«Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám: že v mnohých skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti. Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili». 2 Kor 8,1-2.9

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pandémia odhalila ťažkú situáciu chudobných a veľkú nerovnosť, ktorá panuje vo svete. A vírus, ktorý nerobí rozdiely medzi osobami, na svojej devastujúcej ceste našiel veľké nerovnosti a diskriminácie. A postaral sa o ich zväčšenie!

Odpoveď na pandémiu je teda dvojitá. Na jednej strane je nevyhnutné nájsť liek na malý, no strašný vírus, ktorý privádza celý svet do kolien. Na druhej strane, musíme liečiť jeden veľký vírus, vírus sociálnej nespravodlivosti, nerovnosti príležitostí, marginalizácie a nedostatku ochrany tých najslabších. V tejto dvojitej liečebnej odpovedi spočíva rozhodnutie, ktoré podľa Evanjelia nesmie chýbať: preferenčná voľba chudobných (porov. Apošt. Exhort. Evangelii gaudium [EG], 195).

A toto nie je politická voľba, ani ideologická voľba či voľba strán, to nie. Preferenčné rozhodnutie sa pre chudobných je v centre Evanjelia. A ako prvý tak urobil Ježiš; počuli sme to v úryvku z Listu Korinťanom, ktorý bol prečítaný v úvode. On, bohatý, stal sa chudobným, aby nás obohatil. Stal sa jedným z nás a preto je táto voľba v centre Evanjelia, v centre Ježišovho ohlasovania.

Samotný Kristus, ktorý je Bohom, sa zriekol seba samého, stal sa podobný ľuďom; a nezvolil si privilegovaný život, ale zvolil si stav sluhu (porov. Fil 2, 6-7). Narodil sa v pokornej rodine a pracoval ako remeselník. Na začiatku svojho ohlasovania hlásal, že v Božom kráľovstve sú chudobní blahoslavenými (porov. Mt 5,3; Lk 6,20; EG 197). Bol uprostred chorých, chudobných a vylúčených, ukazujúc im milosrdnú lásku Boha (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2444). A mnohokrát bol považovaný za nečistého, pretože chodil za chorými, malomocnými... A tí podľa vtedajšej mentality zákona robili ľudí nečistými. On riskoval tým, že bol chudobným nablízku.

Preto Ježišových nasledovníkov možno rozpoznať na základe ich blízkosti voči chudobným, maličkým, chorým a uväzneným, vylúčeným, zabudnutým, voči tomu, komu chýba jedlo a odev (prov. Mt 25, 31-36; CCC, 2443). Môžeme si prečítať ten slávny protokol, podľa ktorého budeme všetci súdení, my všetci. Je to Matúšovo Evanjelium, 25. kapitola. Toto je kľúčové kritérium kresťanskej autentickosti (porov. Gal 2,10; EG, 195). Niektorí si mylne myslia, že táto preferenčná láska k chudobným je úlohou len zopár ľudí, no v skutočnosti je misiou celej Cirkvi, povedal sv. Ján Pavol II. (porov. Sv. Ján Pavol II, Enc. Sollicitudo rei socialis, 42). «Každý kresťan a každé spoločenstvo sú povolaní byť nástrojmi Boha na oslobodenie a poskytnutie pomoci chudobným» (EG, 187).

Viera, nádej a láska nás nevyhnutne ženú smerom k tejto preferencii tých najnúdznejších, ktorá ide ponad pomoc, aj keď tá je nevyhnutná (porov. EG, 198). Zahŕňa v sebe spoločné kráčanie, to, že sa necháme evanjelizovať nimi, ktorí dobre poznajú trpiaceho Krista, nechať sa „nakaziť“ ich skúsenosťou spásy, ich múdrosťou a ich kreatívnosťou (porov. tamtiež). Deliť sa s chudobnými znamená vzájomne sa obohacovať. A ak existujú choré sociálne štruktúry, ktoré im bránia snívať o budúcnosti, musíme spoločne pracovať na ich uzdravení, na ich zmene (porov. tamtiež, 195). K tomuto vedie láska Krista, ktorý nás miloval až do extrému (porov. Jn 13,1) a dochádza až k existenciálnym medziam, okrajom, hraniciam. Prinášať periférie do centra znamená zacentrovať náš život na Krista, ktorý «sa stal chudobným» pre nás, aby nás obohatil «prostredníctvom svojej chudoby», ako sme počuli (2 Kor 8,9).

Všetci sa obávame sociálnych následkov pandémie. Všetci. Mnohí sa chcú vrátiť do normálu a obnoviť ekonomické aktivity. Iste, no táto „normálnosť“ by nemala zahŕňať sociálnu nespravodlivosť a úpadok životného prostredia.  Pandémia je krízou a z krízy nevychádzame rovnakí: buď z nej vyjdeme lepší alebo horší. Mali by sme vyjsť lepší, aby sme odstraňovali sociálnu nespravodlivosť a úpadok životného prostredia.

Dnes máme príležitosť vybudovať niečo odlišné. Napríklad, môžeme dať rásť ekonómii integrálneho rozvoja chudobných a nie sociálnej pomoci. Týmto nechcem odsúdiť sociálnu pomoc; sociálne diela sú dôležité. Pomyslime na dobrovoľníctvo, ktoré je jednou z najkrajších štruktúr Cirkvi v Taliansku. Toto áno, vykonáva sociálnu pomoc, no musíme ísť ďalej a riešiť problémy, ktoré nás k nej podnecujú.

Môžeme dať rásť ekonómii, ktorá by sa neutiekala k nápravným opatreniam, ktoré sú v skutočnosti jedovaté pre spoločnosť, ako sú výnosy odlúčené od vytvárania dôstojných pracovných miest (EG, 204). Tento typ ziskov je odlúčený od reálnej ekonomiky, ktorá by mala prinášať osoh pre bežných ľudí (porov. Enc. Laudato Si´[LS], 109) a okrem toho sa niekedy javí ľahostajná voči škodám spôsobeným spoločnému domovu.

Preferenčná voľba chudobných, táto eticko-sociálna požiadavka, ktorá pochádza z Božej lásky (porov. LS, 158), nám dáva impulz myslieť a načrtnúť takú ekonómiu, kde sú ľudia a predovšetkým chudobní v centre. A povzbudzuje nás aj plánovať liečbu vírusu uprednostňujúc tých, ktorí ju najviac potrebujú. Bolo by smutné, ak by sa pri vakcíne na COVID-19 dala priorita tým najbohatším! Bolo by smutné, ak by sa táto vakcína stala vlastníctvom toho či onoho národa a nebola by univerzálnou pre všetkých. A aký škandál by to bol, keby sa celá ekonomická pomoc, ktorú pozorujeme – a jej prevažná  časť je z verejných peňazí – koncentrovala na záchranu priemyselných odvetví, ktoré neprispievajú k začleňovaniu vylúčených, pomoci tým posledným, k všeobecnému dobru či k starostlivosti o stvorenstvo (tamtiež). To sú kritériá, ako vybrať priemyselné podniky, ktorým treba pomôcť: sú to tie, ktoré prispievajú k začleňovaniu vylúčených, k pomoci tým posledným, k všeobecnému dobru a k starostlivosti o stvorenstvo. Štyri kritériá.

Ak by sa mal vírus opäť  zintenzívniť nespravodlivým spôsobom pre chudobných a tých najzraniteľnejších, musíme zmeniť tento svet. S  príkladom  Ježiša, lekára integrálnej Božej lásky, čiže fyzického, sociálneho a duchovného uzdravenia (porov. Jn 5,6-9) – akým bolo uzdravovanie, ktoré vykonával Ježiš –, musíme konať teraz, aby sme uzdravili epidémie vyvolané maličkými neviditeľnými vírusmi i tie vyvolané veľkými a viditeľnými sociálnymi nespravodlivosťami. Navrhujem, aby sa tak dialo začínajúc od Božej lásky, kladúc periférie do centra a tých posledných na prvé miesto.

Nezabudnime na ten protokol, podľa ktorého budeme súdení – Matúš, kapitola 25. Uveďme ho do praxe pri tomto zotavovaní sa z epidémie. A počínajúc touto konkrétnou láskou – ako hovorí Evanjelium, tam, – ukotvenou v nádeji a založenou na viere, zdravší svet bude možný. V opačnom prípade vyjdeme z krízy horší. Nech nám Pán pomáha, nech nám dá silu, aby sme z krízy vyšli lepší, odpovedajúc na potreby dnešného sveta. Ďakujem.

 (Preklad: Slovenská redakcia VR)