku pandémie, zasahuje všetkých; môžeme z nej vyjsť lepší, ak všetci spolu hľadáme spoločné dobro, v opačnom prípade vyjdeme horší. Žiaľ, sme svedkami toho, že vychádzajú najavo čiastkové záujmy. Napríklad, je tu niekto, kto by si chcel privlastniť možné riešenia, ako v prípade vakcín, a potom ich predávať druhým. Niektorí využívajú situáciu, aby vyvolávali rozdelenie: aby hľadali ekonomické či politické výhody, vyvolávajúc či zvyšujúc konflikty. Iní sa jednoducho nezaujímajú o utrpenie druhých, prechádzajú povedľa a idú si svojou cestou (porov. Lk 10,30-32). Sú to ctitelia Poncia Piláta, umývajú si nad tým ruky.
Kresťanská odpoveď na pandémiu a na následné spoločensko-ekonomické krízy sa zakladá na láske, predovšetkým na Božej láske, ktorá nás vždy predchádza (porov. 1 Jn 4,19). On nás miluje ako prvý, on nás vždy predchádza v láske i v riešeniach. Miluje nás bezpodmienečne, a keď túto Božiu lásku prijímame, potom môžeme odpovedať podobným spôsobom. Milujem nielen toho, kto mňa miluje: moju rodinu, mojich priateľov, moju skupinu, ale aj tých, ktorí ma nemilujú, milujem aj tých, ktorí ma nepoznajú, milujem aj tých, ktorí sú cudzinci, a aj tých, ktorí mi dávajú trpieť a ktorých pokladám za nepriateľov (porov. Mt 5,44).
Toto je kresťanská múdrosť, toto je Ježišov postoj. A tým najvyšším bodom svätosti, povedzme to tak, je milovať nepriateľov, a nie je to ľahké. Bezpochyby, milovať všetkých, vrátane nepriateľov, je ťažké – povedal by som, že je to umenie! Avšak umenie, ktorému sa dá naučiť a zdokonaľovať sa. Pravá láska, ktorá nás robí plodnými a slobodnými, je vždy expanzívna a inkluzívna. Táto láska lieči, uzdravuje a robí dobre. Mnohokrát nám viac urobí dobre jeden prejav nežnosti než mnoho argumentov, jedno gesto odpustenia, a nie mnoho argumentov na sebaobranu. Je to inkluzívna láska, ktorá uzdravuje.
Takže, láska sa neobmedzuje na vzťahy medzi dvoma či troma osobami alebo na priateľov či na rodinu, ide ďalej. Zahŕňa občianske a politické vzťahy (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi [KKC], 1907-1912), vrátane vzťahu s prírodou (Enc. Laudato si´ [LS], 231). Pretože sme spoločenské a politické bytosti, jedným z najvyšších prejavov lásky je práve ten spoločenský a politický, ktorý je rozhodujúci pre ľudský rozvoj i pre to, aby sme mohli čeliť akémukoľvek druhu krízy (porov. tamtiež, 231).
Vieme, že láska robí plodnými rodiny i priateľstvá; no dobré je pamätať, že zúrodňuje aj spoločenské, kultúrne, ekonomické a politické vzťahy, umožňujúc nám budovať „civilizáciu lásky“, ako rád hovorieval sv. Pavol VI. (Posolstvo k 10. svetovému dňu pokoja 1. jan. 1977) a v jeho stopách sv. Ján Pavol II. Bez tejto inšpirácie prevláda kultúra egoizmu, kultúra ľahostajnosti, skartovania, čiže odpisovania toho, koho nemám v láske, toho, ktorého nedokážem milovať alebo tých, ktorí sú podľa môjho zdania pre spoločnosť neužitoční.
Dnes pri vstupe mi jeden manželský pár povedal: „Modlite sa za nás, lebo máme postihnutého syna“. Spýtal som sa ich: „Koľko má rokov? – Veľa. – A čo robíte? – Sprevádzame ho, pomáhame mu“. Celý život rodičov je pre toho postihnutého syna. Toto je láska. A nepriatelia, politickí protivníci, sa aj z nášho pohľadu zdajú byť politicky, spoločensky postihnutí, zdajú sa takí. Len Boh vie či takí sú, či nie. My ich však musíme milovať, musíme viesť dialóg, musíme budovať túto civilizáciu lásky, túto civilizáciu politickú, spoločenskú, civilizáciu jednoty celého ľudstva. To je všetko opakom vojen, rozdelení, závistí, aj vojen v rodine. Inkluzívna láska je spoločenská, rodinná, je politická... láska preniká všetko!
Koronavírus nám ukazuje, že skutočné dobro pre každého je dobrom spoločným a nie len individuálnym; a aj obrátene, spoločné dobro je skutočným dobrom pre jednotlivca (porov. KKC, 1905-1906). Ak niekto hľadá len vlastné dobro, je egoistom. Naopak, človek je viac ľudskou osobou, je šľachetnejší, keď vlastné dobro otvorí všetkým, podelí sa s ním. Zdravie, okrem toho, že je individuálne, je tiež verejným dobrom. Zdravá spoločnosť je tá, ktorá sa stará o zdravie všetkých.
Vírusu, ktorý nepozná bariéry, hranice či kultúrne a politické rozdiely, sa musí čeliť láskou bez bariér, hraníc či rozdielov. Táto láska môže generovať spoločenské štruktúry, ktoré nás povzbudzujú skôr k deleniu sa, než ku konkurovaniu, ktoré nám umožňujú začleňovať zraniteľnejších, a nie ich skartovať, a ktoré nám pomáhajú prejaviť to najlepšie z našej ľudskej nátury, a nie to najhoršie. Skutočná láska nepozná kultúru skartovania, nevie, čo to je. Veď keď milujeme a podnecujeme tvorivosť, keď podnecujeme dôveru a solidaritu, práve tam vychádzajú najavo konkrétne iniciatívy pre spoločné dobro (porov. Sv. Ján Pavol II., Enc. Sollicitudo rei socialis, 38).
A toto platí tak na úrovni malých či veľkých komunít, ako aj na medzinárodnej úrovni. To, čo sa robí v rodine, čo sa robí v mestskej štvrti či v dedine, čo sa robí vo veľkomeste i na medzinárodnej úrovni je to isté: je to rovnaké semienko, ktoré vyrastá a prináša ovocie. Ak ty v rodine, v tvojej štvrti začneš so závisťou, s bojom, nakoniec z toho bude „vojna“. Naopak, ak začneš s láskou, deliť sa s láskou a odpustením, potom tam bude láska a odpustenie pre všetkých.
Naopak, ak riešenia na pandémiu prinášajú stopy egoizmu, či už osôb, podnikov alebo národov, azda sa dokážeme vymaniť z koronavírusu, no istotne nie z ľudskej a spoločenskej krízy, ktorú vírus zvýraznil a akcentoval. Takže, buďte pozorní, aby ste nebudovali na piesku (porov. Mt 7,21-27)! Aby sme budovali spoločnosť zdravú, inkluzívnu, spravodlivú a pokojamilovnú, musíme tak robiť na skale spoločného dobra (Sollicitudo rei socialis, 10). Všeobecné dobro je skalou. A toto je úloha nás všetkých, nielen nejakého špecialistu. Svätý Tomáš Akvinský hovoril, že podporovanie všeobecného dobra je povinnosťou spravodlivosti, ktorá zaväzuje každého občana. Každý občan je zodpovedný za spoločné dobro. A pre kresťanov je to aj misia. Ako učí sv. Ignác z Loyoly, zamerať naše každodenné snaženia na všeobecné dobro je spôsob ako prijímať a šíriť Božiu slávu.
Žiaľ, politika sa často neteší dobrej povesti, a vieme prečo. Toto neznamená, že všetci politici by boli zlí, nie, toto tým nechcem povedať. Hovorím len, že žiaľ, politika sa často neteší dobrej povesti. Netreba sa však vzdávať pred touto negatívnou víziou, ale skôr reagovať preukazujúc činmi, že dobrá politika je možná, ba povinná (porov. Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 1. jan. 2019) - taká, ktorá kladie do centra ľudskú osobu a spoločné dobro. Ak čítate dejiny ľudstva, nájdete mnoho svätých politikov, ktorí šli touto cestou. Dá sa to v tej miere, v akej každý občan a osobitným spôsobom ten, kto prijme spoločenské a politické záväzky a funkcie, zakorení svoje konanie v etických princípoch a vedie ho sociálna a politická láska. Kresťania, zvlášť laickí veriaci, sú povolaní vydávať o tomto dobré svedectvo, a môžu tak robiť vďaka cnosti lásky k blížnemu, pestujúc jej vnútorný sociálny rozmer.
Je tu teda čas, aby sme dali vzrásť našej sociálnej láske – chcel by som to zdôrazniť: našej sociálnej láske –, s prispením všetkých, počnúc našou maličkosťou. Všeobecné dobro si vyžaduje účasť všetkých. Ak doň každý z nás prispeje svojím dielom a ak nikto nebude ponechaný mimo, budeme môcť obnoviť dobré vzťahy na komunitnej, národnej i medzinárodnej úrovni a aj v harmónii so životným prostredím (porov. LS, 236). Takto sa v našich činoch, aj tých najskromnejších, zviditeľní niečo z Božieho obrazu, ktorý v sebe nosíme, pretože Boh je Trojica, Boh je láska. Toto je tá najkrajšia definícia Boha v Biblii.
Dáva nám ju apoštol Ján, ktorý tak veľmi miloval Ježiša: Boh je láska. S jeho pomocou môžeme uzdraviť svet pracujúc všetci spoločne pre všeobecné dobro. Nielen pre moje vlastné dobro, ale pre spoločné dobro všetkých.

Preložila: Slovenská redakcia VR

Katechezy: 
Súvisiace: 

Videá