„Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ […] „Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ Mk 2,1-5.10-11
 

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pandémia naďalej spôsobuje hlboké rany, demaskujúc našu zraniteľnosť. Je veľa mŕtvych a veľmi mnoho chorých, na všetkých kontinentoch. Mnoho ľudí a mnoho rodín prežíva dobu neistoty v dôsledku sociálno-ekonomických problémov, ktoré postihujú najmä najchudobnejších.
Preto musíme mať náš pohľad pevne upretý na Ježiša (porov. Hebr 12,2) - uprostred tejto pandémie upierať pohľad na Ježiša - a s touto vierou objímať nádej Božieho kráľovstva, ktoré nám sám Ježiš prináša (porov. Mk 1,5; Mt 4,17; KKC 2816). Je to Kráľovstvo uzdravenia a spásy, ktoré je už prítomné medzi nami (porov. Lk 10,11). Kráľovstvo spravodlivosti a pokoja, ktoré sa prejavuje v skutkoch lásky, ktoré zasa zväčšujú nádej a posilňujú vieru (porov. 1 Kor 13,13). V kresťanskej tradícii viera, nádej a láska sú oveľa viac než len pocity alebo postoje. Sú to čnosti vliate do nás milosťou Ducha Svätého (porov. KKC 1812-1813): dary, ktoré nás uzdravujú a robia z nás uzdravovateľov, dary, ktoré nám otvárajú nové horizonty, aj vtedy, keď sa plavíme v náročných vodách našich časov.
Nové stretnutie s evanjeliom viery, nádeje a lásky nás pozýva osvojiť si kreatívneho a obnoveného ducha. Týmto spôsobom budeme schopní premeniť korene našich fyzických, duchovných a spoločenských neduhov. Budeme môcť do hĺbky uzdraviť nespravodlivé štruktúry a deštruktívne praktiky, ktoré nás vzájomne oddeľujú, ohrozujúc ľudskú rodinu a našu planétu.
Ježišovo účinkovanie ponúka veľa príkladov uzdravenia. Keď prinavracia zdravie tým, čo sú postihnutí horúčkou (porov. Mk 1,29-34), malomocenstvom (porov. Mk 1,40- 45), ochrnutím (porov. Mk 2,1-12); keď navracia zrak (porov. Mk 8,22-26; Jn 9,1-7), reč alebo sluch (porov. Mk 7, 31-37), v skutočnosti tak uzdravuje nielen fyzickú nemoc – tá je skutočne fyzickým zlom –, ale uzdravuje celého človeka. Týmto spôsobom ho znovu privádza do komunity, ako uzdraveného; oslobodzuje ho od jeho izolácie, keďže ho uzdravil.
Pomyslime na krásne rozprávanie o uzdravení chromého v Kafarnaume (porov. Mk 21-12), ktoré sme počuli na začiatku tejto audiencie. Zatiaľ čo Ježiš káže pri vstupe domu, štyria muži prinášajú svojho chromého priateľa k Ježišovi; a keď nemôžu vstúpiť, pretože tam bol veľký zástup, urobia otvor do strechy a spúšťajú lôžko pred neho. Ježiš, ktorý káže, vidí spúšťať sa toto lôžko pred ním. «Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy“» (v. 5). A potom, ako viditeľné znamenie, dodal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov“» (v. 11).
Aký nádherný príklad uzdravenia! Zásah Krista je priamou odpoveďou na vieru tých ľudí, na nádej, ktorú do neho vkladajú, na ich preukázanú lásku medzi sebou navzájom. A tak Ježiš uzdravuje, ale neuzdravuje čisto len ochrnutie. Ježiš uzdravuje všetko, odpúšťa hriechy, obnovuje život ochrnutého a jeho priateľov. Povedali by sme, že sa dáva znovu narodiť. Ide o fyzické a duchovné uzdravenie, všetko spolu, ovocie stretnutia osobného i spoločenského. Predstavme si, ako vďaka Ježišovmu gestu vzrástlo toto priateľstvo, ako aj viera všetkých prítomných v tom dome. Uzdravujúce stretnutie s Ježišom!
A tak sa pýtajme: akým spôsobom môžeme pomôcť dnes uzdraviť náš svet? Ako učeníci Pána Ježiša, ktorý je lekárom duše a tela, sme povolaní pokračovať „v jeho diele, diele uzdravenia a spásy“ (KKC, 1421) v zmysle fyzickom, sociálnom a duchovnom.
Cirkev, hoci poskytuje Kristovu uzdravujúcu milosť prostredníctvom sviatostí, a hoci sa stará o zdravotné služby v najodľahlejších kútoch planéty, nie je odborníkom na prevenciu alebo liečenie pandémie. Pomáha s chorými, ale nie je expertom. A ani neudáva špecifické sociálno-politické usmernenia (porov. sv. Pavol VI., Apoštolský list Octogesima adveniens, 14. mája 1971, 4). Toto je úloha politických a spoločenských vodcov.
Predsa však, v priebehu storočí a vo svetle evanjelia rozvinula Cirkev niektoré sociálne princípy, ktoré sú základné (porov. Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 160-208), princípy, ktoré môžu pomôcť v napredovaní, v príprave budúcnosti, ktorú potrebujeme.
Vymenujem tie hlavné, vzájomne úzko spojené: princíp dôstojnosti ľudskej osoby, princíp spoločného dobra, princíp preferenčnej voľby (opcie) pre chudobných, princíp všeobecného určenia dobier, princíp solidarity, subsidiarity, princíp starostlivosti o náš spoločný dom. Tieto princípy pomáhajú tým, ktorí sú v riadení a majú spoločenské zodpovednosti v zabezpečovaní rozvoja, a tiež – tak ako v tomto prípade pandémie – uzdravenia osobného a sociálneho tkaniva. Všetky tieto princípy rôznymi spôsobmi vyjadrujú čnosti viery, nádeje a lásky.
V nasledujúcich týždňoch vás pozývam zaoberať sa spoločne naliehavými otázkami, ktoré sa pandémiou dostali do popredia, predovšetkým sociálnymi chorobami. A urobíme to vo svetle evanjelia, teologálnych čností a princípov sociálnej náuky Cirkvi. Spolu prebádame, ako môže naša katolícka sociálna tradícia pomôcť ľudskej rodine uzdraviť tento svet, ktorý trpí ťažkými chorobami. Mojím prianím je uvažovať a pracovať všetci pospolu, ako nasledovatelia Ježiša, ktorý uzdravuje, aby sme vytvorili lepší svet, plný nádeje pre budúce generácie (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 24. nov. 2013, 183).“

Preložila: Slovenská redakcia VR